reklama

Vtedy a dnes: Zahraniční herci v československých filmoch

Počas takýchto lenivých dní hrávam jednu spoločenskú hru.Tá hra síce nemá vlastný názov ako človeče či piškvorky, je však užitočnejšia. Okrem toho, že si pri nej zľahka precvičíte kĺby jednej ruky (pri troche dobrej vôle dokonca oboch), utužíte zároveň rodinné vzťahy.Potrebujete k nej len jeden televízor ľubovoľnej značky a diaľkový ovládač.Ovládač uchopíte do dlane (tá je zvyčajne súčasťou niektorej z vašich končatín). Jemným pohybom prstov pomaly prepínate prvý kanál na druhý, druhý na tretí, atď..., až kým neprídete na číslo udané v návode k televízoru ako posledné. Ani potom nestrácajte odhodlanie a začnite zase od jednotky.Popritom nadávajte. Je dôležité nadávať tak hlasno, aby to počula celá zídená rodina. Je to naozaj ľahké, najmä preto, že sa nadáva stále na to isté - že v tej telke zase nič nedávajú.Neverili by ste, aká je to užitočná sociálna aktivita. Kým dovtedy všetci ledabolo polihávali pri tácke s koláčmi, zrazu ožijú a pridajú sa ku hre. Zapojiť sa môže každý člen, ktorý už zvládol základnú slovnú zásobu, t.j. od 2 do 115 rokov (údaj zistený podľa Guinessovej knihy rekordov ku 30.12.2012, kapitola Najstarší žijúci človek).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (33)
Obrázok blogu

Hra sa končí vtedy, keď niekto zo starších a múdrejších vyhlási, že za jeho starých čias bývali len dva programy a kto bol o niečo šťastnejší, chytal aj maďarov. Nie, nestratila som za tie tri váľacie sa dni schopnosť používať pravidlá slovenského pravopisu, to malé písmeno je použité náročky. Nešlo o úkon spočívajúci v sledovaní štátnych hraníc ČSSR a dolapení prebehnuvších spriatelených občanov na naše výsostné územie, ale o jediný zahraničný kanál, ktorý sme zachytili u nás v "Košicoch".
Víťazom hry je každý, kto v tej chvíli zastaví prepínanie kanálov a začne sledovať s nostalgiou skutočne čokoľvek, nech by to bola aj 237. repríza filmu Sám doma.

Tento rok som sa hry nezúčastnila. Jednak preto, že som sa k ovládaču nestihla dostať včas, druhak som bola zaujatá písaním tohto článku. A dnes to bude skutočne výberovka ako vyšitá na toto zimné spomínacie obdobie. Začnime slovenskou klasikou, ktorá sa mi v pamäti spája práve detstvom, nedeľnými westernovými polihávačkami u nás doma a hudbou, čo sa tak nejako zarýva do srdca.
Ide o sedemdielny slovenský seriál Útek zo zlatej krajiny (1977), no možno vám viac napovie meno autora námetu Jack London a jeho román Elam Ohnivák.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Elam Harnish, nazývaný Ohnivák je legendami opradený dobrodruh, ktorý pod pláštikom turistického zájazdu na Aljašku hľadá zlato kdesi po Klondiku.

Obrázok blogu



Vďaka šťastiu a odvahe sa mu čosi podarí nájsť, zbohatne a odsťahuje sa do teplých krajín do San Francisca, aby tam čestne rozmnožoval svoje doláriky. Vidíte ten oxymoron? Že čestne rozmnožovať peniaze? Cha, cha, zasmejme sa spolu so zbrojnošmi a povedzme si pravdu, veľmi sa mu nedarí, takže musí občas požiadať o pomoc gangstrov a mafiánov.

Obrázok blogu



Našťastie, v závere pochopí márnosť zlatého mamonu a vráti sa k svojej prapodstate čestného a morálneho dobrodruha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Seriál natočil František Chmiel a do hlavnej úlohy obsadil 44-ročného statného chlapa, ktorý očaril hádam polovicu slovenských diváčok (vrátane mňa).
Volal sa celkom exoticky Bruno O´ya.
Bodajby nie, narodil sa v estónskom Talline, patril teda medzi hercov z bývalého Sovietskeho zväzu. Malý Brunko bol talent od prírody, v piatich rokoch ho posadili za klavír a o pár rokov muzicíroval na svojich samostatných koncertoch.
Kupodivu neskončil na konzervatóriu, ale vďaka svojej nerozhodnej povahe to skúšal s medicínou i telesnou výchovou (s basketbalom a vodným pólom ho dokonca vzali do reprezentácie). Lenže to viete, mladí muži myslia na všeličo, len nie na skúškové obdobie, a tak Bruno nič z toho nedokončil.
Keďže hovorím o hercovi, asi vás neprekvapí informácia o tom, že nakoniec sa mu predsa len podarilo čosi dokončiť. Popri brigádnickej práci v prístave či továrni si urobil kurz herectva a po večeroch hrával v džezových zoskupeniach ako spevák a gitarista. To ho časom doviedlo do telky, kde mu zverili do úst rôzne šlágre a nielen to - podieľal sa na organizovaní džezového festivalu v lotyšskej Rige.
Film ho však neminul. Za istú vojnovú drámu dostal aj štátnu cenu, takže si ho, fešáka ako hrom, režiséri rozoberali do svojich filmov ako teplé rožky. To viete, chýr o vyšportovanom hercovi s očami ako studničky sa roznesie raz-dva i za hranice ZSSR, takže ho možno nájsť i v hereckej zostave mnohých poľských a československých diel ( napr. Copernicus, Poslední propadne peklu).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Mnoho zo životných ciest Bruna O´yu majú na svedomí ženy. Prvý raz sa oženil ešte ako mladík, potom to skúsil ešte trikrát.
Jedna z manželiek (mimochodom, zvyčajne o generáciu mladších) ho presťahovala do Poľska, kde strávil štvrťstoročie tvorivého života, ale keď aj tento vzťah skončil, vrátil sa do rodného kraja. Sám rád vravel, že je od prírody džentlmenom a vždy od svojich žien odchádzal z prázdnymi rukami (tú gitaru mal prevesenú cez rameno).
Po Gorbačovovej metelici, ktorá smerovala k rozpadu ZSSR, potratil rozum a pustil sa do podnikania. Veľmi skoro zbankrotoval a domáce média mu tiež na pokoji nepridali, keď mu začali vyčítať somariny typu "čo si to ty za Estónca, keď beháš stále po zahraničí, patrí sa to, zapredanec jeden?".
Nepripomína vám to niečo?
Nečudo, že aj takého statného chlapa, akým bol O´ya, v šesťdesiatpäťke skoro klepla pepka. Našťastie ten záchvat mozgovej mŕtvice prežil, akurát sa musel znovu naučiť rozprávať i chodiť. Zvládol to, no na herectvo a spev to už veľmi nebolo. Znechutený umelec sa utiahol do ústrania a zamestnal sa ako krúžkový vedúci v kultúrnom dome. Viedol kurzy spoločenského správania, učil decká fotografovať, hrať na gitaru i pohybovať figúrkami po šachovnici, a keď vo veku 69 rokov zomieral, mal za sebou aj krst svojej autobiografie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Opustíme teraz studený Klondike a presunieme sa ku klasike sviatočnej televíznej ponuky. Uvedomujem si, že písať o Troch orieškoch pre Popolušku (1973) práve v čase okolo Vianoc, je dosť otrepaný spôsob, ako zaujať čitateľa. Ja sa však nepostavím do radu ku všetkým tým historkám okolo nakrúcania slávnej rozprávky, zaujímajú ma skôr osudy hercov, ktorí sa nenarodili na našom území.

Obrázok blogu

Začneme kráľom, ktorý sa pokúša vychovávať svojho synáčika vlastným príkladom, až kým mu manželka nepripomenie, že ten jeho príklad je vlastne rovnako neposlušný a tvrdohlavý.
Kráľ okrikuje mladého princa hlasom Ota Šimánka (Pan Tau).Túto postavu hral vtedy 43-ročný nemecký herec Rolf Hoppe.
Áno vyzeral na obrazovke oveľa starší, ale to robila tá brada a neprirodzene nacapené vlasy, nevraviac o príšernom klobúku na hlave (hoci ten nebol nič v porovnaní s plachetnicou, ktorú kostyméri nasadili na hlavu Popoluškinej macoche).
Rolf Hoppe sa narodil do rodiny, v ktorej bez práce neboli koláče, otec bol totiž pekárom. Mladý muž sa však už v základnej škole oháňal tým, že založí ochotnícke divadlo a veru tak aj urobil. Neskôr začal študovať konzervatórium, ale pre chorobu hlasiviek musel na chvíľu prerušiť kariéru umelca. Zatiaľ kŕmil zvery v cirkuse a po vyliečení sa vrátil do divadla.

Obrázok blogu

A vlastne ho v tej Popoluške zmaskovali celkom dobre, lebo pôsobil sympaticky - bez tej parochne mu totiž boli súdení samí záporáci (napríklad vo westerne Apači).
Hral teda zvyčajne zloduchov, čo sme my mohli vidieť vo východonemeckej obdobe Miesta činu nazvanej Volajte políciu 110, či dokonca v legendárnej talianskej Chobotnici. Aj romanticky založené dámy si ho asi všimli v Pilcherovej Búrlivom stretnutí, z tých novších filmov bol uvedený v hereckej zostave k filmu Sviňky .
Rolf Hoppe žije usporiadaným životom vzorného manžela a otca dvoch detí v Drážďanoch a iste ho teší, že aj jeho dcéra si zvolila rovnaké povolanie ako on.
Úlohu kráľa by iste zvládol aj dnes, keď má 82 rokov.

Obrázok blogu

Po boku panovníka stojí v dobrom i zlom bezmenná kráľovná, ktorá je prototypom krku točiaceho hlavou rodiny a kráľovstva. Navyše je to čarovná ženská. Režiséri majú skrátka pocit, že tam musia mať na tróne nejakú spanilú herečku, aj za cenu ignorancie štatistických údajov o počte krások v šlachtických kruhoch.
Stačí pritom jedna návšteva bežného hradu, plus krátky pohľad na portréty miestnych aristokratiek, a hneď je každému jasné, že aj pre nich platí Gaussova krivka rozloženia krásy (navyše, treba počítať s faktom, že maliari museli často kašľať na vernosť zobrazenia, ak nechceli prísť o štetec, prípadne o hlavu, takže skutočnosť musela byť podstatne horšia).
Nechajme však štatistickú pravdepodobnosť svojmu osudu a povedzme si niečo o jej predstaviteľke, ktorú do tejto úlohy navrhol práve Rolf Hoppe.
Slová "stejně je ve všem po tobě", ktoré mu v jednej scéne adresuje, má na svedomí jej dabingová dvojníčka Květa Fialová. Pravdupovediac, aj túto dámu si viem celkom dobre predstaviť ako kráľovnú, ale to viete - koprodukcia si žiada svoje.

S pani, ktorá sa volá Karin Lesch, som to vôbec nemala ľahké. V našej rozprávke mala 38 rokov a bola to jej posledná úloha na filmovom plátne. Potom sa po nej zľahla zem, údajne sa zamerala skôr na divadlo. Nenašla som ani jednu aktuálnu fotografiu, hoci by mala byť podľa internetových klebetníkov vo svojich 77 rokoch stále nažive.
Povieme si aspoň to, že jej rodičmi boli nemecká herečka a švajčiarsky režisér a dramaturg. Ona sama vyštudovala berlínsku hereckú akadémiu a v sedemnástke debutovala i na obrazovke, kde vydržala dve desaťročia - vlastne až do Troch orieškov.
Aj jej životný partner zapadol do zaužívanej schémy, stal sa ním istý režisér a neskôr i riaditeľ filmového štúdia v komunistickej časti rozdeleného Nemecka. Usadili sa v Drážďanoch a ktovie, či to stiahnutie sa z očí verejnosti nejako nesúviselo práve so zjednotením štátu.

Obrázok blogu

Čo by som vám tak povedala o macoche?
To, že má príšernú módnu návrhárku, sme si už povedali. Že nechá úbohú pastorkyňu vymetať pece a triediť strukoviny, vieme tiež.
Nikomu však ešte nenapadlo, že je to vlastne prvá propagátorka delenej stravy a separovania odpadu vôbec! Kto to kedy videl konzumovať hrach a popol naraz! Vy by ste to jedli? Popoluška jednoducho nemala byť lenivá a mala to pekne vytriediť, lenže ona nie. To sa jej to plesá na plese, keď má na to cvičené holubovité vtáctvo, že?
Je to zaužívané klišé - na macochu sa vždy "hodia" všetky negatívne javy v rodine a pritom poznám nemálo starostlivých nevlastných matiek, ktoré si toto pomenovanie absolútne nezaslúžia. Pamätáte si na tú scénu, keď ten obézny kuchynský pomocník rozbije akúsi hlinenú nádobu a Popoluška to vezme na seba?
A spomínate si, ako vtedy zareagovala macocha? Odložila bičík. Neviem prečo, ale stále som čakala, že ju ním vyšváca - a ona nič. Takto je to, aj v záporákovi sa dá nájsť niečo dobré a naopak... (škoda, že nemám viac času, zanalyzovala by som detailnejšie aj Popolušku, akurát s rizikom, že by sa s ňou princ hneď a zaraz rozišiel).

49-ročná Carola Braunbock vám bola pekná podšívka. Predstavte si, nikomu zo štábu nepovedala, že sa narodila v Čechách, a že celkom slušne rozumie, o čom si štebotajú maskérky.
Tak či tak, jej postavu nadabovala Jaroslava Adamová.
Malá Carola absolvovala zopár tried v českej základke, potom sa rodina presťahovala do východnej časti Nemecka. Po vojne začala študovať hudobno-divadelnú školu a ako mladá vraj bola celkom pekná baba a ešte aj dobrá herečka. Až neskôr začala vyzerať tak, že dostávala úlohy starších vdov, zvedavých susied a tetušiek pracujúcich na poli. Našli by sme ju aj v niekoľkých epizódach kriminálky Volajte políciu 110.
Bohužiaľ, päť rokov po nakrútení Popolušky, zomrela. Mala len 54 rokov.
A opäť som v pátraní po fotodokumentácii bola príliš málo úspešná, takže ponúkam akurát záber, kde bola Carola Braunbock len o niečo mladšia ako na obrazovke.

Keď už sme načali rozprávky, mám tu ešte jednu našu s vôňou Balkánu. Skôr, ako sa Dušan Rapoš začal čváchať vo fontánach, nakrútil pôvabný príbeh o krajčírovi, z ktorého šaty neurobili človeka, ale Falošného princa (1984). Krajčír Labakan má veru veľmi čudnú kamošku. Je štíhla ako prútik, pekne ostrá a rozpráva úplne ako Darinka Rolincová (hovorila som o nej minule). Labakan sa síce živí šitím šiat pre bohatú klientelu, ale keď sa mu naskytne príležitosť tváriť sa ako sultánov syn, tak neváha ani chvíľu.

Obrázok blogu


Všetkému je na vine vlastne sám sultán. Je totiž taký lenivý, že sa mu nechce trápiť s pubertou syna Omara, tak ho pošle na výchovu preč. Keď je zo synáčika rozumný mladý muž, má sa vrátiť späť domov a predložiť ako dôkaz pokrvnosti akúsi smiešnu dýku. No neukradnite mu niečo také, že?
Dnešní následníci sultanátov majú z hľadiska dedenia majetkov vlastne šťastie, že sa deoxyribonukleová kyselina nedá nikomu šlohnúť.

Úlohy drzého krajčíra sa zhostil 24-ročný srbský mladík a bývalá detská hviezda Svetislav Goncić.
Do filmu sa zamiloval vďaka otcovi, ktorý pracoval ako premietač v kine, ale keď ho raz matka vzala do dramatickej skupiny, jeho osud bol spečatený. V desiatich rokoch sa objavil na obrazovke a o pár rokov neskôr si na herectvo zabezpečil aj oficiálny diplom.
Začalo sa mu dariť aj v súkromí. Šťastne sa oženil s fešnou dramaturgičkou, splodil s ňou dve dcéry a kúpil si veľkú motorku.
Krátko pôsobil ako šéf hudobného divadla v Belehrade, chvíľu pracoval aj pre reklamnú agentúru, ale v zásade je dodnes verný hraniu divadelných a filmových úloh.
Dnes má 52 rokov a do dôchodku sa stále nechystá.

Obrázok blogu

Vzala som si na mušku aj spomínaného Omara.
Tento 34-ročný princ má už pubertu dávno za sebou, navyše je krajší ako Labakan, vychovanejší ako Labakan, i múdrejší ako Labakan... no, viete čo? Na môj vkus je príliš dokonalý (takto zo mňa veru nikdy nebude princezná) .

Ked som sa pustila do životopisu jeho predstaviteľa, zistila som, že môj šiesty zmysel neklamal. Dušan Vojnovi ć mi spôsobil akurát tak parádny hlavybôľ.
Z internetu totiž vyžmýkate akurát dátum jeho narodenia a zopár fotografií spred dvadsiatich rokov, na ktorých určite nevyzerá na súčasných 62 rokov. Napriek tomu vám ich ponúkam, ale iba celkom maličké.
Tak mu treba.

Na záver klasické upozornenie autorky o tom, že nič na tomto svete, ba ani na tomto blogu, nie je isté a spoľahlivé. A keďže sa nedá veriť ani plánovanému koncu sveta, budete to musieť so mnou ešte niekoľko článkov vydržať.
Želám vám, aby ste splnili plán budúceho roka na 126,9 percent a nenechali sa pri tom vyrušovať bláznivými nápadmi akejkoľvek vlády.
Svojim blízkym prajem pevné zdravie... a to mi k šťastiu celkom stačí.

PS: S alkoholom opatrne, deti...

Nabudúce zabŕdneme do účtovníctva. Zdroje a fotografie:
http://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/62523-bruno-o-ya.html
http://www.pohlad.sk/viewtopic.php?f=232&t=84597
http://bbb.warvara.net/?p=2021
http://www.kino-teatr.ru/kino/acter/m/sov/3216/foto/
http://jaaknilson.photoshelter.com/image/I0000gPxfm_i3wpM
http://www.myspace.com/blackplait/photos/7292888
http://www.csfd.cz/film/215215-utek-zo-zlatej-krajiny/galerie/
http://flimmerkiste.bplaced.net/3haselnusse_aschenbr_bg.htm
http://www.123people.ca/s/rolf+hoppe
http://www.kino-teatr.ru/kino/acter/w/euro/67210/foto/102170/
http://celebslists.com/14216-rolf-hoppe.html
http://www.fdb.cz/film/tri-orisky-pro-popelku/fotogalerie/21407
http://www.cinema.de/stars/star/carola-braunbock,1582565,ApplicationStar.html
http://plus7dni.pluska.sk/plus7dni/spolocenska-rubrika/zostal-sam.html
http://www.kino.de/kinofilm/frau-holle/5490
http://www.agence-annealvarescorrea.com/artiste.cfm/183870-tobias-hoesl.html?&modLg=en
http://www.fast-torrent.ru/film/babushka-metelitsa.html
http://www.magweb.com/photos_tobias_hoesl
http://silvervelvetsky.wordpress.com/page/3/
http://www.nomibaumgartl.com/artist-portraits/diverse/
http://www.photos-site.com/9.htm
http://en.todocoleccion.net/giulietta-massine-jdp-spanish-postal~x28222762
http://arhiva2.gloria.rs/Article.aspx?ArticleID=153
http://i.ytimg.com/vi/_-dsxxB9xKY/0.jpg
http://www.talentscasting.com/talents.php?page=snap&profession=actor&letter=&id=14&snap=9&assortment=photogallery&pagetitle=Dusan%20Vojnovic

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu