Vtedy a dnes: Prelet nad kukučím hniezdom (1975)

Autor: Adriana Markovičová | 22.5.2014 o 8:00 | (upravené 5.10.2014 o 9:55) Karma článku: 11,65 | Prečítané:  11004x

Je február, krátko po tých niekoľkých búrlivých stretkách na námestiach, na ktoré sme si brávali zvyčajne len kľúče a nádej. Som v kine. Ten film je už celkom vyrastený puberťák, no ja sa na neho dívam ako na novorodenca. Príliš veľký Indián v ňom práve trhá ťažký panel z dlážky a hádže ho cez okno von. Sedíme v sále, hoci premietač už zažal svetlá. Sledujeme nekončiaci prúd záverečných titulkov a premýšľame, aký je to zvláštny pocit vidieť medzi tými Jackmi a Johnmi slovansky znejúceho Miloša. Ktosi z divákov za mnou sa zaprisaháva, že jeden z tých hercov nabetón povedal hovno. Smejeme sa a celkom mu neveríme. Film bol predsa v pôvodnom anglickom znení s titulkami.

To "hovno" sa nakoniec potvrdilo, Danny DeVito ho skutočne povedal (asi ho režisér Miloš Forman používal tak často, že sa v hollywoodskych kruhoch ujalo).
To však iste nebol ten dôvod, pre ktorý snímka vyhrala päť Oscarov - za film, réžiu, adaptovaný scenár a pre obe hlavné postavy. Jajaj, veď sa aj spisovateľ Ken Kesey preto niečo narozčuľoval - Formanovo spracovanie svojej knihy Bol som dlho preč nemal vôbec rád. Ba čo viac, údajne ho ani raz nevidel. Režisér si vraj s jeho textom robil svoje hókusy-pókusy, ani ten šašo Nicholson sa mu nejako nezdal, radšej by v jeho úlohe videl Geneho Hackmana alebo Marlona Branda. Ani neviem, či tomu veriť, no niekedy sú tí umelci dosť ješitní, tak prečo nie.
Môže za to vlastne Kirk Douglas (však viete, Mišov tato). Keď si v roku 1961 prečítal spomínanú knihu, vytiahol z peňaženky päťtisícku a kúpil si za ňu autorské práva. Robil si zálusk na hlavnú postavu, no kým došlo k natáčaniu, zostarol o pätnásť rokov a podľa jeho syna, producenta filmu Michaela Douglasa, sa preto na úlohu nehodil. Starý Douglas údajne reagoval vetou: "Nicholson? Tá mánička, čo furt vysedáva na baskete?" Nuž veru, milý Kirk, u nás na Slovensku sa už dávno vraví, že nemáš odkladať na zajtra to, čo môžeš urobiť dnes.

Forman bol v tých časoch v Amerike známy ako režisér, ktorý rád nakrúca naturálnym spôsobom bez hereckého afektu, a tak sa stalo, že ku pomerne známemu Nicholsonovi prifáril kopu úplne neznámych hercov - to aby Jacka naozaj považovali za svojho vodcu. Dnes sú mnohí z nich celkom slušné hviezdy (budem o nich ešte hovoriť, len vydržte).
Úlohu doktora Johna Spiveyho hral dokonca skutočný lekár Dean Brooks, a to nielen preto, že dovolil štábu, aby sa niekoľko mesiacov motal po jeho psychiatrickej klinike v Oregone. Výsledný dojem bol výborný, lebo však tie umelé kulisy v Hollywoode nie sú často bohvieako presvedčivé. Miloš Forman navyše premiešal svojich hercov s ozajstnými pacientmi, takže ste nikdy nevedeli, kto je pravý magor a kto len kópia. To vlastne u takého Nicholsona neviete doteraz.
Na rade je perlička z nakrúcania - keďže pacienti v rámci pracovnej terapie pomáhali štábu s drobnými prácami, jeden z nich sa vďaka prenášaniu káblov celkom vyliečil z koktania.

Aj hudba k filmu vznikala realisticky. Skladateľ Jack Nitzsche nahral väčšinu muziky tak, že nechal "hudobníka" hrať prstami na sklenené poháre s vodou, či rozozvučal pílku (nie elektrickú, takú tú normálnu).
Skrátka, všetko bolo tak, ako malo byť. Výsledkom bola nielen spŕška Oscarov, ale aj popredné miesto v súčasných svetových historických rebríčkoch obľúbenosti. V takom Švédsku ho kiná uvádzali celých dvanásť rokov bez prestávky.

Je čas na osoby a obsadenie. Začneme hviezdou prvej veľkosti, ktorá je typická diabolskými očami, žiarivým úsmevom a charizmou, ktorej by ste uverili, aj keby zazvonila u vás doma a tvrdila, že ste vyhrali zájazd na Honolulu, len jej musíte vložiť do tašky polmiliónovú zálohu.

Hlavnou mužskou postavou filmu Prelet nad kukučkiným hniezdom je Randle Patrick McMurphy. Aby sa vyhol spravodlivému trestu za svoj delikt, presvedčí súd, že je chorý na hlavu, a že potrebuje psychiatrickú pomoc v nejakom bezpečnom ústave, kde na neho dajú pozor. Netuší, že vtedajšie zdravotníctvo (ide o 60-te roky) má na všetko tabletky a elektriku. Asi tušíte, že to s ním neskončí veľmi slávne, ale kým sa tak stane, narobí v ústave pekný bordel a aspoň zabaví pacientov, ktorí sú na jeho vkus až príliš krotkí.

Ako som už vravela, autori predlohy a práv na sfilmovanie mali iný názor na obsadenie Randla McMurphyho, dokonca aj režisér najprv uvažoval o Burtovi Reynoldsovi. Osud však postavu prihral niekomu inému, a my už vieme, že to bol 38-ročný John Joseph Nicholson, zvyčajne volaný Jack. Do svojej úlohy sa ponoril pekne hlboko, takže keby vtedy existoval fejsbuk, iste by sa status jeho vtedajšej frajerky Anjelicy Huston hmýril peknými nadávkami. A možno nie, nakoniec aj ona dostala vo filme drobný štek ženy v dave na móle. Hovorilo sa aj o tom, že si pred filmovačkou nechal nastreliť zopár vlasov na kečku, ale keď sa pozriete na jeho šticu, tak to veľmi pravda nebude.

O detstve a mladosti Nicholson veľmi nehovorí. Celkom mu rozumiem, ani vy by ste neboli dvakrát ukecaní, keby ste až v dospelosti zistili, že vaša ségra nebola ségra, ale matka, a že tí dvaja, čo ste ich oslovovali tatko a mamka, sú v rodostrome posunutí o celú jednu vetvičku vyššie.
Skutočný otec vraj bol nejaký kvietok talianskeho pôvodu. Jack však bol evidentne hercom odmalička. V škole ho považovali za triedneho šaša a aj preto skončil v divadelnom krúžku.
Jeho cesta viedla do Hollywoodu, kde v dvadsiatke debutoval v istej nízkorozpočtovej kriminálke. Jeho vizáž ho priam predurčila na postavy v rôznych hororoch a drámach, a až v neskoršom veku začal vystupovať aj v romantických komédiách, avšak len v rámci zlých a nervóznych chlapíkov. Rómeo z neho skrátka nikdy nebol a asi už ani nebude, to je jasné.
Dajme si teda niekoľko filmov, ktoré iste poznáte a máte radi. Spakruky spomeniem Bezstarostnú jazdu, Malé životné etudy (odtiaľ pochádza jeho fotka z detstva), Poslednú eskortu, Čínsku štvrť, Poštár zvoní vždy dvakrát, Cena za nežnosť, Česť rodiny Prizziovcov, Čarodejnice z Eastwicku, Batmana, Zopár správnych chlapov, Mars útočí!, môj obľúbený Tak dobre ako sa len dá (známy aj pod názvom Lepšie to už nebude), Schmidtov príbeh, alebo môj druhý obľúbený Kým si po nás príde. Ak sa mi chystáte vynadať, že som na niečo dôležité zabudla, máte pravdu - jeho filmografia je skutočne dlhá.

Rovnako dlhý je zoznam jeho priateliek na jednu či viac nocí. Takto - hovorí sa kadečo, ale údajne sa počet jeho mileniek šplhá k dosť vysokým číslam. V každom prípade to predsa len s niekoľkými vydržal aj viac ako noc. Šesť rokov bol dokonca oficiálne ženatý s herečkou Sandrou Knightovou (dcéra Jennifer). Potom sa už pre istotu nesobášil, ale deti mu pribudli - s istou herečkou má syna, s dánskou modelkou zase druhú dcéru. Potom sa sedem rokov vláčil s Anjelicou Huston, ktorá ho kopla (viete kam) vtedy, keď sa dozvedela, že splodil tretiu dcéru opäť s nejakou tou herečkou. Asi sa mu osvedčila, lebo si s ňou zadovážil ešte druhého syna.
Ešte sa v tom vyznáte? S výpočtom detí som už skončila, s milenkami ešte nie. Z tých známejších tu máme Laru Flynn Boyle, Rachel Ward, Diane Keaton a Joni Mitchell. Chcete zase nejakú perličku? Podľa internetu má na konte aj manželku jedného z kanadských premiérov.
S Jackom Nicholsonom skrátka nikdy nie je nuda.

Jack okrem obháňania dievčat trávi svoj voľný čas aj na palubovke. Teda, aby som neklamala, skôr v hľadisku - je to priam fanatický fanúšik basketbalistov z klubu Los Angeles Lakers. Permanentku vlastní už od roku 1970, a keď sa náhodou v tom istom čase hrá nejaký zápas, a zároveň natáča film, hádajte, kto musí čakať? No predsa filmový štáb, nedá sa svietiť.
Inak je to veľký kamoš režiséra a herca Romana Polanského, ktorého podporuje v dobrom i zlom (toho zlého je tuším viac) a dlhé roky bol tiež susedom Marlona Branda.
Nicholson si ako aktívny člen Akadémie nikdy nenechá ujsť oscarový ceremoniál, či už je nominovaný alebo nie. Zvyčajne platí to prvé, nakoniec, od sedemdesiatych rokov sa jeho nominácia zopakovala 12-krát. Sošky má zatiaľ tri (okrem Kukučky aj za filmy Lepšie to už nebude a Cena za nežnosť).
K dnešnému dňu má Jack Nicholson cakumprásk 77 rokov, a viete čo? Stále vie byť čarovný.

Na druhej strane barikády tu máme hlavnú sestru psychiatrického oddelenia Mildred Ratchedovú. Je to žena, ktorá vládne svojim "poddaným" tvrdou rukou a robí to pekelne dobre. Najhoršie na tom je, že je presvedčená, že pacientom vlastne pomáha - a opäť použijem nejakú tú ľudovú múdrosť - cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Vlastne ani neviem, či v tom filme nie je najviac psychicky narušenou osobou práve ona.

Štyridsiatnička Estelle Louise Fletcherová bola vybraná do úlohy krutej zdravotníčky na poslednú chvíľu. Producenti pred ňou oslovili oveľa väčšie hviezdy - Jane Fondovú, Audrey Hepburnovú či Fay Dunawayovú, lenže tie si údajne nechceli kaziť povesť takou výrazne protiženskou postavou. Formanovi sa vraj vtedy celkom nezdalo, žeby Fletcherovej pekná, takmer anjelská tvár dokázala zahrať zlo tak, aby jej diváci uverili. Lenže my sme jej to zhltli aj s navijákom a zhltla to aj Americká filmová akadémia, ktorá jej strčila do rúk jednu z tých piatich oscarovských sošiek. A že to nebola prísna a suchopárna herečka, o tom svedčí historka, podľa ktorej sa traduje, že sa na konci natáčania vyzliekla do spodnej bielizne, čím kolegom ukázala nielen peknú postavu, ale aj zmysel pre humor.
Hmm, potvorka jedna...

Louise Fletcherová se narodila ako druhé zo štyroch detí istého alabamského pastora, ktorý okrem plodenia potomkov zakladal aj kostoly pre nepočujúcich. Nerobil to len tak zo špásu, spolu s manželkou trpeli stratou sluchu, a tak bol vlastne zázrak, že všetky ich deti boli zdravé. Louise sa naučila rozprávať vďaka tete, ktorá zdá sa odviedla dobrú prácu, lebo dievča sa neskôr prihlásilo na štúdium dramatických umení. Ako mnohí iní mladí umelci nakoniec aj Louise skončila v LA, kde popri sekretárskej práci navštevovala herecké kurzy. Stihla sa vydať za istého producenta, porodila mu dvoch synov. Pomedzi plienky a domáce úlohy brala drobné šteky, až kým neprišiel Forman so svojím filmom. Neviem, či za to mohla sláva alebo únava materiálu, ale krátko nato sa jej dvadsaťročné manželstvo skončilo (vraví sa, že za to môže akýsi chrumkavý zajačik, ktorý sa narodil niekedy v čase, keď sa Louise prvý raz vydávala).
Čo sa týka profesionálnej kariéry, zvyčajne ste ju našli v hororoch a drámach (Brainstorm, Exorcista 2, Podpaľačka, Kvety v podkroví, Veľmi nebezpečné známosti), no oveľa častejšie vystupovala v seriáloch (Pohotovosť, V siedmom nebi, Prípad pre Samathu, Kosti, Hrdinovia) a televíznych filmoch. Ja si ju najviac pamätám zo seriálu Star Trek: Deep Space Nine, kde strávila šesť rokov ako bejdžorská duchovná vodkyňa.
V súčasnosti má Louise Fletcher 79 rokov.

Najvyšší spomedzi všetkých pacientov psychiatrického oddelenia je evidentne indiánsky "Náčelník" Bromden. Všetci si myslia, že je hluchonemý, ale keď sa tento paranoidný schizofrenik skamaráti s McMurphym a začne s ním zvesela plánovať útek, začne zrazu hovoriť. Nevravím, že je to práve happyend, ale jedine Náčelníkovi sa zdrhnúť skutočne podarí (v závere článku nájdete záber presne z tejto scény).
V pôvodnej knižnej verzii Kena Keseyho je rozprávačom celého príbehu práve on. Môžete trikrát hádať, ako sa autorovi páčilo, že to režisér vo filme zmenil.

41-ročný Will Sampson prišiel k filmu ako slepé zrno ku kuraťu. Chápete to? Milióny nádejných umelcov míňajú prachy na herecké školy a brali by každý štek. A Will? Len sa tak raz, či dva razy pošpacíruje po parku, ktorý má podľa pracovnej zmluvy strážiť, a už je z neho herec. Žiadne kamerové skúšky, nič. Stačí mu len takmer dvojmetrová statná postava a kamenný výraz tváre. A samozrejme, indiánsky pôvod, to dá rozum.

Keď to videli filmové štúdiá, neváhali. Oslovili Willa s ďalšími pracovnými ponukami - a nešlo o stráženie parku, samozrejme. Neboli to žiadne veľké úlohy, zvyčajne sa im hodil do westernov alebo akčných filmov, lebo zohnať pravého Indiána, ktorého nemusíte prácne maskovať, dnes nie je také ľahké. Nadšenci týchto filmov ho možno poznajú zo snímok ako Psanec Josey Wales (prosím vás, ako sa z češtiny prekladá psanec?), Biely bizón, či Firewalker.
Keď mal Will Sampson 53 rokov, ťažko ochorel a po komplikáciách spojených s operáciou odišiel do Večných lovíšť. Pochovali ho v rezervácii, v ktorej sa narodil. Konšpiračné jazyky si však nedajú pokoj a tvrdia, že jeho smrť nebola náhoda - krátko predtým účinkoval v druhom Poltergeistovi, a aj ďalší traja herci z toho filmu krátko nato umreli. Akože tajomne. Nuž, niektorým ľuďom už fakt asi šibe.
Will mal jedného syna, ktorý sa tiež stal filmovým hercom a kaskadérom.

Billy Bibbit je nervózne pôsobiaci koktavý mladý mužíček, ktorému McMurphy tajne dohodí "slečnu", aby si aspoň raz v živote užil. Keď sa o tom dozvie vrchná potvora, vyhráža sa mu tým, že to povie jeho matke. Čudujete sa, že to labilný Billy nezvládne a spácha samovraždu? Ja nie.

Bradford Claude Dourif mal len tri roky, keď jeho francúzsky otec, vlastník firmy na farby, zomrel. Mama herečka sa znova vydala za golfového hráča, čím poskytla Bradfordovi a jeho štyrom súrodencom kompletnú rodinu.
Modrooký herec zdedil po matke tie akurátne gény, aj preto sa devätnástich rokoch pobral skúsiť šťastie na Broadway. Toho sa mu dostalo až o šesť rokov neskôr s Formanom, za čo bol vo vedľajšej úlohe nominovaný na Oscara. Tento režisér obsadil Dourifa aj do snímky Ragtime, no oveľa viac si jeho éterický zjav obľúbil čudný David Lynch (Duna, Modrý zamat) a mnohí ďalší tvorcovia hororových a fantazijných diel.
Azda najviac utkvel Bradfordov zlovestný chrapľavý hlas v horore Detská hra, v ktorom nadaboval hlavnú postavu - vraždiacu bábku. Videli sme ho i v Pánovi prsteňov (kvôli nemu si oholil obočie), Exorcistovi 3, a tiež v ktoromsi Votrelcovi. Jeho meno nesú titulky filmov Farba noci, Strážca mŕtvych, ba i Babylon 5 a Star Trek: Voyager. Inak je jeho filmografia plná béčkových, ba až céčkových s prepáčením filmov - dva razy nepoviem, že sa v nich bohapusto vyžíva.
64-ročný herec si napriek tomu (alebo práve preto, keďže dievčatá milujú zlých chlapcov) založil rodinu, dokonca dvakrát. Oba vzťahy skončili rozvodom, no z každého si odniesol po jednej spokojnej dedičke.

Tak, koho tam ešte máme v ponuke? Čo takto Maxa Tabera? Jeho pohľad hovorí, že jasne patrí na stranu pacientov... hoci, ako sa tak na neho dívam, občas vídam takéto tváre aj v školských laviciach, keď vykladám novú látku. No dobre, srandičky bokom, Taber prišiel na oddelenie ako agresívny psychopat a práve on je príkladom pre ostatných, ako po niekoľkých elektrošokoch skrotnúť. Potom môžete ísť domov (ak to ešte dokážete).

Tu som sa celkom potešila, lebo som zistila, že jeho predstaviteľ Christopher Lloyd to už má za sebou. Nemyslím tým jeho život alebo kariéru, ale spracovanie v sérii Vtedy a dnes. Videli sme sa totiž v trilógii Návrat do budúcnosti, takže ak máte na neho chuť, kliknite si na odkaz k článku. Jediná drobná zmena je jeho súčasný vek, má 75 rokov.

Je jasné, že tých pacientov bolo na oddelení naozaj dosť, a ak k tomu pripočítame aj zopár ľudí z personálu, prípadne aj nejaké tie návštevy, museli by sme tu byť do rána. Hereckú hviezdu typu Danny DeVito si ale radšej nechám v rezerve do budúcna, lebo toto bol jeho debut, kde sa jeho talent nemal čas rozvinúť naplno.
Dajme si však aspoň malú prehliadku tých, ktorí mi ešte utkveli v pamäti. Ak si v duchu vravíte, kde ste videli toho okatého pána na začiatku (Vincent Schiavelli), pomôžem vám. V Duchovi. Behal tam po metre, ľakal divákov a Patricka Swayzeho. A tiež v skoro každom Formanovi, ten jeho výraz je skrátka fascinujúci.
Vlastne bol. Bohužiaľ, ani on, ani tí ďalší herci už medzi nami živými nie sú.

Ešte tu mám piatich natešených umelcov, ktorí stískajú Oscarov tak, akoby im ich chcel niekto vziať. Tých štyroch z ľavej strany asi poznáte, bradatý ujo napravo je Douglasov spoluproducent Saul Zaentz, ktorý zomrel len toť nedávno v januári v požehnanom veku 92 rokov. Možno mu na cestu k Najvyššiemu pribalili aj tie ďalšie dve ťažítka, ktoré má za Amadea a Anglického pacienta.
 

Ako to tak počítam, vyrobila som dnes hotový perlový náhrdelník. Jednu perlu tu ešte mám, hoci s filmom súvisí málo. Pred brnenským Ústavným súdom stojí táto socha s názvom Spravodlivosť. Skúste si ju porovnať so záverečnou scénou Preletu nad kukučkiným hniezdom. Milé, že?

Ako to už u mňa býva zvykom, čestne prehlasujem, že všetky informácie v článku sú dokonale neoverené, a tak je vám súdené veriť len vlastným očiam a zdravému rozumu. Dnešná medicína už s elektrošokmi veľmi nepočíta, takže sa premýšľania nemusíte vôbec (ale vôbec) báť.

Prehľad všetkých publikovaných článkov série Vtedy a dnes (klik)

 

Zdroje a fotografie:

  • http://www.imdb.com/title/tt0092400/
  • http://www.csfd.cz/film/2982-prelet-nad-kukaccim-hnizdem/
  • http://www.zimbio.com/
  • http://www.kino-teatr.ru
  • http://www.nndb.com/
  • http://www.jack-nicholson.info/biography/
  • http://www.corbisimages.com/ImageGroup/5/1386852/42-18091802
  • http://media-cache-ak0.pinimg.com/736x/dd/32/85/dd328535a4cfd725e9ff816be0961450.jpg
  • http://www.startrek.com/uploads/assets/articles/dc97ed969f5478cb3f6eee4ce4cdf6d718872100.jpg
  • http://i.huffpost.com/gen/800889/thumbs/o-LOUISE-FLETCHER-ONE-FLEW-OVER-THE-CUCKOOS-NEST-facebook.jpg
  • http://www.doblu.com/wp-content/uploads/2010/09/oneflewover641.jpg
  • http://en.wikipedia.org/wiki/One_Flew_Over_the_Cuckoo%27s_Nest_%28film%29
  • http://www.empireonline.com/gallery/image.asp?id=34272caption=Jack+Nicholson+%28Photo:+Sarah+Dunn%29&gallery=2353
  • http://37.media.tumblr.com/5cb95c8d200dc54a050a5155c854c74b/tumblr_mqtjhvbnrR1qa1iiqo1_1280.jpg
  • http://img2.wikia.nocookie.net/__cb20080712162956/memoryalpha/en/images/d/df/LonSuder.jpg
  • http://static.tvgcdn.net/MediaBin/Content/121015/News/4_thurs/thumbs/121018brad-dourif1_210x305.jpg
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?