Vtedy a dnes: Sedem statočných (1960)

Autor: Adriana Markovičová | 15.7.2012 o 17:00 | (upravené 5.10.2014 o 9:51) Karma článku: 12,24 | Prečítané:  24797x

Priznám sa hneď na začiatku, western nie je žáner, kvôli ktorému by som sadala na zadok. Nerozumiem, prečo sa chlapíci v klobúkoch musia navzájom postrieľať namiesto toho, aby hľadali konsenzus. A neverím, že by sa na vystružlikanie okrúhleho stola nenašiel v saloone nejaký zručný stolár, nakoniec, dopyt po truhlách je v takomto prostredí zrejme vyšší ako je celosvetový priemer. Aj tie dámy... behajú si tam po zaprášených cestách v dlhočizných sukniach a vôbec im neprekáža, že sa zašpinia (a to som ešte nespomenula vysokú pravdepodobnosť znásilnenia v spomínanom saloone).

Zvyčajne to vo westerne prebieha takto:
Zlý cowboy (spoznáte ho ľahko podľa stavu chrupu a skleného pohľadu) sa postaví niekde doprostred ulice a strašne škaredo zazerá.
Dobrý cowboy (vybielené zuby bez kazu v rozmedzí od jednotky po šestku v hornom i dolnom rade) sa postaví do vzdialenosti cca 20 metrov a dlho predlho pozerá zlému cowboyovi do očí (to aby si aj kameraman mohol zdriemnuť). Obaja muži sa zároveň jemne dotýkajú koltu zaveseného priveľmi nízko, aby neprepásli chvíľu, keď ten druhý stratí koncentráciu, a tým i život.
Divák si zatiaľ môže vychutnať hudobný sprievod, ktorý často býva najhodnotnejšou stránkou filmu, alebo si zájsť do obchodu nakúpiť niečo na večeru. Počas tých tridsiatich minút stabilizovanej polohy oboch aktérov sa zvyčajne nedeje nič zvláštne, ale ak je režisér aspoň trošku vzdelanejší v oblasti psychológie, môže práve teraz zakomponovať do deja zopár retrospektívnych záberov, v ktorých dobrý zabijak spomína na svoju životnú lásku či mladé letá.
Príbeh sa končieva zabitím zlého cowboya a nastolením spravodlivosti. Odvážnejší režiséri sa opäť môžu pokúsiť rozbiť zaužívané klišé tým, že odstrelia aj zopár dobrých pištoľníkov. Dôležité je, aby to neboli tí najkrajší a najsympatickejší chalani z hereckej zostavy, ale nejaký postarší muž, ktorý by čoskoro aj tak umrel na týfus alebo tuberu.

No dobre, v mojom prípade existujú dve výnimky, keď som ochotná sedieť pred telkou aj pri westerne. Tá prvá je vlastne paródiou na žáner, lebo ide o český chválospev na kolalokovu limonádu s názvom Limonádový Joe. Druhou je snímka Sedem statočných, do ktorej sa režisérovi podarilo naládovať niekoľko skvelých charakterových postáv naraz. Spolu s výbornou hudbou je práve tento fakt najsilnejšou stránkou filmu. Mne osobne najviac reže humor, ktorý mnohým westernom chýba (scenárista, ktorý písal dialógy, bol špecialista na komédie, a je to aj vidno).

Lee: "Mám nejakých nepriateľov? Nemám.
Chris: "Žiadnych?"
Lee: "Živých."

Sedem statočných samurajov

Režisér filmu John Sturges okopíroval námet od Japonca Akira Kurosawu a jeho Sedmich samurajov (1954). Nebola to žiadna svätokrádež, požiadal ho o povolenie a uspel - Kurosawa bol totiž Sturgesovým fanúšikom a po premiére tvrdil, že sa mu to hollywoodske spracovanie skutočne zapáčilo (ide predsa o zdvorilého Ázijca).
Mne by sa zase páčilo byť producentom filmu, ktorý do niečoho investuje dva a pol milióna a naspäť dostane miliónov jedenásť - presne toto sa pritrafilo Siedmim statočným.
Prispel k tomu i spôsob distribúcie, ktorý je dnes bežný, ale vtedy to bola novinka - premiéra sa konala naraz vo veľkom množstve kín. Hudba skladateľa Elmera Bernsteina bola nominovaná na Oscara a hoci nevyhrala, je známa aj teraz po 52 rokoch. Len skúste kliknúť, či ju spoznáte...

Nie všetko však išlo ako masle. Mexičania sú horúce hlavy a nemajú radi, keď si z nich niekto robí srandu, takže trvali na tom, že dedinčania musia mať na sebe čisté a upravené kostýmy, nie nejaké ošúchané trhance. Vo filme vyzerajú ako krotké baránky, ale keď im filmári vybudovali na riečke hrádzu, aby kone v scéne pekne odfrkovali vodu na všetky strany, nabehli s mačetami na štáb. Vy by ste nezúrili, keby vám vyschol potok len kvôli peknému záberu?
Viete čo? Necháme teraz mexický komparz napospas osudu a pozrieme sa na chrup hlavným postavám v počte 7+1.

BrynnerChris Larabee Adams je mrzutý štyridsiatnik, za ktorým prídu dedinčania s drobnými, aby im poradil pri výbere zbraní. On im miesto toho nanúti kompletnú súdružskú výpomoc vrátane prenájmu zabijakov len za 20 dolárov na osobu, no môžete niečo také výhodné odmietnuť?
Má niekoľko kovbojských zlozvykov - cigaru si zapaľuje škrtnutím o topánku, palce si odkladá zásadne za opasok a nohy má pekne naširoko od seba, nech každý maník vie, kto je tu šéf likvidačno-výučbovej skupiny. Možno preto patrí k tým trom statočným, ktorí to na záver prežijú.

Yul Brynner vám bol veľmi zvláštny človek.
Už pri svojom zrode nemal vo veciach jasno, pretože novinárom tvrdil, že bol mongolsko-tatárske dietko narodené na Sachaline s menom Taidje Khan, a pritom ho vlastná matka porodila vo Vladivostoku ako Julija Borisoviča Brinera. Ani rok nie je bohvieakou istotou, dohodneme sa na 1920, aby sa mi to dobre rátalo, hej?
V každom prípade mu rodičia namixovali slušnú génovú výbavu, vo švajčiarskych žilách mu kolovala cigánska krv, mongolské srdce bilo i po japonsky, ba aj široká ruská duša mala budúcemu hercovi čo ponúknuť. Jeho detstvo asi nebolo veselé, tatko, inak banský inžinier, zdúchol kade-ľahšie, a tak mamička zbalila zvyšky rodiny a odcestovala cez Čínu do Francúzska, kde sa konečne usadili. Mladý kozmopolita sa tak vďaka rodinnej "turistike" a prirodzenej inteligencii naučil plynule hovoriť siedmimi jazykmi, plus troma vravel v kombinácii s rukami-nohami.
V Paríži sa pustil do štúdia na Sorbonne, kde získal doktorát filozofie, avšak iba popri zamestnaní v baroch, cirkusoch a na muzikálových pódiách. Spieval, hral na gitare i balalajke a robil artistické kúsky, až kým z neho pády a zranenia neurobili maróda a závisláka na liekoch proti bolesti. 
Jeho kočovnícka krv to nevydržala, a tak sa tesne pred vypuknutím II. svetovej vojny pobral do USA. Získal miesto vojnového spravodajcu v rozhlase a ... uhm, ako to povedať... nafotil niekoľko čiernobielych aktov so slávnym fotografom. Čo vám poviem, celkom ma to prekvapilo, lebo sú to akty dosť odvážne, a má na nich ešte aj vlasy, ale nežiadajte odo mňa kompletné fotodôkazy.Brynnerscig.jpg
Po vojne začala jeho herecká kariéra. Debutový film Prístav v New Yorku bol zároveň posledným, v ktorom mal na hlave originálnu vlasovú pokrývku (teda jej zvyšky), odvtedy sa vyholená lebka stala pre Yula Brynnera poznávacím znamením.
Radšej hral na divadelných doskách ako pred kamerou, a práve jedno predstavenie sa mu stalo osudným (nebojte sa, v dobrom slova zmysle). Volalo sa Kráľ a ja, jeho výkon v hlavnej úlohe inšpiroval filmárov a bolo len otázkou času, kedy sa objaví v rovnomennej snímke na plátne kina. Výsledkom bol Oscar za hlavnú mužskú úlohu a ponuky na ďalšie známe filmy päťdesiatych rokov Bratia Karamazovci, Anastázia, Desť prikázaní, či Šalamún a kráľovná zo Sáby. Historické kostýmy mu zjavne pristali, nevraviac o ráznom hlbokom hlase, pri ktorom ženy padali do kolien.
Konkrétne padli štyri.
Prvá manželka bola herečka, vydržal s ňou šestnásť rokov a zo zväzku vzišiel syn, budúci to autor otcovej biografie. V nemanželskom pomere splodil i dcéru, ale to už bola na ceste ďalšia manželka.
Atrament na rozvodových papieroch ani nestihol uschnúť, keď si na piaty deň po prvom rozvode sľúbil vernosť s istou modelkou. Svadobné koláče pravdepodobne ochutnal aj štáb, ktorý práve nakrúcal Siedmich statočných. K potomkom si pripočítajte dcéru, zatiaľ sme na čísle tri a ešte sme neskončili, lebo po siedmich rokoch dal "dasvidánia" aj tejto žene.
Tretia manželka bola francúzska celebrita veľmi starostlivej povahy. Primäla Yula Brynnera k adopcii dvoch vietnamských dievčatiek a on veľmi rád súhlasil, nakoniec, podporoval UNICEF a pomoc chudobným deťom mu nebola cudzia.
Kde sme to skončili? Aha, už viem, tri ženy, päť detí. Rodinná štatistika by nebola kompletná, keby sme nespomenuli štvrtú manželku a budúcu vdovu. Baletka z Malajzie ho očarila v divadle, keď skúšali už niekoľkú reedíciu slávneho predstavenia Kráľ a ja. Keď sa brali, on mal 63 a ona sladkých 24.
Pravdepodobne už vtedy vedela, že ako tuhý fajčiar trpí rakovinou pľúc, a tak sa podujala spríjemniť mu ostávajúce dva roky života.

V úvode životopisu som spomínala, že to bol zvláštny človek. Mal svoje muchy ako každý z nás, za všetky spomeniem aspoň povesť protivného hosťa, ktorá sa šírila hotelmi. Trval na konkrétnej farbe apartmánu,  a miestna kuchyňa sa musela vopred zásobiť slepačími vajíčkami s hnedou škrupinkou. Neviem, čím mu ublížil biele vajcia, ale pravdepodobne sa mu nehodili ku hodvábnemu kimonu, v ktorom zvykol raňajkovať.
Steve McQueen mu údajne liezol na nervy, lebo v záberoch bez jediného slova strhával pozornosť na seba, stačilo sa len pohrať s klobúkom či skontrolovať náboje. Žiarlivý 178 cm vysoký Yul často kontroloval, či v kamere vyzerá vyšší a pre istotu sa radšej postavil na vyvýšenú kopu hliny. Ani Steve sa nedal zahanbiť a tajne mu ten kopček podkopával. Ako deti, fakt... keby si radšej skontroloval, či mu vo vrecku pištoľníckej košele oylom neostala škatuľka cigariet a zapaľovač, občas to na obrazovke vidno.
A potom je tu druhá stránka jeho povahy. Tá vraví, že bol poradcom OSN v otázke utečencov, čestným prezidentom Medzinárodnej rómskej únie, nakoľko sa za svoj pôvod vôbec nehanbil. Dokonca natočil LP platňu s cigánskymi pesničkami, tu je malá ukážka s fotografiami herca. Okrem toho miloval ruskú literatúru a rád fotografoval.
Nech je tak alebo inak, hviezda na hollywoodskom chodníku slávy mu patrí zaslúžene.

McQueenF.jpgVin Tanner je modrooký chlapík, ktorý má už plné zuby divokého života. Aj by sa usadil, keby v ňom nedriemala nenávisť voči nespravodlivosti (hádam sa z tých troch záporov vo vete vysomárite).
Keď ho osloví Chris, bystro prepočíta náboje, vypráši klobúk od prachu a ide na vec. Naostatok je jedným z troch statočných, ktorý nastolenie spravodlivosti v bezvýznamnej mexickej dedinke prežije.

Terence Stephen "Steve" McQueen (prezývaný aj King of Cool) patrí do kategórie umelcov, ktorí za krátkych 50 rokov stihli zanechať po sebe takú stopu, akú mnohí z nás neurobia, ani keby žili dva razy dlhšie.
Ledva sa narodil, už sa na neho vykašľal istý letecký akrobat, ktorého by sme za iných okolností nazvali aj otcom. Matka, pofidérna alkoholička, zverila syna do opatery vlastným rodičom a strýkovi na farmu. Tam by malý Števko získal aké-také zázemie, keby ho pri každej príležitosti (rozumej sobáši s novým otčimom) nechcela mať pri sebe.
Do svojich pätnástich rokov tak vystriedal troch nevlastných oteckov, ktorí ho radi vychovávali krikom a násilím. V kombinácii s dyslexiou a čiastočnou hluchotou, kvôli ktorej to rýchlo vzdal aj v škole, získal pekný základ na budovanie pouličnej kariéry.
V podstate mal šťastie, že to jeden z tzv. tatkov nevydržal a vybavil mu kalifornskú polepšovňu rozkošne nazývanú  Boy´s republic. Spočiatku z nej utekal, potom dostal rozum a v dospelosti túto ustanovizeň rád podporoval aj materiálne (v tlači ho ohovárali, že je pekný lakomec - do zmlúv si dával podmienku, že bude pri filmovaní potrebovať holiace strojčeky, rifle a iné oblečenie v takom množstve, ktoré by nevyužil ani dvanásťhlavý drak - toto všetko však putovalo práve do jeho "alma mater" polepšovne).
Od 16 rokov sa živil kadejako. Tu rúbal drevo, tam upratoval v bordeli s právom voľného prístupu k "tovaru", až kým sa neprihlásil k mariňákom. Jeho námornícka kariéra začala zvesela, sedemkrát ho degradovali na vojaka a 41 dní strávil v base. Zase chvíľu trvalo, kým dostal rozum, ale potom to rozparádil naplno. Pri cvičení zachránil život piatim kolegom, dovolili mu strážiť prezidentovu jachtu a z armády odišiel so všetkými poctami. Toľkoto prvých 20 rokov McQueenovho života, a to sme stále nedošli k jeho herectvu.
Keď zhodil uniformu, pustil sa do štúdia herectva a jazdenia. Zbožňoval motorky a autá, sadal si do nich a pretekal, pretože divoká jazda bola okrem hrania celým jeho životom. Údajn dokázal vyhrať akési preteky aj so zlomenou nohou. Niekoľkokrát túto vášeň využil vo filmoch, takže na mnohých fotografiách ho vidno práve v pretekárskej kombinéze. Aj z toho, že ho polícia prichytila za volantom pod vplyvom alkoholu, dokázal urobiť šou (navrchu vodičské oprávnenie, pod tým zatknutý herec z roku 1972):

McQueen

Sedem statočných vynieslo Stevea McQueena na hviezdnu oblohu a on si na nej lebedil celé šesťdesiate a sedemdesiate roky. Rád papuľoval režisérom pri práci, napriek tomu ho všetci chceli obsadiť do svojho veľdiela. Rýchlo si prebehnime aspoň tie najznámejšie:

  • Veľký útek
  • Strážna loď Sand Pebbles (nominácia na Oscara)
  • Bullittov prípad
  • Aféra Thomasa Crowna (neskôr to prerobili s Pierce Brosnanom)
  • Le Mans (nominácia na Oscara)
  • Motýlik (môj najobľúbenejší väzeň)
  • Sklenené peklo (ako skvelý hasič)
  • Lovec (posledný film pred smrťou, v ktorom sa jeho postava symbolicky rozlúčila s divákmi vetou: "God bless you")

Ešte dlhší by mohol byť zoznam úloh, ktoré odmietol. Viete si ho napríklad predstaviť ako Ramba? Ja vlastne ani nie, ale možno by vás mohlo zaujímať, že námet na Osobného strážcu, ktorého sa neskôr zhostil Costner, pochádzal práve z jeho hlavy.
Keď Steve začiatkom 50-tych rokov začínal v béčkových filmoch, jeho plat činil 19 dolárov na deň. Posledný film mu vyniesol 3 000 000 USD plus 15 % zisku.

Súkromný život herca zodpovedal jeho náture a prostrediu, z ktorého pochádzal.
Prvé manželstvo s filipínskou herečkou a tanečnicou mu prinieslo dve deti. Trvalo síce šestnásť rokov, ale jeho posledné roky už boli poznačené mileneckým vzťahom Stevea s istou modelkou, ktorá potratila ich spoločné dieťa. Po rozvode si však vzal úplne inú dámu, opäť herečku, ich vzťah vydržal päť rokov.
McQueenova životospráva bola tiež jeden paradox za druhým. Každý deň cvičil dve hodiny a zabehol päť kilákov, zároveň však nepohrdol marihuanou, cigaretkou či pohárikom. Fajčiť prestal až dva roky pred smrťou, keď mu diagnostikovali neliečiteľnú formu rakoviny spôsobenú azbestom.
V ťažkých chvíľach mu poskytovala oporu ďalšia žena, ktorú pojal za manželku ako tretiu v poradí, ale ich manželské šťastie trvalo len necelých jedenásť mesiacov.
Klasická liečba nezabrala a Steve sa chytil poslednej nádeje. Odišiel do Mexika vyskúšať alternatívne medicínske postupy, ale klystíry, masáže a vstrekovanie živých kravských buniek do tela nepomohli.
Steve MacQueen zomrel vo veku 50 rokov.
Veľa, či málo? Možno to mohlo byť o jedenásť menej, keby sa v roku 1969 nebol ospravedlnil z istého večierka u svojej kamošky. Objavil sa na ňom iný muž menom Charles Manson a vôbec mu nešlo o pohár šampanského...

Meno Stevea McQueena zarába aj po smrti. Tantiémy a tržby za predaj viac ako stokusovej zbierky motoriek, či rôznych osobných vecí, zaraďujú umelca do desiatky najviac zarábajúcich mŕtvych hviezd. Jeho dediči však tiež nie sú len takí nejakí príživníci, syn Chad, ba aj vnuk Steve sú takisto hercami (Števka juniora poznajú najmä fanúšikovia Upírskych denníkov).
Vlastne som o peniazoch až tak veľmi vravieť nechcela... pri plavbe Tichým oceánom, do ktorého rozsypali jeho popol, sú mu celkom nanič.

Malá poznámka k správam o slovenskom pôvode Steve McQueena:
V našej hrdej tlači sa často uvádza, že Steve McQueen bol adoptovaný a pôvodne sa volal Štefan Ihnačák. V zahraničných zdrojoch, vrátane piatich biografií (dve z nich napísali jeho manželky), sa tento fakt nevyskytuje. Píše sa v nich len to, že jeho biologický otec na syna kašľal už od narodenia a biologická matka nebola veľmi počestná žena. Ak aj niekto z nich mal slovenské korene, nemáme sa veru čím chváliť.
Nech už to bolo tak alebo onak, Steve McQueen je môj naobľúbenejší Statočný, a jeho pôvod pre mňa nie je relevantný. A viete čo? Dajme si radšej pesničku od Sheryl Crow, ktorá mu vo svojom hite Steve McQueen tiež vzdala poctu.

BronsonBernardo O´Reilly má v mene "ou", čo je neklamný znak írskeho sentimentu. Z neznámych dôvodov sa na neho vešajú detiská z celého okolia, ktoré túžia len po tom, aby mohli polievať kvetinky na jeho hrobe, keď to bude mať za sebou. On ich zato naučí bez chyby napísať svoje meno, lebo vie, že jazykové zručnosti sa im v živote zídu oveľa viac ako vedomosti o pestovaní fazule.

Dieťa 1: "Keď vás zabijú, vezmeme pušky a pomstíme vás."
Dieťa 2: "A budeme vám nosiť čerstvé kvety na hrob."
O´Reilly: "Nebuďte sklamaní, keď vaše plány nevýjdu."
Dieťa 1: "Nebudeme. Budeme rovnako radi."
Dieťa 2: "A možno ešte viac."
Dieťa 1: "Možno."

Keďže Bernardo má tú háveď skutočne rád, urobí im radosť a zomrie.

Charles Bronson (vl. m. Charles Dennis Buchinsky) je ďalší veľký herec v obsadení filmu.
Vyhlásený samotár sa narodil do mimoriadne chudobnej 15-detnej rodiny litovských emigrantov, ktorá si zarábala na živobytie prácou v bani.
Navyše, hlava rodiny sa rýchlo pominula a Charlie musel v pätnástich tiež sfárať do podzemia. Takmer tam prišiel o život, čo v ňom zanechalo stopu v podobe doživotného strachu z uzavretých priestorov (ani s rolou klaustrofobika vo filme Veľký útek nemal najmenší problém). O jeho pevnej vôli však svedčí fakt, že ako jediný z rodiny neskôr vyštudoval vysokú školu.
Cez 2. svetovú vojnu narukoval ku letcom ako strelec, "odmenou" mu bolo zranenie a Purpurové srdce. Po návrate z bojiska si začal zarábať účinkovaním vo filmoch, sám úprimne tvrdil, že len kvôli peniazom. Nech už kamufloval, ako kamufloval, režiséri v ňom videli veľký talent. V päťdesiatych rokoch si zmenil aj meno (slovansky znejúce priezviská boli počas honu na komunistické čarodejnice nevýhodou). Jeho kariéra je mimoriadne bohatá, zahŕňa okolo 60 filmov a nespočítateľné množstvo televíznych úloh. Najviac sa páčil divákom v polohe mlčanlivého policajta alebo pištoľníka, ktorého jedinou motiváciou je surová pomsta. Nakoniec, s jeho tvárou by mu ťažko niekto uveril, že je nežný romantik naháňajúci motýle po lúčke.
Najmä dva kúsky z jeho filmografie vyčnievajú nad ostatnými - okrem Siedmich statočných je to aj taliansko-americká špageta Vtedy na západe, ktorú by som tiež bola zaradila medzi moje obľúbené, keby ju tvorcovia skrátili aspoň na dĺžku bežnej cestoviny (čo sa týka hudby, Statočných dokonca predčí).  
Hlavné úlohy si zahral v Tucte špinavcov, Jazdcovi v daždi, i v päťdielnej Túžbe smrti, v staršom veku jeho postavy prestali byť také brutálne a hral viac charakterom.
Ženil sa trikrát. Prvé manželstvo mu prinieslo dve deti, ale podľa všetkého tá pravá láska prišla v podobe druhej ženy, herečky Jill Ireland, s ktorou sa stretol na plátne štrnásťkrát. Na príbuzných si potrpel, pretože so sebou vláčil na nakrúcanie celú rodinu - dve svoje deti, tri Jilline deti z predchádzajúcich vzťahov a ďalšie dve spoločné (z toho jedno adoptované). Toto 22-ročné vydarené manželstvo ukončilo jej smrteľné ochorenie. Charles sa potom oženil ešte raz, ale to sa už na ňom začali prejavoval prvé príznaky Alzheimera, takže s filmovaním musel skončiť. Zomrel na zápal pľúc vo veku 82 liet.

VaughnLee je práve ten uhladený elegán s dôkladne uviazanou mašľou okolo krku, ktorý tvrdí, že nemá žiadneho živého nepriateľa. Trošku bojuje s nočnými morami z toľkého zabíjania, ktoré musel absolvovať, ale inak je chladný ako zmrzlina v mrazničke.
Skolia ho ako druhého v poradí.

Dnes osemdesiatročný Robert Vaughn paradoxne všetkých siedmich statočných mužov prežil.
Otec i matka boli herci, no ich životný štýl bol príliš neusporiadaný, takže malého Roberta vychovávali starí rodičia. Neskôr vyštudoval herectvo, ale v záujme zdravého rozumu  sa venoval aj komunikačným technológiám, z ktorých získal doktorát.
Veľa sa angažuje v politických záležitostiach, bol blízkym priateľom Roberta F. Kennedyho, ale sám nedisponuje ambíciou skončiť ako kongresman (pošepkám vám tajomstvo, hoci je dušou demokrat, Obama nie je jeho šálkou kávy).
Rok pred Siedmimi statočnými ho nominovali na Oscara za úlohu vo filme Chlapci z Filadelfie (ospravedlňujem sa za vlastný laický preklad), takže do hereckej zostavy nastúpil za stúpajúcu hviezdu.
Má na konte viac ako 200 úloh v telke i na plátne (napr. Bullittov prípad, Delta Force, Superman 3), ale u nás sú to zvyčajne diela neznáme.
Pomerne neskoro, dva roky po štyridsiatke, sa oženil s herečkou a spoločne si osvojili dve deti.
Žijú šťastne doteraz, ak nepomreli.

DexterHarry Luck sa mierne vymyká z pozitívneho obrazu najatých spasiteľov dedinky v mexickom údolí. Jeho motivácia je proste sprostá, teda finančná. Nechápe, prečo by mal taký chlap, akým je Chris, ochraňovať roľnícky ľud pred vykorisťovaním len tak bez príčiny a stále hľadá aspoň nejaký tajný poklad.
Keď si po neho príde zubatá, je vám ho aj celkom ľúto, preto mu režisér pošle do smrteľného náručia práve Chrisa, aby mu milosrdnou lžou potvrdil, že nezomrel kvôli kravine, ale kvôli zlatu.

Brad Dexter bol najstarší z kolektívu siedmich klaďasov, na obrazovke mal 43 rokov.
Syn srbských prisťahovalcov prišiel na svet ako Boris Milanovič (alebo Malanovič, internetové zdroje sa v otázke prvej samohlásky akosi nevedia dohodnúť).
Počas druhej svetovej narukoval do hereckého zboru pod pseudonymom Barry Mitchell a chvíľu mu to meno vydržalo. Potom to opäť nevydržal a stal sa z neho Brad Dexter.
Tento studničkovooký chlapík dovtedy nebol veľmi známy, diváci ho vlastne aj dnes poznajú len zo Siedmich statočných. Koncom sedemdesiatych rokov to na plátne definitívne zabalil a odvtedy sa venoval produkcii.
Apropó, Červený kríž mu udelil medajlu za statočnosť pri záchrane dvoch ľudí pred utopením. Jeden z nich sa tuším volal Frank Sinatra.
Americké matriky majú v jeho prípade tri zápisy o sobáši. Speváčku držal v náručí jedenásť mesiacov, dedička tuniakového impéria ho spravila vdovcom po dvoch desaťročiach a on urobil to isté svojej tretej žene po ôsmich rokoch. Pľúcna choroba ho skolila vo veku úctyhodných 85 rokov.

CoburnBritt je flegmatický tridsiatnik, ktorý nepotrebuje udierať slovami. Zvyčajne mu postačí povedať "You lost" alebo "Call it" - takýchto replík má v celom filme presne jedenásť. Napriek tomu si každý zapamätá, že ho netreba vyrušovať, keď si dáva s klobúkom v tvári a natiahnutými nohami popoludňajšieho šlofíka.
Vrhač nožov však svoj posledný zásah neskontroluje, strela súpera je, bohužiaľ, rýchlejšia ako zvyčajne.

James Harrison Coburn mal v krvi namiešané niečo írskeho i švédskeho. Od detstva sa obšmietal po amatérskych divadelných scénach, štúdium drámy preto nebolo prekvapením. Hlboký hlas a majestátny zjav sa obzvlášť dobre vynímal nielen vo westernoch, ale i v dobrodružných a špionážnych filmoch, aj keď nie práve ako hlavný hrdina. Z tých starších spomeniem, povedzme, Osamelého jazdca a Veľký útek, potom ho zdravotný stav prinútil spomaliť. S jeho silnou reumou si lekári dlho nevedeli poradiť, až kým mu ktosi neodporučil akési liečivé kryštály. V deväťdesiatych rokoch sa teda opäť pustil naplno do práce, čo mu rovno vynieslo Oscara za vedľajšiu úlohu v dráme Utrpenie.
Ja si ho pamätám aj z Mavericka, Zamilovaného profesora, Snežných psov, Pasce, Sestry v akcii 2, i Hudsona Hawka. Okrem toho sa rád obšmietal v dabingu (to pre ten mužný bas), moderoval dokumenty a dokonca písal texty k pesnčkám.
Ako obdivovateľ orientálnych filozofií a propagátor ázijských bojových umení bol dobrým priateľom Brucea Lee, takže si považoval za povinnosť niesť na pohrebe truhlu s jeho pozostatkami.
Z prvého dvadsaťročného manželstva mal dve deti, po rozvode sa ešte raz oženil. Tento vzťah ukončil až jeho infarkt. Mal vtedy 74 rokov.

BuchholzF.jpgChico je postava, ktorá by v rozprávke o siedmych trpaslíkoch hrala Kýblika. Peknučký holobriadok rieši konflikty horúcou hlavou a iba veľké šťastie (a rozhodnutie režiséra) ho zachráni pred predčasnou smrťou. Tým šťastím je čiernooká copaňa, kvôli ktorej odloží kolt a vymení ho za rýľ a motyku.

Horst Werner Buchholz v tom čase až taký holobriadok nebol, mal 27 rokov a do filmu sa dostal už ako pomerne známy herec. Teda, známy bol najmä v európskych končinách, keďže ide o Nemca mierne frcnutého dánskym naturelom, jednoducho Germán ako vyšitý.
Bol to obuvníkov syn, aj keď nešlo o jeho biologického otca. Počas vojny ho však zajali a rodina sa aj s malým Horstom na čas presťahovala do Čiech. Po návrate do Nemecka si začal privyrábať ako štatista v divadle, hrával detské predstavenia a pracoval v tamojšej obdobe detskej rozhlasovej družiny.
Sotva prekročil dvadsiatku, už upútal pozornosť na festivale v Cannes v úlohe zaľúbeného sovietskeho vojaka v rozdelenom Berlíne vo filme Nebo bez hviezd. Medzinárodný ohlas malo aj jeho Priznanie hochštaplera Félixa Krulla, takže si ho začali vyberať aj zahraničné produkcie, vrátane tej hollywoodskej.  Výzor strapatého vrabčiaka ho predurčoval stvárňovať úlohy nespútaných mladíckych rebelov a´la James Dean alebo naopak plachých romantikov, a keď vekom zmužnel, režiséri mu núkali bonvivánov a tajomných dobrodruhov.
Najradšej asi spomínal na 60-te roky, keď okrem Statočných hral aj v skorooscarovom filme Jeden, dva, tri. Nedá sa povedať, že by to už s ním potom šlo z kopca, ale zaradil sa do davu filmových hviezd a už nikdy extra nevyčnieval. Bol usilovný ako včielka - zameral sa nemeckú televíznu tvorbu, moderoval akúsi astrologickú šou a vďaka šiestim jazykom veľa daboval (dokonca aj sám seba).
U nás je to však pomerne známa tvár, najmä kvôli rozprávkam Jaskyňa zlatej ruže IV. (Fantaghiró) či Vták Ohnivák Václava Vorlíčka, mihol sa aj v oscarovej dráme Život je krásny a Tak ďaleko, tak blízko.
Zomrel na zápal pľúc vo veku 69 rokov, zanechal sebe dlhoročnú manželku, inak francúzsku herečku, a dve deti. Syn je tiež hercom.

WallachZa tím zlých kope najmä kapitán družstva, hnusný a podlý príživník Calvera. Čo už len povedať k jeho postave? Malý i veľký synonymický slovník ponúka pre takýchto ľudí bezpočet výrazov a ani jeden nie je práve lichotivý. Calvera pravidelne raz za rok nabehne do mexickej dedinky so svojimi kobylkami a spasie ich úrodu.

Calvera: "Teraz do práce! Mohol by som vás všetkých zabiť. Súhlasíte?"
Vystrašení dedinčania mlčia.
Calvera: "Dobre, nemusíte súhlasiť."

Eli Wallach Herschel ňou určite nie je (všimli ste si použitý prítomný čas?).
Narodil sa pred 96 rokmi v židovskej rodine poľských prisťahovalcov, ktorí si v zasľúbenej zemi zariadili malú cukráreň, ale z Eliho sa tortičkár nestal. Od mladi túžil len po jednom povolaní a preto sa pustil do štúdia umenia a herectva. Z vytýčeného smeru ho inam zviedla iba druhá svetová vojna, päť rokov slúžil v armáde v zdravotníckom zbore na Havaji a získal hodnosť kapitána. Potom pokračoval v ceste na hviezdne nebo, keď sa mu po niekoľkých menej výrazných filmoch podaril výskok tam hore práve v úlohe Calveru. Malo to háčik, nevedel totiž jazdiť na koni. Viete si predstaviť hustého kovboja, ktorý by získaval autoritu u svojich kumpánov tým, že sa šuchce po prérii pešo? Režisér bol dobrá duša a miesto toho, aby hľadal iného herca, dodal mu autentických mexických "banditov", ktorí ho učili strieľať zo zbrane, jazdiť na tátošovi a... strašne kliať. Dokonca medzi nich Eli tak zapadol, že ho začali chrániť aj pred kolegami zo štábu, len aby sa mu vlas na hlave neskrivil. Mal vtedy 45 rokov a ani len netušil, že o pol storočia neskôr bude stále pobehovať pred kamerou, takže výcvik sa mu celkom zíde. 
Využil ho aj v ďalších filmoch zvučného mena, najmä v šesťdesiatych rokoch. Z nekonečne dlhej filmografie spomeniem slávne Mustangy (áno, zažil božskú Marylin Monroe úplne naživo aj s jej vrtochmi), vojnovú drámu Víťazi, komédie Ako ukradnúť Venušu, Veľký šéf, či film Dobrý, zlý a škaredý (tento názov si "ukradol" aj pri písaní autobiografie).
V neskoršom období zvyčajne vystupoval vo vedľajších úlohách s inými hviezdami. S McQueenom sa stretol v jeho poslednom filme Lovec, s Al Pacinom v treťom Krstnom otcovi, ďalšie u nás populárne filmy sú Tajomná rieka, Salamander, romantické slaďáky Rabín, kňaz a krásna blondínka, New York, milujem ťa, či Prázdniny, a celkom čerstvá minuloročná Wall Street II.
Je to jednoducho čiperný starý pán, ktorý síce pred časom prišiel pri mozgovej príhode o zrak v ľavom oku, no stále má čo ponúknuť divákom. Tuhý korienok má aj jeho manželka, s ktorou žije už 64 rokov. Spolu vychovali tri deti a tešia sa z rovnakého počtu vnúčat.

Dodatok (jún 2014): Tento skvelý herec sa pobral na večnosť v požehnanom veku 98 rokov. 

scena01.jpg

Sme v cieľovej rovinke, preto sa patrí uviesť nemnoho štatistických dát.
Vo filme pomrelo celkom 55 postáv (neviem, či do toho rátali aj kone), z toho štyria "statoční".
Producenti natočili aj ďalšie tri pokračovania, ale na tie si už sotva kto spomenie. Tu je ich zoznam: Návrat siedmich statočných (1966) - len s Yulom Brynnerom, Pištole siedmich statočných (1969) a Sedem statočných v sedle (1972) - oba bez hlavných hviezd.
Filmári si ani po 52 rokoch nedajú pokoj a plánujú vyrobiť remake. Údajne majú prisľúbenú účasť niektorých hviezd - Yula "Chrisa" Brynnera má zastúpiť Tom Cruise, "Vinom" McQueenom bude Matt Damon a na "Britta" Coburna si zase brúsi zúbky Kevin Costner. Hlavný bandita Calvera bude možno viac opálený, neoverené zdroje tvrdia čosi o Morganovi Freemanovi.
Možno ste si práve povedali, že z toho nabetón spravia peknú ........ (doplňte si čokoľvek, čo vám napadne), ale čo už, doba je taká.  Ja nadávať nebudem, ale ani do kina na to nepôjdem, takže so mnou nejaký Hollywood nevybabre.
Prepánajána, bola by som zabudla na čerešničku na záver. Notabene, mám tie čerešne až tri, sami si vyberte, ktorá je najchutnejšia. Ja hlasujem za céčko.
a) Sedm statečných - brnenská verzia
b) Ta sedem statočnych - košická verzia
c) Sedm statečných - silvestrovská verzia (alias pšedsedó).

Poznámka autorky:
Hodnotenia uvádzané v texte sú výsostne subjektívne a informácie dokonale neoverené, boli však písané s láskou za zvukov filmovej hudby pána Elmera Bernsteina. Ak sa v článku nachádzajú chyby, môže za nich on, zapratal mi tónmi všetky mozgové zákutia.

Prehľad všetkých doteraz vydaných článkov série Vtedy a dnes

 

Zdroje a fotografie:
http://www.moviemania.sk/1376-retro-sedem-statocnych-the-magnificent-seven.html
http://www.ahaonline.cz/clanek/zhave-drby/74245/sedm-statecnych-s-tomem-cruisem.html
http://www.kinema.sk/clanok/11947/kult-sedem-statocnych.htm
http://deviatesinc.tumblr.com/post/23954271324/yul-brynner-1942-photo-by-george-platt-lynes
http://www.art.com/products/p15364691-sa-i3710782/the-magnificent-seven-yul-brynner-1960.htm?aff=conf&ctid=0&rfid=329533&tkid=15032711&
http://photos.lucywho.com/yul-brynner-photo-gallery-c18004905.html
http://photos.lucywho.com/yul-brynner-photo-gallery-c17402398.html
http://www.aktuality.sk/fotogaleria/178141/steve-mcqueen/3/
http://www.art.com/products/p15364704-sa-i3710783/the-magnificent-seven-steve-mcqueen-1960.htm
http://www.tomorrowstarted.com/2011/11/celebrity-arrest-even-the-greats-get-arrested-mugshot-3/.html/steve-mcqueen-mugshot
http://bluegrassfilmsociety.blogspot.sk/2008/12/michael-benton-eng-282-international.html
http://www.imdb.com/name/nm0000336/
http://projects.latimes.com/hollywood/star-walk/james-coburn/
http://www.art.com/products/p15366072-sa-i3713066/magnificent-seven-charles-bronson-1960.htm
http://www.zimbio.com/pictures/ohlywOqO7_2/7th+Annual+Race+to+Erase+MS/025t1NHCgx_/Charles+Bronson
http://www.imdb.com/media/rm3980835328/nm0001816
http://people.zap2it.com/p/robert-vaughn/55612
http://www.imdb.pt/media/rm3796285952/nm0223290

http://youtu.be/XVwW1Ygv-b8
http://filmous.com/person1966/
http://www.saycheeseproductions.com/home.htm
http://www.influence-film.com/2010/11/an-honorary-oscar-for-actor-eli-wallach.html
http://www.zimbio.com/photos/Eli+Wallach/83rd+Annual+Academy+Awards+Arrivals/ya1nMkWojE1

BronsonD.jpgBrynner1982.jpgbuchholzD.jpgCoburnD.jpgDexterD.jpgMcQueenD.jpgMcQueenZatknuty.jpgVaughnD.jpgWallachD.jpgsevensamurai.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?