O deťoch, knihách a veselosti nimi spôsobenej

Autor: Adriana Markovičová | 29.4.2014 o 22:57 | Karma článku: 12.68 | Prečítané  3136-krát

Už ste niekedy čítali nejakú detskú knižku? Trochu blbá otázka, ale vraj je to dobrý marketingový ťah, začať text rečníckou otázkou. Budem ešte tvrdšia - poznáte nejakú vtipnú detskú knižku? Ha, teraz som vás dostala, že? Spočítam si vaše odpovede: mám tu osem Psíčkov a mačičiek, štyri Opice z našej police a valachov Maťka a Kubka. Nie, Harry Potter sa nepočíta. Áno, ujo Klobása môže byť - plus jedna. Ak ste sa práve rozčúlili, že vás nemám čo skúšať, a vôbec, že poznáte oveľa viac predstaviteľov kvalitnej humornej literatúry pre deti a mládež, upokojte sa a uvarte si niečo dobré a hrejivé do žalúdka. Chcela som len pošpásovať, lebo špásy - toť základ dobrej nálady.

Teraz vážne.
Bola som vtedy čerstvá prváčka, tuším rok 76.
Teta družinárka nám nakázala a do žiackych knižiek zapísala oznam, aby nám naši starostliví rodičia uložili do jednotných kožených červenočervených aktoviek zo dvadsať halierov, lebo sa v poobedňajších hodinách zúčastníme slávnostného zápisu žiačikov do štátnej knižnice.
(Poznámka na margo: Družina už dávno nie je družina, ale školský klub, no tety družinárky v ňom nájdete hádam stále.)
Moji starostliví rodičia, už ani neviem prečo, na tento pokyn zabudli, a tak sa stalo, že keď sme sa vo dvojiciach dostavili na miesto zápisu, vyronila som do vyžehlenej látkovej vreckovky dva litre horúcich sĺz, lebo som bola jedna jediná do mestskej pobočky nezapísaná.
Šťastnejšie spolužiačky si s nesmiernou bázňou a dojatím v aktovke niesli rôzne Danky a Janky, či Psíčkov a mačičky - a ja? Premočenú vreckovku a pocit konca sveta.
Odvtedy som už síce kade-tade dávno zapísaná, ale ten strašný pocit, že nebudem môcť čítať knižky, ten mi ostal.
Teraz by malo nasledovať systematické frfľanie, hundranie a bedákanie na tú dnešnú mládež, ktorá neotvorí knihu ako je rok dlhý, lebo je skazená ako pivo zabudnuté na letnom slnku.
Sklamem vás. Naopak, chcem niekoho a niečo pochváliť. Viete, mám za sebou niekoľko rokov večerných čítaní s dvoma hlavami prilepenými k ramenám z oboch strán postele, takže sa môžem považovať takpovediac za odborníka na detskú literatúru.
(Poznámka na margo: Je síce fakt, že cca 50 percent tých večerov tvoril nekonečný príbeh o troch prasiatkach v červenej, modrej a zelenej čiapke, ktoré pravidelne stavali domčeky a ešte pravidelnejšie máčali vlkovi chvost do horúcej vody, ale ten zvyšok by mohol byť celkom reprezentatívny.)
V tejto chvíli opäť načriem do studnice marketingových ťahov a svoje pozorovania o kvalite textov v detskej spisbe uvediem dokonale bulvárnym nadpisom:

Tri základné chyby, ktoré robia autori detských knižiek:

1. Niektorí (myslím tí autori) sú ohromne dôležití.
Priemerný dôležitý spisovateľ sa tvári, že deti musia dávať pozor, aby sa veľa naučili, preto im do textu kladie múdre veci z prírodovedy, z vlastivedy, ba aj z histórie. Niektoré obzvlášť študované typy autorov dokonca pchajú do textu nejaké, prepytujem, anglické slovíčka, aby malí čitatelia len tak naverímboha nemárnili čas a naučili sa aj cudzí jazyk.

2. Podaktorí sú aj veľmi vážne infantilní.
Rôzne myšičky, brušká, včieločky, hruštičky a chvostíky nepatria deťom do rúk, lebo potom by sa mohlo stať, že budete v šesťdesiatke počúvať od svojej vyvolenej blonďatej dvadsiatky, že ste jej chrumkavý ušiačik, a ak to náhodou začujú chlapci z dozornej rady, budete mať raz-dva po kariére.

3. Väčšina z nich berie svet príliš vážne.
Ani sa im vlastne nečudujem. Sotva vyrastiete, už vás daňový úrad pumpne o výplatu a nedajbože, aby ste si nevzali bloček z obchodu, to by vás možno mohli aj zavrieť. No nepripravte na to tie úbohé malé stvorenia! Decko musí vedieť, že život nie je gombička! Dala som dosť výkričníkov? Že nie? Nate!!!!!

Tak, a teraz konečne dôjde na lámanie chleba. Systematickým dlhodobým pozorovaním som zistila, že tu máme jedného spisovateľa, ktorý sa týchto chýb zvykne vyvarovať. Vlastne - možno je v jeho knižkách občas nejaká tá vzdelávacia serepetička, ale vždy ju do textu nejako zakamufluje tak, že si ju deti dokoca zamilujú.
Tradadadá.... volá sa Jozef.
Celým menom Pavlovič.
Majster slova, písmen a viet.
Hráč na synonymá, opozitá a litery vôbec.
Nikto sa nedokáže takto zahrať s textom ako on.
Dokonalý hádankár, skvelý abecedník a vtipný jazykolámač.

Teraz mi milión mamičiek a trilión oteckov začne vykrikovať, ale haló, toho už predsa dobre poznáme! Jeho  knižiek máme doma toľko, že sa nám už nezmestia do knižnice. No dobre, ale jednu by ste ešte mohli niekam potlačiť, čo poviete?
Akože, som už stará koza, ale dávno som sa tak nepobavila, ako minule v akomsi kníhkupectve. Čakala som, kým môjmu vyrastenému dieťaťu skončí plávanie, a to je vždy strašná nuda - no nelistuj si v tom, čo ti príde pod ruku. Asi to chcel osud, lebo mi pod ňu prišiel práve Pes Celebes a mačka Kamčatka.
Nejako ma pri srdci stislo, lebo tie moje detváky už dávno so mnou v posteli tri prasiatka nelúskajú, aj ten vlk už robí bohviečo iné, tak som sa začítala.
Začnem hlavnými postavami. Oba tvory, pes i mačka, nie sú na literárnom poli nováčikmi. Navyše, ani ich kuchárska aktivita nie je nič originálne (len tak spakruky spomeniem slávnu tortu Čapkových hrdinov), ale pán spisovateľ sa tejto výzvy zhostil dobre a neopakoval staré schematické postupy. A tak sa stane, že keď prichytia zlodeja pri krádeži klobás a vôbec celej komory, nasleduje originálne riešenie.
Vcíťme sa do situácie, keď bol zlodej zamknutý do domčeka, a citujme (do kelu, práve cítim sa ako seriózny kritik):

Zlodej sa pustil do náreku a lamentovania, ako mu je ťažko. Vraj už tri dni nejedol a dnes sa tak napratal, až mu je zle. Tak veľmi rumádzgal, až ho prišlo Kamčatke a Celebesovi ľúto. Zlodejstvo mu odpustili, veď nekradol pre parádu, ale z hladu.
"A odkiaľ si?" spýtali sa ho.
"Až z mesta."
"Íha, to je veru poriadne ďaleko! A kde tam bývaš?"
"Pod jedným mostom. Viete, ja som bezdomovec."
Pes a mačka si povedali, že musia tomu úbožiakovi pomôcť. Ihneď vytočili známe číslo a zvedavo sa spýtali: "Haló, kto tam?"
"Tu mestská polícia."
"Tu pes Celebes a mačka Kamčatka."
"Á, tí slávni kuchári, čo o nich hovoria všetky svetové médiá? Čo si želáte?"
"V našom domčeku je zatvorený jeden chudáčik zlodej. Je to veľmi slušný zlodej. Vie nielen vybieliť komoru do poslednej poličky, ale dokáže sa aj ľútostivo rozplakať. Už dávno nás nik tak nedojal. Keby ste boli, pán policajt, taký láskavý a skočili si poň, lebo do mesta to má peši ďaleko. Nazdávame sa, že dobrý skutok by mal z času na čas urobiť aj policajt."
Muž zákona si vzal ich slová k srdcu. Skočil za volant a bol u psa a mačky ako na koni. Zašiel hneď k domčeku.
"Prepánajána, to si ty, Fero? Teda ideme!" Ruka zákona sa vystrela a chcela nešťastníkovi otvoriť.

Ďalej nasleduje pozvanie ruky zákona na mrežovník, pričom po konzumácii a pochvale kuchárskeho umenia hlavných hrdinov text plynulo pokračuje.

"Čo keby sme toho bezdomovca, čo býva pod deravým mostom, kde mu každú chvíľu tečie za golier, poslali za mreže?"
A tak zlodej skončil najlepšie, ako len mohol. Pohodlné bolo nielen vezenie
(tu som si povedala, že asi zaúradoval tlačiarenský škriatok), lebo v aute bolo toľko miesta, že sa tam dalo aj ležať (tu som pochopila, že som blbec, lebo ide o geniálnu slovnú hračku, ktorá je pre Pavloviča typická), ale policajt mu vybavil aj veľmi slušné väzenie, kde mal nielen celú celu, ale aj celodennú stravu.

Ukážka končí. Vyrastené vyplávané dietko mi práve zavolalo, že ma už netrpezlivo čaká, a tak som sa pobrala svojím smerom.
S knižkou v taške.
Zaplatenou, samozrejme, nechcem skončiť ako niekto.
Tak je to so mnou. Tá knižničná trauma zo skorého detstva občas spôsobí, že si kúpim knihu určenú pre deti od štyroch rokov, a potom sa rehocem, keď ju v posteli čítam.
Raz sa ku mne možno opäť pridajú nejaké deti.
Do čítania, priatelia.

 

Zdroje a fotografie:
Jozef Pavlovič: Pes Celebes a mačka Kamčatka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

100 najťažších dní premiéra Roberta Fica, vláda sa trápi (100 dní vlády)

Sto dní od vymenovania vlády ukázali, že koalícia má vážne problémy.

DOMOV

Expert ministerstva vnútra na extrémizmus končí

Daniel Milo si podal výpoveď, o dôvodoch mlčí.

TECH

Tieto jedlá boli kedysi nezdravé, dnes ich bežne jeme

Mnohé potraviny v skutočnosti nie sú škodlivé.


Už ste čítali?