Dostojevský je pán alebo ako som nezaspala v divadle

Autor: Adriana Markovičová | 13.4.2013 o 18:00 | Karma článku: 14,96 | Prečítané:  6696x

No to som si pekne navarila s takýmto nadpisom. Kto, prepána, by čítal článok o niečom, čím vás trápili na povinnom čítaní, a čo zvyčajne vyvolalo zdesenie v okamihu, keď vám teta v knižnici doniesla hrubú zaprášenú knihu vydanú pred viac ako sto rokmi. Postoj sedemnásťročnej šarvankyne k takejto literatúre zhruba zodpovedá algorimu: 1. strčiť na nočný stolík 2. otvoriť 3. prečítať pol strany 4. zatvoriť (body 2, 3 a 4 opakovať, kým uplynie čas výpožičky) 5. nájsť na nete skrátený obsah, postavy a hlavnú myšlienku (resp. v mojich časoch odpísať od staršej spolužiačky). Ja viem, mohla som ten nadpis uchopiť inak. Úchytkom mi napadá "Syn zabil tĺčikom otca, ktorý mu behal za milenkou" alebo "Kňaz zviedol adolescentku na invalidnom vozíku", či "Chlípnik splodil štyroch synov s tromi ženami". Teraz vás vystraším viac, budem totiž písať o divadle. Bratia Karamazovovci.

Horor ešte nekončí. To divadlo trvá viac ako Titanic alebo Avatar, lenže vy si nemôžete počkať na reklamu a zbehnúť po čipsy, dokonca aj cikanie musí počkať, lebo prestávka príde až po 150 minútach.
Toto je však jediný tmavý bod večera stráveného s Dostojevským - môj prvý a posledný kritický postreh vraví, že zopár scén sa pokojne mohlo vynechať.

bratia1.JPG

Nerada čítam kritiky kritikov, ktorí študovali, ako písať kitiku použitím slov, ktorým nikto nerozumie. Ja len ráno vstanem z postele a mám chuť napísať, že včera večer som bola v divadle a dnes je mi nejako krásne, hoci na scéne neprebiehala práve veselá fraška, ktorej humor by stál a padal na grganí, prdení, zámene postáv či prezlečení mužov za ženy. Áno, aj také divadlo občas potrebujem, keď mám v robote náročnú poradu, doma pokazenú práčku a v synovej žiackej knižke štvorku z diktátu, ale sotva prídem domov, zabudnem, o čom to bolo.
Ani neviem, ako začať. A viete čo? Zoznamy sú na to, aby vám usporiadali myšlienky, tak si jeden zoznam dáme.

A ako Aľoša Karamazov (Alexander Bárta) - zastupuje v rodine sekciu dobrých. Je taký zbožný, že je ochotný zvliecť zo seba mníšsku sutanu len preto, že mu to prorokuje jeho duchovný otec Zosina. Stále sa sám seba pýta, či veriť v Boha, a zapochybuje až vtedy, keď jeho duchovný tatko v truhle akosi prirýchlo zosmradne (človek by povedal, že sa škvarí v pekle, že?). Máte ho chuť vyplieskať, aby sa zobudil a naštudoval si anatómiu, ten smrad mohol byť pokojne príznakom nejakej škaredej choroby. Hercovi dávam jedničku, je na postavy dobrákov ako stvorený, ešte aj ako mafián je ľuďom sympatický.A je fakt, že "nezaľúbenosť" k Lise zahral dobre, fakt som mu neverila.

bratia2.JPG

B ako Boh - toho nehral nikto, napriek tomu je to aj o ňom. Veriť či neveriť? Keď veríš, budeš dobrý - a keď nie, budeš lotor a zloduch? Toto sa Dostojevskij veľakrát pýta a ja neviem odpoveď - premýšľať o tom je ale celkom fajn zábavka, a hlavne, dá sa ňou zaplniť čas medzi narodením a smrťou.

Č ako Čanecký Peter - to meno väčšine z nás nič nehovorí, ale je to človek, ktorý spískal kostýmy. Nedá sa nič robiť, som len úbohá žena a na nich som si zgustla. Mnísi vyzerali vo svojich dlhých čiernych oblečkoch veľmi štýlovo, ba až sexi, postavy, ktoré mali byť sivé, sivé boli, a vždy som sa tešila, keď na scénu vybehli dve hlavné ženské postavy, lebo im to nesmierne seklo (neviem, či som to dobre zrátala, ale prezliekali sa aspoň päťkrát). Oči si vyočíte na Grušenkiných blýskavých šatičkách, v ktorých leží na pohovke, a keď sledujete dokonalú hru Kataríny Ivanovny so šálom, vravíte si, že nie sex, ale toto je odovzdanie sa mužovi. Čaneckému dávam jedničku s hviezdičkou.

bratia5.JPG

D ako Dimitrij Karamazov (Milan Ondrík) - hrá v tíme zloduchov, ktorý má v hre drvivú prevahu, a počítam do toho i takmer kompletnú zostavu hráčov z kláštora. Nič však nie je čiernobiele (okrem šiat, ktoré má ku koncu na sebe Katarína Ivanovna), a aj Míťa má svoje svetlé stránky. Napríklad silou-mocou trvá na tom, že vráti svojej bývalej snúbenici tri tisícky, čo mu skomplikuje život tak, že skončí v base. Je neurvalý, neupravený a agresívny (za to vraj môžu chvostíky). Je vám ho ľúto, ale presne takýchto mužov máme my ženy chuť  zachraňovať. Neúspešne. Za výbornú pasáž z úvodu predstavenia dávam hercovi jedničku.

F ako Fialová Zuzana - hrá spomínanú Katarínu Ivanovnu, ženu, ktorú máte chuť vyplieskať. Vyžíva sa v trpiteľstve, ukazuje ho svetu ako cnosť a pritom ubližuje ľuďom okolo seba. Stále čakáte, že dostane rozum, kopne Aľošu do zadku a vezme si Ivana Kamarazova. V poslednej polhodine to kopnutie príde, akurát v tej najnevhodnejšej chvíli, v ktorej si vravíte "sprostá, teraz si nemusela". Celkom som si nevedela predstaviť v tejto úlohe práve Zuzanu Fialovú, ale dobrá herečka zvládne aj postavu, ktorá sa k jej naturelu nehodí. Jednička, ako inak.

G ako Grušenka (Táňa Pauhofová) - myslím, že podobnú úlohu, ako je táto, hrala herečka v českom Románe pre mužov, a je fakt, že sa na ňu typovo hodí. Je zvodná, je detská, je to skrátka potvora, až sa vám nechce veriť, že niekto našiel odvahu obsadiť ju televízneho filmu Horiacieho ker. Grušenku chce každý, aj tatko, aj syn, a na prvý pohľad je práve ona dôvodom, prečo starý Karamazov zomrie pod rukou vraha. Keďže som vydržala v divadle do konca, viem, že pravda je inde a aj Grušenka je len obeťou svojej minulosti a hlúpej lásky. Dala som vôbec inú známku ako je jednotka? Hádam teraz pravidlo neporuším.

bratia4.JPG

H ako hudba - kto by to bol býval povedal, že máme na Slovensku výbornú skladateľku, a ešte takú mladú? Hovorím o Lucii Chuťkovej a hádam sa nenahnevá, keď poviem, že by nemala prestať robiť to, čo robí dobre. Jednotka s hviezdičkou, dievča!

I ako Ivan Karamazov (Tomáš Maštalír) - keď prišiel prvý raz na scénu, vravím si - a sakra, ďalší dokonalý doktor Ludsky, to bude nuda. Chvíľu aj bola, potom sa jeho postava premenila na zaľúbeného blázna, aby skončila na pokraji skutočnej šialenosti. Nedá sa nič robiť, z tých štyroch bratov sa mi Ivan zdal byť najmenej uveriteľný, ale keď to takto Dostojevskij napísal, asi vedel prečo. Známky už nedávam, sú jednotvárne - len keby sa niečo zmenilo.

J ako Jamrich Dušan - tatko Karamazov je vlastne hybnou silou tragického osudu rodiny. A vlastne vám ho vôbec nie je ľúto, keď zájde na vlastnú chlípnosť synovou rukou. Má štyroch synov s troma ženami, lebo všetky ženy sú krásne, hoci aj mentálne postihnuté. Jamrichovi hnusoby a sukničkári pristanú, o tom by vedel hovoriť aj ĎžejÁr z Dallasu.

K ako Kostelný Ľuboš - teraz musím vyhlásiť top herca predstavenia v kategórii Muži. Chvíľami som ho ani nespoznávala (kaderníčka nastavila strihací strojček tak na trojku), ale ten postoj a výraz sa nedá nespoznať. Úbožiak sluha a nevlastný brat Smerďakov zdedil meno po debilnej smradľavej matke bez mena, hoci by sa mal volať tiež Karamazov, a to hovorí za všetko. Predstiera epileptické záchvaty vždy, keď mu hrozí problém, učí deti strkať do chleba špendlíky a hádzať ich psom, ale vy viete, že iným byť ani nemôže.
Ak ste doteraz váhali, choďte na divadlo už len kvôli nemu (a Chochlakovovej).

bratia6.JPG

L ako Lise (Erika Havasiová) - tejto postave celkom nerozumiem. Možno je to preto, že jej vek mám dávno za sebou a som zdravá, ale ak tam mala byť len preto, aby Aľoša poslúchol svojho starého Zosimu a našiel si ženu, tak môže byť. Napokon by urobil aj dobrý skutok, lebo však v 19. storočí nebol dopyt po takýchto devách veľmi veľký (a ktovie, či je aj dnes). Herečka je to ešte nevyskákaná, trochu mi prekáža jej príliš mäkký prízvuk, ale ten sólový tanec na vozíku, ten sa mi páčil.

M ako Majling Daniel - možno vám to meno nič nehovorí, ale skúste si prečítať tento článok. Podľa mňa patrí k dramaturgom s citom pre dobrý výber, je ostrovtipný a okrem toho som si ho obľúbila kvôli sérii komiksov o Rudovi (niekde na nete ho iste nájdete, ale varujem vás, je vhodný len pre silné nátury).

N ako Národné divadlo - jedným z dôvodom, prečo som sa tešila na bývanie v hlavnom meste, bolo divadlo. Som odchovaná na Martinskom divadle a Radošincoch, ktorí boli ochotní aspoň raz do roka naštartovať autobus a odjachať sa kdesi na Oravu, aby v miestnom kulturáku urobili radosť miestnym obyvateľom. Vidieť živého herca je pre vidiečana sviatkom a je mu jedno, čo hrajú. Až tu, vo veľkej Bratisleve, som zistila, že existujú trápne hry, a že nároďák nehrá len kvalitné kúsky, ale aj brak. Priznám sa, že pri niektorých bláznivých komédiách som zaspávala , takže keď na ne prišla v spoločnosti reč, radšej som čušala. Nebudem ich menovať, ale poznávacím znamením je, že sú vypredané medzi prvými.
Teraz vyzerám ako snob, čo? No dobre, ani vážna klasika nie je kritériom kvality - taký Faust bol pre mňa utrpením - chcem tým však povedať, že si vážim čokoľvek, za čím je práca ľudí, ktorí to nemysleli zle. Ak sa však stane, že vydržím s chuťou sedieť na zadku tak dlho, ako pri Karamazovcov, tak viem, že sa stal malý zázrak (a musím to vytrúbiť do sveta). Áno, stal sa.

O ako Oľhová Jana - čiže drbna Chochlakovová a zároveň Lisina švihnutá matka, je herečkou, ktorú si asi pamätáte z Profesionálov. Hrala tam rovnako šibnutú matku, podobne to bolo i v seriáli Zita na krku. Keď to spočítate, škatuľkovanie je na svete, lenže - už som vám vravela, že som odchovaná na Martinskom divadle? Keby ste ju tam videli! Mám ju pred očami ako Donu Juanu a pre mňa je to jedna z najlepších herečiek na Slovensku. Ani teraz nesklamala, jej Chochlakovová prebudila hľadisko vždy, keď začalo driemať (však viete, štyri a pol hodiny).
Tešili sme sa vždy, keď prišla na scénu so svojími náleziskami alebo afektom. Dve jedničky! Mimochodom, vôbec mi neprišlo, že hra je z 19. storočia, pokojne by sa mohla hrať ako súčasná rodinná dráma. Ak ste neboli spokojní s rozsudkom pre policajta-vraha z Hurbanova, prišla vám Chochlakovovej replika o afekte veľmi, veľmi povedomá. Nerozumiete? O to väčší dôvod kúpiť si lístok.

bratia3.JPG

Ešte som len pri P? Zrýchlim to, aby ste mi tu nezaspali

P ako Polák Roman íli pa rúski režissjór. Čo k nemu dodať? Patrí k stáliciam SND a v kombinácii s Majlingom je to hviezdna zostava.

R ako Rakitin (Ján Koleník) - mních, ktorý donáša Chochlakovovej a nechá si zaplatiť za čokoľvek. Jeho chrchľanie v okamihu, keď chce v Aľošovi vyvolať hriešne myšlienky, je také odporné, že sa Aľošovi ani nečudujem, keď ho to nerajcuje. Môže byť (už len kvôli diváčkam, ktoré milujú Maslákove telo, ale v tom prípade by radšej mali ísť na toho Fausta, tu je príliš zahalený).

S ako scéna - má ju na svedomí Pavel Borák. Myslím, že som dosť zaťažená na estetično a jemu sa podarilo ma uspokojiť. Oceňujem výborný nápad s posúvacím pódiom a dokonalý zážitok z cikcakového vzoru v Kataríninom salóne, plus posúvanie závesu horizontálne i vertikálne. Skvelá práca.

T ako telefón - teraz kritika do radov divákov. Ja som absolvovala predpremiéru a mnoho lístkov si kupovali školy, ktoré to mali za babku. NIektoré decká nezvládali situáciu a kontrovali čas (kedy to už skončí) na mobiloch, takže som bola svedkom generačnej výmeny názorov medzi staršou dámou a istým mladým mužom. Asi som už stará dáma aj ja, lebo som s ňou súhlasila - keby o niekoľko minút neskôr nezazvonil komusi už dospelému mobil. Možno by to chcelo poriadnu rušičku signálu alebo päťadvadsať na zadok.
Áno, bude mravné ponaučenie - mobil do divadla naozaj nepatrí.

V ako veľa hercov - teší ma, že som znovu videla umelcov, ktorých počuť už len z dabingu alebo vidieť v starých inscenáciách v telke. Anna Javorková (Marfa), Szidi Tobias ("Biela pani" Mária Kondratievna), či Ivan Romančík (starý mních Zosina) sú krásni herci a je radosť ich vidieť na javisku. Špeciálny bod udeľujem tomu poslednému, jeho hlas by som dokázala počúvať donekonečna.

Ja viem, niektoré písmená som preskočila. Ale keď inak nedáte, doplním ich:

E ako ešte by som to raz chcela vidieť.

U ako určite si tú hrubú knižku konečne prečítam, alebo Dostojevskij bol múdry muž. Bohužiaľ ma to nenaučili učitelia, ale to nevadí, nikdy nie je neskoro začať. Na neho asi fakt treba dorásť..

Z ako záverečná poznámka - je celkom možné, že som to celé pochopila inak. Možno tým dielom autor myslel niečo úplne iné, našťastie už za toto nedostanem žiadnu známku do žiackej, takže mi je to jedno.
A viete čo? Vykašlite sa na moje hodnotenie, choďte si to pozrieť a myslite si pri tom, čo len chcete.
Máte na to právo.

PS: Kamarazov... Karamazov... ak som sa náhodou niekde preklepla, sorry.

Fotografie sú z oficiálnej stránky SND - autor: Andrej Čanecký

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?