reklama

Vtedy a dnes: Kráľovstvo krivých zrkadiel (1963)

Pri odchode do práce ma každé božie ráno čaká rovnaký rituál. Narvem sa do čižiem i do kabáta, trafím v správnom poradí všetky prsty do rukavíc, obtočím metrový šál okolo krku a - hľadám kľúče.Nepomáha nič. Ani skrinka s háčikmi zo švédskeho obchodu, ani debilníček, do ktorého si zapisujem poslednú spomienku na okamih, keď som ich odkladala na bezpečné miesto.Začarovaný kruh.A v tejto zložitej chvíli sa z odvrátenej strany mozgu ozve hromový hlas... KĽÚÚČ! Chceme KĽÚČ!Dlho som netušila, prečo počujem práve toto. Až raz - bolo to hádam práve na Vianoce - som na to prišla.Aj vy už iste viete, o čo ide. Nakoniec, mám to v nadpise (možno je čas si ho prečítať).Čaká nás jedna z najznámejších sovietskych fantasy rozprávok. Príde Oľa, ba aj Aľo, dostaneme sa k Jágapapovi 77, stretneme sa s Ajimz, Abažom, ba i s Pusom.Zdajú sa vám tie mená akési ťažkopádne? Ako deti sme ich milovali. Čítali sme ich odzadu, a hneď sme vedeli, kto je čo zač - to deti potrebujú. Vlastne by to bolo aj fajn, keby to platilo aj u dospelých. Opýtaš sa maníka, kak jivo zavút a on zaševelí však Kíndovdop. Alebo Huľpap.To by vám bola ozaj fajnová vec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)
Obrázok blogu

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Dosť bolo filozofie, pustime sa do hercov, nech nestoja dlho v rade.

Najprv tu máme Oľu. Dievča je to tak trochu rozmaznané, lebo jej chýba tvrdá rodičovská ruka. Niežeby bola sirota, to nie, ale jej matka i otec tvrdo pracujú, a tak nechávajú dcérku u bábušky. Skrátka, tradičná rodina ako sa patrí.
Oľa nosí na krku červenú šatku a na vrkočoch obrovské mašle. Také maximašlišká, aké boli v bývalom Sovietskom zväze povinnou výbavou každej pionierky. Ktovie, či ich mladé dévušky nosia i dnes, trebárs keď idú na hambáč do mekáča.
Keď Oľa omylom prebehne zrkadlom (no dobre, nie je to veľmi originálne, ale kto má stále vymýšľať niečo nové, ha?), stretne svoj lepší obraz menom Aľo. Dievčatá robia všetko naopak, jedna je ľaváčka, druhá praváčka, ešte aj vrkoče majú prevrátené. Najprv to vyzerá tak, že skončia ako bažantíky na slávnostnej tabuli kráľa Jágapapa 77, ale časom zistia, že v jeho krajine nič nie je také, ako to vyzerá, skrátka všetko, vrátane zrkadiel, je pekne pokrivené.
Trikrát hádajte, kto to napraví.
Vravíte, že báťuška Lenin by mohol? Vedľa.
Ani všemocná strana nie.
No dobre, nebudem vás napínať. Krajinu napravia obe copaté baby v spolupráci s druhom Hurdom. Oslobodia ho z veže pomocou spomínaného kľúča a ten začne z vďaky vyrábať také kvalitné zrkadlá, žeby obstáli pri výstupnej kontrole aj u výrobcu Hubbleovho teleskopu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Hlavné predstaviteľky oboch fešánd boli pochopiteľne dvojčatá. Ako v mnohých prípadoch, aj tu platilo, že ich osobnosti splývajú pre okolie v jedno, takže nikto nevie, ktorá je ktorá. Povedzme si teda, že jedna bola aj v skutočnosti Oľga a druhá Agľo.
Ale nie (asi som zjedla priveľa likérových košíčkov), tá druhá mala tiež svoje normálne meno Tatjana. No a po tatkovi boli tieto 10-ročné herečky Genadjevny Jukinové .

A sme pri rodinnej histórii. Tieto Moskovčanky sa narodili do dosť divokej rodiny, kde sa striedali hádky s alkoholom, čo, sa možno neskôr podpísalo na ich osude. Otec (citujem) drel v továrni na výrobu podušiek ako vôl, ale aj pil za troch. Matka bola rázna osoba, ktorá dirigovala celú famíliu, a tak je celkom zázrak, že dievčatá skončili v rozprávke.
Ocitli sa v nej náhodou. Zúčastnili sa akejsi miestnej súťaže blížencov, kde spomedzi siedmich párov jednoznačne najviac očarili porotu. Spievali, tancovali a recitovali s takým espritom, že keď režisér Alexander Roy hľadal do novej rozprávky dvojičky, šiel na istotu.
Oľga s Táňou dostali za svoj výkon 80 rubľov (vraj to zodpovedalo mzde začínajúceho učiteľa), no oveľa väčší zážitok im ponúklo natáčanie na Kryme, kde po prvý raz v živote uvideli more.
Kráľovstvo krivých zrkadiel bolo vyhlásené za najlepší detský film roka 1963 a kritici sa išli pretrhnúť, tak veľmi chválili výkon mladých herečiek. Rozprávka obsahovala aj isté dobe poplatné prvky, takže keď dostali pozvanie na recepciu do Kremľa, boli z toho úplne paf. Neviem, či boli paf aj z toho množstva vyznaní lásky, ktoré museli umývať doma zo stien bytovky, ale to mohli byť ešte radi, že neexistoval bulvár, lebo takú špinu by asi handrou a mydlom nevyčistili.
Zdalo sa, že vykročili na úspešnú hereckú cestu. O rok nato dostali od toho istého režiséra drobnú miniúlohu v Mrázikovi (možno si spomeniete na medveďom vystrašené zberačky lesných plodov)...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

... a tým to skončilo.
Podľa spomienok spolužiakov sa Tatjana pokúsila po strednej škole dostať na divadelnú školu, ale neuspela, a obe sestry nakoniec vyštudovali strojné inžinierstvo.
Bohužiaľ, atmosféra v rodine Jukinovcov bola na nevydržanie - aby sa jej vyhli, veľmi rýchlo sa obe vydali. Oľga si vzala spolužiaka, stala sa z nej pani Lamonovová a čoskoro sa jej narodil syn Maxim.
Tatjana sa vďaka sobášu premenovala na Zamolodčikovú a porodila dcéru Júliu. Práve z tejto druhej svadby je fotografia o niekoľko riadkov vyššie - a nevravte mi, že sa tí dvaja muži na seba tiež nepodobajú. Bohužiaľ, mali spoločné ešte niečo - ani jeden nebol pre svoju ženu oporou a ich vzťahy skončili krachom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Napriek tomu (resp. práve preto) držali sestry spolu aj v ďalších rokoch - zamestnali sa v cestovnej kancelárii Intourist, kde sprevádzali turistov v zahraničí.
Po "perestrojke" sa opäť všetko zmenilo. Ekonomika krajiny sa dosť radikálne premiešala a dvojičky tak prišli o dobré živobytie.
Zopár rokov strávili ešte v akomsi vojenskom úrade, ale tu sa prejavila genetická predispozícia, ktorej podľahla najmä slabšia Oľga. Často ju aj so synom vídavali opitú, až kým nezomrela na zlyhanie srdca vo veku 51 rokov.
Sestra Tatjana stála spolu s pohárikom do poslednej chvíle pri nej, no o šesť rokov neskôr aj ona "odišla" za Oľgou. Mala 57 rokov, obe sú pochované v spoločnom hrobe.
Taký býva občas osud, bohužiaľ. Skúsme teraz nejakú negatívnu postavu, tá možno dopadla lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Ajimz (teda Zmija) je dvorná dáma, ktorá sa túži dostať k moci tým, že trošku "zlikviduje" aktuálneho samoľúbeho kráľa Jágapapa 77, samozrej me za pomoci iných odporných postáv. Hádam nikto nepochybuje o tom, že dopadne zle, ba priam až na zem a premení sa na hada.Realita má naozaj k rozprávkam ďaleko. Herečka Lidija Vladimírovna Vertinskaja našťastie ako plaz neskončila, dokonca sa jej dnes, vo veku 90 rokov celkom dobre darí.
Vráťme sa však k dobe, keď si obliekala úzke klzké šaty a povedzme si to rovno, na svojich 40 rokov v nich vtedy vyzerala celkom sexi.
Vlastne sa ani veľmi nevie, kde sa narodila - zdroje uvádzajú Čínu aj Paríž, ktohovie. Od narodenia mala francúzske občianstvo a tatko pracoval na Čínskej východnej železnici, takže obe miesta môžu byť pravdivé. Skôr to však vyzerá na tú Čínu, kam aristokratickí rodičia emigrovali po októbrovej revolúcii z Gruzínska. Tu, uprostred sledovania akéhosi kabaretu, sa mladučká Lidija bezhlavo zamilovala do umelca ruského pôvodu, šansoniéra staršieho o 34 rokov. Napriek veľkému vekovému rozdielu si ho vzala, porodila mu dcéru, a keď sa počas druhej svetovej vojny spoločne odsťahovali do Ruska, doložila do páru ešte jednu (mimochodom, obe dcéry skončili ako herečky).
Manžel ju podporoval aj vtedy, keď sa rozhodla vyštudovať v Moskve umenie a vďaka skvelému zjavu uspela u filmových režisérov.
Ich sedemnásťročné manželstvo to bolo také šťastné, že keď sa stala vdovou, už sa nikdy viac nevydala.
Kráľovstvo krivých zrkadiel bolo tiež jej posledným filmom. Dodnes žije v Moskve, má niekoľko pravnúčat a o svojom živote napísala knihu.

Obrázok blogu

Koho zo zveriny tu máme ďalej? Ahaho, Pus! Teda Sup jeden zobatý, čo je oficiálne kráľov minister a neoficiálne záujemca o vládu nad kráľovstvom.
Čo povedať o jeho konci? Nuž, tiež neskončí ako hrdina, ale to sa hádam v rozprávke ani nedá čakať. Andrej Andrejevič Fajt, v tom čase šesťdesiatnik, má nemecké meno i korene. Jeho predkovia utiekli do Ruska pred Napoleonom a usadilli sa, aby po Andrejovom narodení opäť utekali, tentoraz do Francúzska. Chlapec tam začal študovať na lýceu, ale rodina sa rozhodla vrátiť do Ruska.
V mladom puberťákovi vzklíčila potreba písať básne, zapájal sa do literárnych študentských spolkov (vraj sa kamarátil s Jeseninom), až kým sa nerozhodol venovať sa filmu.
Oženil sa s mladou herečkou, hrdinkou nemých filmov, ale tá mu neskôr zdrhla k inému. Kým bol mladý, hovorilo sa o niekoľkých jeho románikoch so ženami, zvyčajne s tými hviezdnymi v rámci sovietskeho filmu. Až keď si vzal neherečku, upokojil sa a výsledkom bol syn.
Je jasné, že vďaka svojmu vzhľadu hrával v staršom veku najmä zlých ujov, fašistov a zloduchov. Okrem Supa sme ho videli ako záporáka aj v Aladinovej zázračnej lampe .
Zomrel ako 72-ročný a zanechal za sebou 54 rokov filmovej roboty.

Obrázok blogu

Minule som videla čiusi fotografiu v novinách (obávam sa, či to nebol nejaký politik, ale keď už, tak určite nie náš, to by som si nedovolila).
Kukám na ten záber a vravím si, však to je celý Abaž! Žabiak ako ropucha, ktorého určite nechcete pobozkať, ani keby ste sa mali premeniť na sexi modelku s dlhými nohami.
No fakt nie. A že sa z neho v našom filme nestane princ, to je dúfam jasné ako facka.

Arkadij Michajlovič Cinman sa narodil v Rige a jeho pôvodné meno bolo vlastne Aaron Izrailevič Cinman.
Začínal ako premietač v kine a odtiaľ to bol len kúsok do Veľkého divadla v Moskve, kde mal na starosti technickú stránku predstavení. Zapáčilo sa mu tam a možno si povedal, že to vie rovnako dobre ako tí herci na javisku, takže sa prihlásil na MCHAT.
O 54 rokov neskôr sa stal najodpornejším zloduchom Kráľovstva krivých zrkadiel, ale možno si ho niekto všimol aj v Krásnej Varvare, či v Anne Karenine z konca šesťdesiatych rokov, či v jeho poslednom filme Život je krásny z roku 1979.
Zomrel ako 76-ročný.
O jeho rodinnom živote nie je nič známe.

Obrázok blogu

S ďalšími postavami som nemala veľa roboty. Vlastne mala, ale presne pred dvomi rokmi, keď som písala o Mrázikovi a to teraz využijem. Obe rozprávky totiž majú toho istého režiséra a tak sa v nich vyskytli tí istí herci.
Napríklad už spomínaný Jágapap 77.
Je to absolútne samoľúby a stopercentne hlúpy kráľ, ktorý sa necháva obdivovať dvornými dámami, a bez zrkadielka, samozrejme toho pokriveného, neurobí ani krok.
V Mrázikovi ste ho mohli vidieť ako podobne hlúpeho hlavného manažéra zbojníckej tlupy, ktorému nepomôže ani to, keď mu na gebuľu padne budzogáň.

Hral ho sovietsky herec Anatolij Kubackij, ktorého životopis nájdete vďaka jednému dvojkliku na farebný mrázikovský odkaz o pár riadkov vyššie.
Tamtiež nájdete informácie aj o predstaviteľke zákernej krysy Asyrk, pani Vere Altajskej (musíte hľadať Nastenkinu macochu) alebo o ceremoniárovi bez mena, zato v ružovom obleku, v ktorom spoznáte babu Jagu, resp. komediálneho herca Georgija Milljara.
No, a ktože bude ten nasrdený kuchár s nebezpečným nástrojom v ruke?
Už viete? No jasné, je to náš Mrázik, čiže Anatolij Chvylja .
No prosím, ako rýchlo som hotová, keď je robota vopred hotová.

Obrázok blogu
Obrázok blogu

A že prečo nič nevravím o tom fešnom 15-ročnom mladíkovi, ktorý hral kladného hrdinu, teda druha Hurda? Ani neviem... keď oni sú tí klaďasi takí nudní. Pozrite si radšej krátku v češtine dabovanú ukážku z fantasy rozprávky, na ktorú si spomeniem vždy, keď hľadám kľúče.
Prepána, kam som ich zase odložila? Zdroje a fotografie:
http://www.imdb.com
http://www.csfd.cz
http://en.wikipedia.org
http://static.etvnet.com/shared/persons/person/000/012/543/vertinskaya-3.jpg
http://www.iphones.ru/wp-content/uploads/2010/12/87f0e05be15068156ffae5cc4a0fa480.jpg
http://kinoportret.narod.ru/pictures/maxi/8739697036888918.jpg
http://www.ej.by/files/498/618/korolevstvo.jpg
http://www.dvdtalk.ru/img/still/korolevstvo-krivyh-zerkal-bd/000004b.jpg
http://www.kinomania.ru/images/frames/552053.jpg
http://planetaua.net/uploads/posts/2012-08/1345368035_3135ff3255860c4b8d09177e860e27e1.png
http://www.peoples.ru/art/cinema/actor/olga_and_tatiana_ukinu/ukinu_2.jpg
http://www.eg.ru/upimg/photo/58627.jpg
http://www.celbcelb.com/img/Lidiya-Vertinskaya-01.html
http://f4.s.qip.ru/etSMyHtK.jpg
http://stat1.video.ru/ei/0822eb75ef51c21cc6d9e5adce91761e
http://ru.wikipedia.org
http://s2.postimg.org/6dyug3ikf/3982.jpg

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu


Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu