Knižný konšpiračný koktail alebo čože to matky na severe miešajú deťom do mlieka?

Autor: Adriana Markovičová | 30.9.2014 o 10:00 | Karma článku: 11.01 | Prečítané  6255-krát

Je vám to, prisámvačku, záhadné skoro jak tie šutre v Stonehenge. V oblasti severskej literatúry sme si celé roky vystačili s Astrid Lindgrenovou a jej pančuchovou Pipi, len tí obzvlášť zvrátení masochisti si brávali do kúpeľa aj Ibsena. A čo dnes? Čitateľ je zavalený hordami autorov zo severu. Výrazy ako Larsson, Jonasson, Eriksson, Nesser, Jussi, Nesbø, Ørstavik , Håkan, Åsa, Läckberg či Stier si už nepíšeme na kartičky miniceruzkou pri nákupe gauča alebo kuchynskej zostavy, útočia na nás z každého kníhkupectva a veru majú málokedy blízko k odpadkovému košu. Aj literárni kritici a recenzenti hromžia jak pohani. Viete si predstaviť tú drinu, keď musíte dlhé hodiny preškrtávať samohlásky, resp. dávať nad ne dvojbodky a kolieska? Mám na to vlastnú teóriu. Buď pristáli na Škandinávskom poloostrove pristáli mimozemšťania a nainfikovali obyvateľov písacím vírusom alebo začali severské matky pridávať deťom do mlieka nejaké divoké byliny. Jedno z toho.

Fredrik T. Olsson

Kým sa z toho spamätáte, porozprávame sa o knižnej prvotine Fredrika T. Olssona, ktorú prekladateľka pomenovala Reťazec skazy (v origináli Koniec reťazca, anglický preklad trvá na Slede udalostí  a nemecký na Kóde).
O samotnom Olssonovi vie internet príliš málo, detailmi sa nepýši dokonca ani inak vševedúca Wikipédia. Tvrdí akurát to, že písmeno T v jeho mene neznamená nič, dal si ho tam len preto, aby sa odlíšil od troch známych menovcov.
Hoci ide o Švédov románový debut, nedá sa povedať, žeby si počas prežitých štyridsiatich piatich rokov váľal šunky. Písal ako najatý, no iba pre televíziu, takže má na konte desiatky scenárov ku miestnym seriálom, o ktoré našinec zvyčajne nezavadí.
Teraz sa však stav spisovateľovej popularity i peňaženky zmení - podľa všetkého si na Olssonovej debutovej knihe zgustne aj sám veľký skazený Hollywood. Pokúšam sa v hlave tipovať, kto si zahrá hlavnú postavu , a dúfam, že to zase neskončí pri Tomovi Hanksovi. Prečo mi napadol práve on? Dozviete sa o chvíľu.

Raz, dva tri... teraz je tá chvíľa.
Hlavný hrdina William Sandberg je špecialista na kódy (už viete, prečo mi napadol práve Hanks?). Päťdesiatnik, ktorý kedysi pracoval pre tajných, aby im pomáhal lúštiť rôzne halabala usporiadané znaky, si dnes nedokáže poradiť ani sám so sebou. Pokúsi sa o samovraždu, avšak neúspešne. A to je dobre, lebo o čom by potom bola naša knižka, že?
Sotva si William ustelie vankúš na nemocničnej posteli, už ho omráčia a unesú na nechcený výlet do tajomného hradu kamsi do Álp. Aby sa v ňom cítil obzvlášť príjemne, presťahujú mu z domu aj kompletné zariadenie jeho domácej pracovne. Knižky, stôl, káble i počítač. Cez polovicu Európy. Milí únoscovia, však?
Iste tušíte, že to nerobia zo špásu - tí dôstojní uniformovaní páni ho totiž žiadajú, aby pre nich rozlúštil zvláštne zhluky písmen, keď je taký expert. A vlastne mu to celkom dobre padne, aj tak už nemal byť nažive.
Pomáha mu krásna a múdra expertka na sumerské písmo Janine. Viem, je to vskutku šialená kombinácia, ale nebojte sa, Sandberg je síce rozvedený, no na sex ani nepomyslí.
(Píšem to tu aj za cenu rizika, že si niekoľko čitateľov práve povedalo: "Vybodnem sa ja na také sprostosti, idem si radšej prečítať všetkých sedem dielov Šesťdesiatich odtieňov červenej.")
Pokračujme. Sandberg a Janine bývajú v Alpách viac-menej nasilu a navyše, nikto im nechce vysvetliť, prečo sa majú namiesto lúštenia sudoku venovať práve starobylým textom. Preto sa neustále pokúšajú utiecť z hradu, to dá rozum.
Vonku sa zatiaľ formuje súkromná pátracia úderka príbuzných, ktorí dvojicu hľadajú. Aby to nebolo také jednoduché, svetom sa začne šíriť nebezpečný vírus, ktorý z vás do 24 hodín urobí vykrvácanú kôpku tkanív.
Čo ešte chýba dobrému thrilleru? No predsa koniec sveta, nie? Aj ten sa, samozrejme, blíži - lebo však presne to je výsledkom riešenia rébusu, ku ktorému dospeli naši hrdinovia.
Možno si poviete, že všetko toto sme už niekde videli. Konšpirácie, šifry, koniec sveta, tajomné spolky, smrtiace vírusy, ba aj mimozemšťania sú bežnou súčasťou knižnej ponuky.
Nehovorím, že nie. Kniha Reťazec skazy je však namixovaná tak, že som ju v rámci voľného víkendu zhltla na dve posedenia v ušiaku. Niekto v nej síce umrie, niekto sa zase zachráni, ale nakoniec to pre náš svet skončí relatívne dobre. A to predsa potrebujeme počuť vždy, keď odložíme noviny so správami o šírení Eboly či o predpovediach starého Mayského kalendára.

Odpracte teda členov rodiny, hrnce, psy a vysávače z dosahu a rezervujte si na debut novej švédskej spisovateľskej hviezdy cca 1-2 voľné dni. Užijete si to, verte mi. Na ochutnanie ponúkam kúsok textu (krátené):

"Takže mám vyriešiť záhadu bez toho, aby som dostala úplnú odpoveď?"
"Poskytli sme ti toľko, koľko potrebuješ."
"Bez kontextu."
"Ten nie je zaujímavý."
Hľadela naňho. Dlho. A potom sa nadýchla: "Dva vlaky opustili Londýn na ceste do Brightonu, jeden o 14.00 a druhý o 14.20. Jeden sa pohybuje rýchlosťou stodvadsať kilometrov za hodinu, druhý stopäťdesiat. Ako ďaleko od seba sa budú nachádzať o tretej hodine?"
"Ako?"
"Súvislosti," povedala. "Čo môžeš bez súvislostí? Ak máš iba abstraktné hodnoty a nevieš, ako ich spolu spojiť. Nedajú sa vyriešiť, pretože nevieš, prečo ich máš riešiť. Všetko spolu súvisí. Riešenie vychádza z celku."
Chvíľu počkal. A potom, akoby to bolo najjednoduchšie na svete: "Stodvadsať krát jeden mínus stopäťdesiat krát štyridsať lomeno šesťdesiat. Nechápem, čo tým sleduješ, nie je to nič zložité. Súvislosti tu nie sú na mieste. Môže to byť z Londýna do Brightonu, zo Zeme na Mesiac, panebože, môžu to byť dva slimáky lezúce po tráve. Nemá ťa čo zaujímať celok. Poskytli sme ti správne detaily a tvojou prácou je, aby si nám s nimi pomohla. So všetkou vážnosťou."
Pozrel sa na ňu takmer vyčítavo.
"Dvadsať," povedal. "Odpoveď je dvadsať."
...
V ruke držal kľučku, už vychádzajúc na chodbu. Otočil sa. Čo ešte chce?
"Ide o to, že odpoveď je nula."
O čom to hovorí?
"Z Londýna do Brightonu je deväťdesiat kilometrov. Oba vlaky tam prídu pred treťou. O tretej už upratovacia služba vyprázdňuje odpadkové koše a cestujúci sú na ceste do svojich hotelov. Vzdialenosť je nula."
Zastavila sa. Nehybný pohľad. Vnútorný pokoj.
"Tak je to, ak neberieme ohľad na celok. Ak pozeráme iba na detaily a nehľadíme na to, ako to vyzerá navôkol. Vtedy sa dostaneme do závozu. Akokoľvek múdri môžeme byť."

Do čítania, priatelia.

K tejto zbierke vydaní knihy pribudla už aj slovenská verzia.K tejto zbierke vydaní knihy pribudla už aj slovenská verzia. (http://fredriktolsson.se)

Fredrik T. Olsson: Reťazec skazy, v preklade Jany Obertovej vydal Ikar v roku 2014.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jadro pudla Kaliňáka

Keďže s neudržateľnosťou Kaliňáka súhlasíme všetci - skúsme sa zjednotiť aj na dôvodoch, prečo je odstúpenie bez alternatívy.

SVET

L’Aquila je pre zničené mestá varovaním, ako sa obnova nerobí

Obľúbené mesto v horách, kam Rimania utekajú pred horúčavami, je v troskách.

KOMENTÁRE

Ako sme mohli veriť Procházkovi? Osviežme si pamäť

Dnes sa voliči Procházku môžu cítiť oklamaní.


Už ste čítali?