Ak ste človek už dávnejšie odrastený z detských teplákov, možno si z toho budete niečo pamätať. Väčšinou sme totiž ako deti pozerávali všetko, čo sa na tých dvoch smiešnych kanáloch šuchlo a zvlášť, ak išlo o fantáziu. Skúsme tie spomienky vyloviť spolu:
Loď uháňajúca rýchlosťou svetla. Stretnutie s príbuznými, ktorí zatiaľ na Zemi zostarli o 27 rokov, kým naši hrdinovia majú tých istých štrnásť. Nič?
Robot s podbradníkom, ktorý spieva uspávanku.
Alebo desivý pocit jedného z hrdinov, ktorý takmer odletí do vesmíru uzavretý v štvorstennom ihlane.
Nie? Tak posledný pokus - špeciálna miestnosť, ktorú si každý člen posádky môže jedným tlačidlom premeniť na svoju detskú izbu alebo lúku plnú kvetov (mimochodom, podobný nápad, tzv. holodeck, mali aj v Star Treku, ale až neskôr).
Netrápte sa, ani väčšine mojich priateľov to nič nehovorí.
Teda až na jedného, ktorému ihneď zaiskrilo v očiach a ja som si vďaka nemu mohla pozrieť tento film opäť. V ruštine.
A viete, čo sa mi stalo? Všetko do seba akosi zvláštne zapadlo a mne normálne prebehli telom zimomriavky. Nestáva sa mi to často, a už vôbec nie pri filme zo Sovietskeho zväzu.
Pravda, dnes by bola táto snímka deťom trochu smiešna.
Možno by aj protestovali, predsa len sú v oblasti vedy a techniky zbehlejšie, ako sme boli my. I Einstein by sa najskôr obrátil v hrobe nad zjednodušením jeho teórie relativity, ale ja som jej práve vďaka filmu aspoň za máčik porozumela.
Aj tí herci - práve sa nachádzajú uprostred adolescencie, hormóny s nimi mávajú ako na centrifúge a oni vám nemajú nič iné na mysli, len s vážnou tvárou lúskať signály z vesmíru alebo robiť pokusy s laboratórnymi myšami. Také sú to deti, sovietske...
Je jasné, že film bol poplatný dobe. Pred ďalekou cestou sa predsa patrí pokloniť Červenému námestiu, a to, že jeden z dospelých akademikov sa nápadne podobá na Lenina, nás v tých časoch až tak netrápilo. Dokonca sme sa spolu s hlavnými hrdinami rozčuľovali nad Feďom, ktorý sa zásadne do všetkého montoval, a vždy to skončilo katastrofou. Takto sa predsa pionier nespráva...
Asi by sa patrilo opísať v skratke dej.
Sovietski akademici zachytia z vesmíru rádiový signál, ktorý vysielajú rozumné bytosti. Kupodivu sa tým nezaoberajú sami, ale zveria jeho analýzu žiakovi ôsmej triedy Viktorovi Seredovi. Viktor ani trochu neváha a hneď, ako si napíše domáce úlohy, pustí sa do projektovania cesty smerom k alfa hviezde Schedar.
Pozeráte sa niekedy na oblohu? Je to presne to súhvezie s názvom Kassiopeia, ktoré vyzerá ako dvojité W (máte ho nakreslené na začiatku tohto článku). Väčšinou svieti na oblohe tak jasno, že sa dá identifikovať aj tomu, kto pod hviezdami robí niečo iné, ako hľadanie nejakého blbého súhvezdia.
Presne tam vystrelia šesťčlennú mládežnícku posádku pozostávajúcu z troch chlapcov a troch dievčat vo veku do 15 rokov - to preto, aby sa vôbec dožili cieľa cesty. Všimli ste si, ako pekne tvorcovia dodržali rodové rozdelenie posádky? Teda skoro, lebo na palubu kozmickej lode Zarja (po našom Úsvit, po anglickom Dawn) sa dostane i čierny pasažier, skutočný puberťák Feďa.
Trošku im uletí do vesmíru a trošku postíska nejaké gombíky, takže sa rýchlosť lode zvýši nad rýchlosť svetla a spojenie so Zemou sa preruší. Keď sa mladistvá posádka preberie zo šoku, zistí, že na našej matičke majú už začiatok nového tisícročia a rozlúštili i signál - volanie o pomoc. Na jednej z planét došlo ku katastrofe a civilizáciu môže zachrániť práve táto skupinka uvedomelých detí.
Na planéte Varian nájdu len pár robotov, ktorí ich presviedčajú o tom, že pomoc nepotrebujú - naopak, urobia návštevníkov takými šťastnými, akými nikdy predtým neboli.
Pôvodne mali tvorcovia naplánovaný len jeden súvislý film. Keď však natočili toľko materiálu, že by pri tom diváci neobsedeli, dostali povolenie rozdeliť ho na dva diely. Neskôr sa i priznali, že použili komplet všetky zábery a je to, bohužiaľ, aj vidieť.
Prvá časť je priveľmi rozvláčna, tá pravá sranda začína vlastne až na konci. Oveľa zaujímavejšie a na triky bohatšie je práve druhé pokračovanie. Aj tie deti vyzerajú akosi krajšie, keď si rozpustia vlasy a rozviažu pionierske šatky.
Natáčalo sa na Jalte a Kryme, a všetko bolo absolútne tajné. Dokonca sa to považovalo za štátne tajomstvo. Možno sa Sovieti báli, že im západ vyfúkne filmové nápady do svojho Star Treku, či do neskorších Hviezdnych vojen.
Triky boli presne také, ako všetky sovietske produkty - mechanické, založené na jednoduchom princípe hrubej sily, ale nesmierne presvedčivé a fungujúce.
Napríklad scéna, v ktorej posádka behá po stenách modulu. Jednoducho ním pomaly otáčali a osoba vnútri sa pomaly presúvala presne podľa gravitačného zákona, teda hlavou hore a nohami dole. Keď to potom premietali, otáčali už len záberom, takže to vyzerá, že sa krúti kozmonaut, a nie modul.
Alebo záber, v ktorom sa Feďa nedopatrením prilepí na strop sekundovým lepidlom - oni toho chudáka skutočne zavesili na celých dvadsať minút dolu hlavou.
Mimochodom, sekundové lepidlo vymyslel Feďa dávno predtým, ako prišlo do obchodov pod názvom Superglue.
Bezváhový stav? Nič jednoduchšie. Zavesíte milého herca na tenké silonové lanká a tvárite sa akože nič.
S kostýmami bol trochu problém. Decká nosili po vesmíre odev z metalízovaného nylonu, ktorý púšťal striebornú farbu, takže sa často sťažovali na špinavé ruky. Dievčatám sa páčili najmä mohutné topánky s magnetickými prisavkami, lebo v módnom priemysle akurát leteli baganče na vysokých platfomách. Bohužiaľ, ponechať si ich nemohli, lebo však potom by mali v sklade rekvizít manko, že?
Mladých hercov hľadali do filmu pol roka - väčšinou behali po školách, jedno dievča už hralo v iných snímkach a dvaja z nich boli potomkami známych hercov. Natáčanie však bola celkom drina, nevraviac o tom, že mládež musela popri tom chodiť do miestnej dedinskej školy.
Myslím, že teraz je ten pravý čas na malú exkurziu do života hercov.
"Udalosti tohto filmu sa stanú v lete budúceho roka", vraví pán so smiešnou vreckovkou na krku v úvode filmu. Jeho meno je I.O.O., teda Inšpektor orbitálnych okruhov.
Je divný. Objaví sa mirnix-dirnix v cudzej rodine uprostred oslavy a nikto sa tomu nečuduje. Alebo rovno na planéte Varian, a to celkom bez rakety.
Vždy všetko vie, akurát my ostatní o ňom nevieme vlastne nič.
Zato o jeho predstaviteľovi vieme dosť. Herec, režisér a scenárista Innokentij Michajlovič Smoktunovskij (pôvodným menom Smoktunovič) sa síce nikdy netváril ako hviezda, ale ako planéta sa pokojne aj mohol. Teda, je to skôr taká menšia planétka, ale meno dostala naozaj po ňom. Nájdete ju na vesmírnej inventárnej karte pod číslom 4926, predpokladám, že jej ho vyrazili niekam na severnú pologuľu.
Tento pán sa narodil ako druhé zo šiestich detí a celkom sa potatil. Jeho otec síce vo Veľkej vlasteneckej vojne padol, ale syn ho v streleckej divízii zastúpil statočne. Za boje pri oslobodzovaní Varšavy či Berlína dostal až dve medaily za chrabrosť, dokonca sa mu podarilo utiecť i zo zajatia.
Až potom sa pustil do umeleckej kariéry a bojoval rovnako dobre, pár vyznamenaní sa mu veru ušlo.
Po vojne sa oženil s herečkou, manželstvo však stroskotalo na jej nevere, a tak to skúsil znovu, tentoraz s kostymérkou. Výsledkom boli tri deti, jedna dcéra ale zomrela ako polročná.
Na úlohu pána (alebo súdruha?) I.O.O. ho museli presviedčať veľmi dlho, celkom tomuto projektu neveril.
Mal vtedy 48 rokov a decká na neho spomínajú v dobrom ako na radcu a učiteľa, ktorý im vždy trpezlivo vysvetľoval, ako majú zahrať svoju úlohu. Vraj ich bral ako rovnocenných parťákov - to viete, puberťákom sa takýto postoj ráta.
Innokentij Smoktunovskij má za sebou bohatú kariéru, ktorú vo veku 69 rokov ukončil až štvrtý infarkt.
Žiakom ôsmej triedy, ktorý celú akciu naplánuje, je Viktor "Víťa" Sereda. Keďže je takýto šikovný, urobia z neho veliteľa kozmickej lode Zarja a on sa tejto úlohy zhostí dobre.
Je to šéf, ako má byť. Sú mu ukradnuté malichernosti, myslí len na jedno: na svoju historickú úlohu v misii Moskva - Kassiopeia (a na to, ktorá z dievčat napísala na lístok, že by s ním letela aj na kraj sveta).
Michail Jeršov vraj v skutočnosti tú dievčinu nemal veľmi v láske, ale bol jediný zo skupiny, ktorý si kvôli natáčaniu nezhoršil prospech. Našli ho na ulici (nie ako bezdomovca, ale ako budúceho predstaviteľa Viktora Seredu), a keďže bol od prírody skromný a pracovitý, zvyšní traja mladí si z neho občas uťahovali.
Asi to skutočne nebolo pre Míšu vysnívané povolanie, lebo vyštudoval techniku a dnes pracuje v Moskovskom metre, kde robí čosi so vzduchotechnikou.
Okrem toho sa úspešne oženil a má jednu dcéru. Podobne ako ostatní herci, by mal mať dnes tri roky po päťdesiatke. Presne to však neviem, lebo sa po ňom celkom zľahla mediálna zem.
Týmto sa ospravedlňujem za zníženú kvalitu fotografie, získala som ju až po zapojení všetkých mojich špiónov do pátrania.
Keby Paša Kozelkov vystupoval vo filme dnes, asi by sa do neho zaľúbila nejedna deva.
Paša má strašne dobré vlasy, husté čierne obočie a sladký presladký pohľad. Odjakživa túži byť kozmonautom, a keďže je to Víťov spolužiak a kamarát, jeho sen sa mu splní.
Pašu hral Saša, teda Aleksandr Grigorjev.
Po skončení natáčania odišiel do armády a potom sa niekde vyparil, lebo dlho o ňom nikto nič nevedel.
Až o pár rokov neskôr ho ktosi stretol, keď nastúpil do taxíka, ktorý riadil.
A opäť musím zopakovať, že aj informácie o Sašovi Grigorjevovi sú dosť skúpe. Neviem ani, či veriť tomu, že si rád vypil, ako to tvrdil ktosi z aktérov filmu v jednom z článkov v ruskej tlači.
Preto uzavriem jeho profil povzdychom.
Ach, jaj...
Míša Kopanygin je v podstate kozmonaut - profesionál, ktorého vytiahli priamo z takého toho kruhu, do ktorého ste pozapájaní a točia vás dovtedy, kým zo seba nedostanete von raňajky. Vybrali ho preto, že má fenomenálnu pamäť, zapamätá si desať strán textu len po prvom prečítaní.
Celý čas má podozrievavý pohľad, najmä po tom, čo ho obvinia z lásky ku Káti. Dokonca sa kvôli tomu i pobije.
Čo vám poviem, skutočný Vladimir "Voloďa" Savin sa do Kačenky, alias Iriny, vtedy skutočne zabuchol. Aké romantické, že?
Mali dokonca spoločné i to, že obaja získali herecké skúsenosti ešte pred natáčaním tohto vesmírneho príbehu.
Aby som to skrátila a nedržala vás zbytočne dlho v napätí, poviem, že spolu chodili ešte ďalších päť rokov, kým sa vzali.
To bol pravdepodobne aj koniec ich lásky, lebo sotva stihli splodiť syna, už sa rozvádzali.
Na fotografii dolu je zachytené to sladké obdobie nevinnosti, keď si myslievame, že sme jeden druhému sudení...
Ešte sa vrátim k samotnému Voloďovi - vrhol sa na štúdium a vyštudoval nielen fakultu geológie, ale i zahraničný obchod na ekonomickej škole. Podľa všetkého pracoval (a možno ešte aj pracuje) ako analytik v ruskej pobočke Červeného kríža. Mal by mať približne 54 rokov, zo všetkých chalanov bol najstarší.
Keď sme pri tej Irine, vo filme hrala úlohu Káti Panfjorovej.
Pätnásťročná blonďavá copaňa sa večne vŕta v zemi. Je to víťazka olympiády mladých archeológov, geológov, mineralógov a neviemakýcheštelógov.
I.O.O. ju jednoducho nájde v teréne, predostrie jej požiadavku, aby si zbalila kufre a šla do vesmíru, odkiaľ sa možno nikdy nevráti, a ona? Ona súhlasí.
A to všetko len preto, aby bola spolu s Míšom.
Pekná taktika, dievča. Keď budete zavretí na lodi, nikam ti neutečie.
Irina Vadimovna Popova (neskôr Savina) sa vo filme pohybuje už od svojich desiatich rokov, takže jej filmografia je za 43 rokov profesionálneho herectva skutočne bohatá.
Aj ruskí umelci však bojujú s nedostatkom peňazí určených na pôvodnú tvorbu, preto sa živí najmä dabingom (napríklad, na svedomí má všetky ženské postavy v Simpsonovcoch), okrem toho je sprievodným hlasom v niekoľkých PC hrách.
Po rozvode so Savinom sa znovu vydala, vzala si kolegu.
Najväčšou kritičkou Víťovho projektu je nepochybne krásna Varvara, alias Varja Kutejščikova.
Na palubu lode sa dostane najmä kvôli svojim kvalitám v oblasti biológie, ale povedzme si pravdu, taká fešanda sa na dlhej ceste vždy zíde.
Na tejto fotografii síce vyzerá ako malá školáčka, ale keď si ostrihá a rozpustí zlaté vlasy, hmmm, všetci sú namäkko. Pred chlapcami sa tvári ako inteligentná a prísna odborníčka na myši a krysy, a je to práve ona, ktorá likviduje robotov zákernou komínovou otázkou.
Napriek tomu sa táto silná osôbka rada oprie o muža, keď ju premôže únava.
Oľga Borisovna Bitjukova pochádza z hereckej rodiny. Jej detstvo síce poznačil otcov alkoholizmus a rozvod rodičov, ale umelecké prostredie spôsobilo, že si ju vyhliadli filmári a Oľga tak na okamih uverila, že jej šťastie praje. V jednom z rozhovorov uviedla, že jej vtedy stúpla sláva do hlavy, veď ktoré dieťa v jej veku zarobilo 100 rubľov za mesiac?
Ani tu to však nebolo až také dokonalé, ako sa zdá - Oľu museli nadabovať, lebo sa režisérovi zazdalo, že na pätnásťročné dievča hovorí príliš dospelo.
Studenú sprchu dostala aj vtedy, keď ju nevzali na umeleckú školu, kde sa chcela venovať herectvu. Zamestnala sa v knižnici, neskôr študovala módnu tvorbu, pracovala ako kultúrny referent pre UNESCO a popritom všetkom sa kde-tu mihla v malých úlohách.
Oľgina pevná vôľa spôsobila, že sa k herectvu predsa len naplno vrátila. Má 53 rokov, hrá doteraz a podľa všetkého je u divákov populárna.
Čo sa týka súkromia, vzala si stavbára, teda muža pracujúceho mimo umeleckých kruhov a má s ním syna. Pikoškou je, že manžel vraj ani len nechyroval o tom, že jeho Oľa kedysi lietala vo vesmíre.
Julia Sorokina svoju krásu skrýva za hroznými okuliarmi a detskými copíkmi. V rámci posádky plní funkciu kozmickej lekárky, najmä po tom, čo Feďa takmer odletí do vesmíru v odpadovej kapsule.
Julku hrala Nadežda Viktorovna Ovčarova, pokojná a priateľská kamoška, ktorá navyše veľmi pekne spievala.
Týmto smerom sa začala uberať aj jej profesionálna kariéra, hoci nešlo o nejaké extra veľké sólové vystúpenia, ale iba účasť v speváckom zbore centrálnej televízie a rozhlasu.
Tak či tak, asi to nebolo pre ňu až také dôležité - možno stačí povedať iba to, že dnes má šesť detí.
Rodina teda vyhrala.
Dáme si ešte posledného siedmeho člena posádky, ktorý sa na loď dostane ako čierny pasažier. Volá sa Feďa Lobanov je hybnou silou deja - vlastne iba urýchlil celý let, inak by sa do cieľa šuchtali dva razy dlhšie.
A aj ten klinec, ktorý som spomínala v úvode článku, má na svedomí práve on, nosí totiž po vreckách kadejaké somariny.
Vladimír Vladimírovič Basov je síce synom rovnomenného populárneho herca, no úloha Feďu bola pre neho v 14 rokoch len prvým ozajstným stretnutím so svetom filmu.
Na svojho hrdinu sa v mnohom podobal - spolu s Grigorjevom tajne pofajčieval za rohom, ale keď prišlo natáčanie, správal sa ako skutočný profesionál.
Okrem vešania sa na strop musel vydržať schúlený v sklenenom ihlane celú hodinu, a ešte mu aj odfarbili vlasy na ryšavo, aby vyzeral divokejšie.
Voloďa neskôr vyštudoval kinematografický inštitút a od roku 1993 sa začal venovať aj réžii. Dnes je z neho známy režisér a hrdý držiteľ titulu zaslúžilý umelec Ruska.
Toľko dnes k filmu, ktorý získal pár cien na festivaloch v Moskve, Terste, Kišiňove i Baku. Mimozemšťania sú zachránení, deti môžu ísť domov.
Keď sa vrátia, nič už nebude také, ako predtým.
Ostane len našej fantázii, či ten nový svet bude lepší alebo nie.
Na záver si dáme niečo, čo pôvodne v plánoch tvorcov nebolo - trailer k nanovo vydanému digitalizovanému filmu. Vyzerá to celkom zaujímavo, že?
Ak máte chuť oprášiť si ruštinu a pozrieť si oba diely v originálnom znení, stačí kliknúť na odkazy:
Moskva - Kassiopeia (1. časť)
Cesta vesmírom (2. časť)
Nabudúce: Twin Peaks
Zdroje a fotografie:
http://torrentbutler.eu/20947-moskva-kassiopeya
http://www.cinebutler.com
http://ru.wikipedia.org
http://www.kino-teatr.ru/kino/movie/sov/4014/annot/
http://www.confusicus.com/page/11/
http://kinoshljapa.net/sovetskie_filmy_online/2931-moskva-kassiopeya-smotret-onlajn.html
http://otroki.druid.ru/
http://tv.akado.ru/programs/otroki_vo_vselennojo.html
http://www.mielofon.ru/kinofan/otroki/otroki1.htm
http://filmiki.arjlover.net/info/otroki.vo.vselennoj.avi.html
