Prológ.
Je voľný deň. Sedím s deťmi na brehu Dunaja blízko obchodného centra a sledujeme lode.
Vyzúvam sa a ukladám si bosé chodidlá do polovlhkého trávnika.
Predstavujem si, že je to lúka.
Trávnik je na môj vkus príliš dokonalý, no mne to nevadí, tie steblá totiž liečia.
Ľudia pár metrov za mnou sedia na barových stoličkách, ale kvôli nim sem nechodím. Vlastne som na nich ešte nikdy nesedela.
Syn sa váľa po trávniku dolu kopcom, dcéra má v ušiach slúchadlá, ja sa dívam na vodu.
Zrazu zazvoní mobil, volá môj študent. Pýta sa na čas zajtrajšej opravnej skúšky, som totiž jeho triedna.
Práve mi začal školský rok. pokračovanie článku
Mala som 14 rokov a bola som v najvyššej triede základnej školy.
Okrem toho, že som mohla z výšky mojich 163 sm pohŕdavo sledovať siedmakov a ostatných mladších nešťastníkov, ako sa mocú cez desiatovú prestávku po chodách dokolečka dokola (my, ôsmaci, sme túto povinnosť pubertálne ignorovali, kým nás súdružka učiteľka pod hrozbou písomky z matiky tiež nenahnala do stáda), mala som právo stať sa iskričkovou vedúcou malým prvákom.
Prváci neboli nebezpeční, naopak. Malí šesťroční chlapci sa do mňa a do spoluvedúcej Ingy beznádejne zamilovali a núkali nám manželstvo slovami "ja si ťa vezmem za ženu" (týmto oznamujem Igorkovi, že som opäť k dispozícii). pokračovanie článku
Sedím v zborovni a čakám.
Vedľa v zástupcovni vládne vzrušenie, akýsi nešťastný učiteľ zle vypísal hlavičku protokolu. Použil arabskú číslicu, hoci v pokynoch bolo jasne napísané, že tam má byť rímska. Pozerám sa do svojho dvojhárku papiera a padne mi kameň zo srdca. Mám tam IV.A.
Fúúú, som zachránená, ďalší krok významný pre ľudstvo je za mnou...
O pár minút to začne.
Maturitné písomky.
Dnes slovenčina, kedysi môj obľúbený predmet. pokračovanie článku
Áno, priznávam sa. Ten program ma fascinuje.
Mám pomerne slušné IQ aj EQ, vysokoškolské vzdelanie som ukončila so slušným priemerom, v autoškole som urobila testy na sto percent, viem upiecť štrúdľu, som pravicovo orientovaná a pritom viem, že trh všetko nevyrieši, chápem satiru obsiahnutú v Hlave XXII. aj v Ústave Slovenskej republiky, v telke uprednostňujem dokumentárne filmy na ČT2 a Spektre, čítam mienkotvornú tlač, pohŕdam bulvárom, nie som výrazne škaredá, ani feministka, masochistka či pesimistka a v kolektíve som naozaj obľúbená.
Napriek tejto výbave pozerám Farmára, čo hľadá ženu.
Už mesiac odolávam otázkam okolia: Preboha, prečo???
Pokúsim sa na to nájsť odpoveď práve teraz. pokračovanie článku
Deň "všechsvätých" bol pre mňa vždy ozajstným sviatkom. Niežeby som mala o svätých nejaké vedomosti, pre mňa to však znamenalo, že ma mama vypýta zo školy, lebo cestujeme na hroby.
Sviatočnosť tohto faktu pochopia len tie deti, ktoré sú zdravé ako ryba a na vysvedčení mávajú nula vymeškaných hodín, za čo si síce vyslúžia pochvalu triednym učiteľom, avšak absolvujú všetky testy, písomky a skúšania.
To voľno navyše bolo fakt božské.
Teraz nastáva chvíľa, ktorej som sa dožiť nechcela, ale v záujme lepšieho pochopenia článku mladou generáciou to raz zákonite muselo prísť. Deti moje, poviem vám, to za mojich mladých čias prázdniny v jeseni nebývali. Bolo to takto. Keď prišiel front... prepáčte, som sa pozabudla... tak teda keď prišiel 1. september, nastúpilo milé dieťa s kyticou gladiol do školy a až do decembra sa muselo učiť. Žiadne dušičkové prázdniny, nič. Strašné, že? Niet sa potom čomu čudovať, že takéto človieča (navyše s biľagom stopercentnej dochádzky) považuje každé malé povyrazenie na hroby príbuzných za veľkolepý výlet za hranice všedných dní. pokračovanie článku
Je ktorýsi deň na konci júla a ja pozerám telku. Nebudem analyzovať prečo, veru mohla by som radšej športovať alebo čítať hodnotnú literatúru, ale vonku je päťsto stupňov v tieni a mozog mám zavarený, už ho len pacnúť ku cibuľke na panvicu, takže Dostojevskij musí ísť bokom. Pozerám teda telku, nohy vyložené pomaly na lustri, čo mi je tak hnusne teplo a prepínam to od jedničky po osemdesiat deviatku, kde jedna hlúpa tragikomédia strieda druhú. Keď tie správy mienim konečne vypnúť, skočí mi to na kanál s fakt originálnym názvom TV8.
Veštiareň v priamom prenose. pokračovanie článku
Väčšina oficiálnych jarných sviatkov mi k srdcu nejako neprirástla. Neviem, čo robiť s Veľkou nocou, medzinárodné dni hocičoho a hocikoho ma desia svojím presne stanoveným termínom a oslavovať sviatok práce povaľovaním sa v posteli je od nás celkom dobrá irónia.
Neviem, či ma to ospravedlní pred očami verejnosti, ale zdrojom tohto postoja je okrem iného aj protichodná výchova vštepovaná od útleho detstva.
Začalo to povinnou školskou dochádzkou... pokračovanie článku
Ani ja neviem, kde tá pravda naozaj je. Tuším však, prečo sa tisíce ľudí odhodlalo preposlať email neznámej dievčiny na všetky svetové strany. Boli (a stále sme) nahnevaní. Sotva ubehlo pár dní nového roka, z každej strany sa na nás valí nejaký dôvod na hanbu. Vodiči kamiónov majú pri prechode hraníc žalúdočné problémy, cestujúci pasažieri si na slovenských letiskách pre istotu lepšie obzerajú svoju batožinu a noviny sa už nedajú čítať bez toho, aby sa v nich nepísalo o tom, aký kožuch mali blonďavé nádhery sledujúce konské pólo.
Ja som neviem prečo dostala maily dva. Ten prvý asi všetci poznáte. Druhý prišiel priamo od pracovníčky agentúry, ktorá sa o Slovenský dom stará. Bola v ňom tlačová správa a pár fotiek, ktoré mali dokázať, že zábava je v ňom naozaj výborná. Na jednom obrázku sú zozadu odfotené akési dámy s plným pohárom čohosi (dúfam, že za tú cenu to bol aspoň kvalitný sekt zo slovenských viníc), ktoré mali pravdepodobne dokazovať, že dom bol plný a zábava neskutočná. pokračovanie článku
Keď som bola malá a vyplazovala som jazyk, mama mi často vravela, že sa to nepatrí.
To isté teraz vravím ja svojim deťom. Aj som premýšľala, prečo sa to nepatrí a keďže som na nič rozumné neprišla, tak som si to vysvetlila po svojom.
Jazyk sa nevyplazuje preto, aby nenachladol na studenom vzduchu, lebo to by nám potom nič nechutilo. pokračovanie článku
Je to nedeľný vlak. Unáša spolu so mnou ďalších osemsto ľudí z východu na západ. Už v Kysaku je skoro každé miesto obsadené. Pár dôchodkýň, niekoľko žien s Keleoveou v rukách, inak väčšinou študenti, skúškoví oneskorenci, či takí, čo si našli cez prázdniny brigádu vo veľkom meste a domov zbehli na víkend len po čisté oblečenie a kompóty.
Stanica je veľmi jednotvárna, mamy a otcovia vo veku od štyridsať hore (podľa toho, akí boli šikovní v mladosti), niekedy však iba mamy, pár šťastlivcov odprevádza celá rozvetvená rodina, bratranci, tetky či starí rodičia. Ostávajú v tých malých mestečkách a dedinkách so svojimi opustenými domami, ktoré stavali pre deti a čakajú ich smutné nedeľné podvečery, keď zrazu stíchli izby ešte ráno hlučné a plné života. Počujú v hlave krik svojich dcér, čo nevedia nájsť tričko, či synov, ktorým tajne zbalili do batohu aj klobásu v alobale, aby neumreli vo veľkej Bratislave od hladu. pokračovanie článku
Mať tajomstvo je niekedy veľká drina. Ivanka mi raz v škôlke pošepkala, že miluje Jožka a ja som to nesmela nikomu prezradiť (a už vôbec nie Zuzke, ktorá Jožka tiež tajne milovala). Ivanka to síce o päť minút vykvákala pani učiteľke, ale ten dusivý pocit si pamätám doteraz. Odvtedy som musela udržať tajomstvo viackrát. Alebo som ho naložila iným. pokračovanie článku
Ako malá som závidela veľkým, že sú už veľkí. Chodili si do školy a nemuseli každý deň po obede oddychovať. Trpela som na minilehátku pod minipaplónom a vôbec sa mi nechcelo spať. Tešila som sa do školy, tam sa určite nespí...
Ako prváčka som závidela štvrtákom. Raz súdružka učiteľka poverila jedného takého veľkého, aby nás na chvíľu postrážil. Chodil dôležito pomedzi lavice a kontroloval, či si všetci píšeme úlohu. Neodvážila som sa ani pípnuť, taký veľký sa mi zdal. Chcela som byť už štvrtáčka, aby som mohla dôležito kontrolovať úlohy. pokračovanie článku
Neznášam sviatky, ktoré nám prikazujú oslavovať niečo, čo by sme mali oslavovať aj zvyšných 364 dní. Nechápem, čo má spoločné Valentín s tým, či objímem milovaného človeka. Pochybujem, že oslava narodenín pána Komenského pomôže učiteľom zvýšiť ich spoločenskú prestíž. Živo si spomínam tiež na karafiáty obesené do lesklého špagátu, ktorými nás 8. marca kedysi obšťastňovali socialistickí muži. A tak nechápem ani to, prečo sa matky označujú hrdinkami počas Dňa matiek. Čím viac detí, tým väčšia hrdinka. pokračovanie článku
Vitaj, chlapče.
Sadni si, prosím.
Teraz si môj študent.
Budeme sa hrať takú hru.
Kto z koho.
Ja už viem, kto bude víťaz, ale ty by si mi aj tak neveril. pokračovanie článku
Ako dieťa som bola strašne skromná.
Takto som to napísala do slohu v siedmej triede základnej školy. Takto to napísala do komplexného hodnotenia aj moja súdružka triedna pred prijímačkami na vysokú školu. Nezabudla dodať, že som v kolektíve obľúbená. Prd. Málokto o mne vedel viac, nikoho to nezaujímalo. Vo veku začínajúcom jednotkou sú hviezdami sebavedomé a neskromné supernovy v značkovom tričku, a nie červení trpaslíci so samými jednotkami, čo nevedia preskočiť kozu a do cieľa dobehnú poslední. Bola som taká skromná, že som sa nechcela opiť so spolužiakmi na brigáde a prvé rifle som si obstarala z Tuzexu ako posledná (bony stáli päť päťdesiat a ich nákup od veksláka bol veľmi dlho mojím najadrenalínovejším zážitkom).
Skromnosť sa mi vyplácala, súdružky učiteľky ma zbožňovali (okrem našej telocvikárky, ktorá ma najskôr ani neevidovala) a v pionierskom tábore som od uja besedujúceho milicionára dostala veľký modrý odznak, lebo som sa nehlásila skákaním zo stoličky, ale skromne som držala tie dva prsty vo zvislej polohe. Skromnosť bola kedysi jednoducho IN. pokračovanie článku
...určite nie je snom malých dievčat. Radšej by boli princeznami. Alebo Bárbinami, lebo tie majú Kena. Keď však niektoré dievčatá vyrastú, z neznámych dôvodov začnú túžiť po kariére v politike. Ak vám v tejto chvíli prelietavajú hlavou bláznivé myšlienky a rozhodujete sa, či sa pustiť politickým vodopádom dolu, rátajte s búrlivými vlnami a stopercentnou gravitáciou smerom dolu. Pred cestou si radšej vezmite Kinedryl. Predsudky verejnosti a najmä blahosklonne sa tváriaci kolegovia z poslaneckých lavíc vám to osladia. Čo vás čaká a neminie? pokračovanie článku
Skladám si puzzle. Skladám si ho už od okamihu, ako som sa narodila. Vysypala som všetky jeho kúsky na stôl a v prvom okamihu ma premkla hrôza, že to nikdy nezvládnem. Po druhom roku života som začala dieliky prevracať tak, aby som videla, akej sú farby. Zdalo sa mi, že všetky sú absolútne rovnaké... splývali mi v jedno. Chytila som do ruky hneď prvý, ktorý mi prišiel pod ruku a zas som ho položila späť. Skúsila som iný. Opäť nič. Takto to nepôjde! pokračovanie článku
V pätnástich si myslíte, že najkrajší vek je osemnásť rokov.
V pätnástich si vravíte, že len potom sa budete môcť vracať domov až nadránom.
V pätnástich sa tešíte na bezstarostné skúšky svojej reprodukčnej funkcie.
V pätnástich viete, že budete môcť voliť volených zástupcov ľudu.
V deň osemnástych narodenín sa slávnostne ofučíte na predavačku, ktorá od vás žiada preukaz totožnosti pri nákupe alkoholu a tabaku.
A potom to príde. pokračovanie článku
Za vzor nám dávajú matku Terezu, ktorá pomáhala chudobným. Doma sme nútení pomáhať mladšiemu súrodencovi so skladaním skladačky a v čítanke sa rozplývame nad tým, ako Janko pomohol babičke prejsť cez cestu. Mamy a otcovia pomáhajú svojím deťom s domácimi úlohami, zháňajú pre nich doučovanie a najradšej by za svoje deti aj žili. Chodiac okolo špinavého bezdomovca rozmýšľame, prečo máme taký blbý pocit. Každý, kto pomáha, je vynášaný do nebies, pretože je to tak správne. Keď nám obete nášho pomáhania napľujú do tváre, že sa o nič neprosili, ohromne sa čudujeme a sme zaskočení. pokračovanie článku
Muži sa ich boja ako čert kríža, lebo nevedia, čo s nimi. Naše dorastajúce deti ich posmešne komentujú slovami...mama, čo reveš, je to len blbý film. Naši rodičia v nich vidia náznaky katastrofy. Aj my sa za ne hanbíme, schovávame mililitre slanej vody do vreckoviek, aby sme neprišli o zvyšky falošnej dôstojnosti. Oni si však s nami robia čo chcú. Keď sa už nedá inak, vyhovoríme sa na hormóny. pokračovanie článku
Za čias mojej socialistickej školopovinnej mladosti bolo meno Baťa symbolom zahnívajúceho kapitalizmu. Oficiálne (rozumej vo vtedajšej učebnici dejepisu) sme sťaby žiaci druhého stupňa základnej školy pri jeho mene robili fuj. Preto mi nešlo do hlavy, že keď moja susedka - stará pani z prvého poschodia vytiahla zo škatule staré ošúchané baťovky, držala ich v úcte ako archeologickú vykopávku a nedovolila si mi na ne ani siahnuť. Vraj sú to najlepšie topánky jej života. Nuž, boli mi bližšie biele čínske tenisky z maďarského trhu, ale na tú iskru v očiach som si spomenula, keď som čítala agentúrnu správu o úmrtí Tomáša Baťu mladšieho. A nielen preto. pokračovanie článku
Pokazil sa mi na foťák (no... nepokazil, padol na skalu uprostred záberu). Oprava by bola pomerne drahá, tak som sa rozhodla kúpiť si nový. V časoch ranej mladosti som s tým mávala problém, ale dnes sa už smelo odvážim vstúpiť do obchodu s tovarom, ktorý navštevujú hlavne muži. Ide o predajne čohokoľvek, čo sa začína predponou hifi, stereo, audio, foto, video, stŕka sa to do auta či na auto, alebo sa to tvári ako telefón, počítač, vŕtačka. Postup je nasledovný: pokračovanie článku
V meste, v ktorom som kedysi dosť dlho žila, som na zastávke autobusu pri domove dôchodcov pravidelne stretávala Starého pána. Vždy ma pozdravil slovami „ručičky bozkávam, mladá pani" a vysvetlil mi, že práve ide do pekárne po čerstvý chlieb. Keď som mu spomenula, že sa sťahujem, prekvapil ma vetou: "Ale vy, perla tohto mesta?"... verte mi, že takéto niečo mi žiaden muž ešte nepovedal. pokračovanie článku
Ten nápad som ukradla priamo Grékom. Kým na krádež svojho nou-hou prídu, dávno budem so zarobenými eurami na Bahamách. Na upečenie poriadneho balíka peňazí potrebujeme tieto ingrediencie: 1 storočnú babičku s chalúpkou (najlepšie drevenou), 1 krčmu pre sto a viac osôb, 5-6 krojovaných členov ľubovoľného amatérskeho súboru ľudového tanca, kuchyňu s personálom, pár študentov na obsluhu a jedného rýchleho fotografa s bleskom. pokračovanie článku
Sú isté hodiny dňa, keď uprednostňujem telku pred vylihovaním na pláži. Keď je vonku 35 stupňov v tieni, ležím radšej nehybne v klimatizovanej izbe na klimatizovanej posteli a snažím sa neprodukovať teplo. Jediný pohyb, ktorý zvládam, je držanie diaľkového ovládača a jeho občasné pohladenie. Dnes je na programe veľmi živá diskusia dvoch gréckych moderátorov o najnovšej reality show, ďalej päť kanálov so zábermi nejakého lesného požiaru a ďalšie štyri so zábermi potápajúcej sa lode. Posledný kanál je teleshoping. pokračovanie článku
Priateľka mi poslala báseň, ktorú napísal jej syn. Je trochu kostrbatá, básnik z neho asi nebude, mňa však na nej zaujal obsah. Moje deti sú na tom podobne ako tento chlapec, chcela by som im nazrieť do hlavy, oni ma však zatiaľ nevedia pustiť... sú ešte malé, ale to neznamená, že necítia. pokračovanie článku
...či je človek pekný, nosatý alebo strapatý...dôležité je, či mi vonia... pokračovanie článku
Mala som kedysi spolužiaka. Všetci ho považovali za zlého a neposlušného. Vyvrheľ triedy. Večný vinník čohokoľvek od rozbitého okna až po žuvačku na stoličke učiteľa. Keby nebol príliš mladý, asi by bol zodpovedný aj za druhú svetovú vojnu. Učiteľka ho vždy okríkla ako prvého, hoci hučala celá trieda. Raz sa nám dokonca stalo, že chýbal a ona ho obvinila, že počmáral triednu knihu. Zháčila sa až vtedy, keď sme sa začali pochechtávať. Vedela som, že má staršieho brata, premianta školy. Rodičia mu ho vždy dávali za príklad, učitelia mu nezabúdali pripomínať, pozri na brata, zase vyhral olympiádu, a čo ty? Neučíš sa, flákaš to, nezapáraj, polepši sa, ty hádam ani nie si syn tých istých rodičov... On sám sa už ani nenamáhal nič vysvetľovať, nebránil sa, mali sme pocit, že sa mu to dokonca začína aj páčiť. pokračovanie článku
Muž má postaviť dom, zasadiť strom a splodiť syna. Kedysi sa tento výrok bral smrteľne vážne, dokonca sa trvalo na tom, aby bolo dôsledne dodržané poradie úkonov, ktoré musí správny chlap vykonať, aby nevyšiel na posmech celej obci. Dnes si mužov doberáme, že na poradí nezáleží, stavbu domu zabezpečí stavebná firma, lesy sa skôr rúbu ako vysádzajú a budúcim otcom tvrdíme, že vôbec nie je dôležité, čo to bude, hlavne aby to bolo zdravé. Lenže čo tým mužom vlastne ostane? Zarábať peniaze? pokračovanie článku
Stála som v dlhom rade v lekárni, fufňala som do zhužvanej vreckovky a dúfala som, že sa hádam čoskoro dostanem do postele. Nervozita sa dala krájať, lebo fungovalo len jedno okienko, ale vidina len jednej osoby predo mnou v rade mi dávala nádej, že môj ukýchaný deň čoskoro zakončím riadnou dávkou tabletiek...lenže akurát tá jedna osoba, pomerne mladá blonďavá dáma v kožuchu, ma uvarila na mäkko. Prišla totiž reklamovať liek, ktorý jej tam predali. pokračovanie článku
...určite by som mu dala rýdzo slovenské ženské meno. Žiadne Elle, Emma, Marianne ani Rebecca, ale naše, ktoré ponúka slovenský kalendár. Vari je horšia taká Agnesa, Bohumila či Jolana? No a aby sa môj sprievodca ženským svetom nestratil v stánku medzi ostatnými, som ochotná mierne upraviť názov v zmysle zásady čím viac spoluhlások, tým lepšie. Ponúkam teda môj pohľad na obsah periodika Agnessa s podtitulom "všetky sme krásne" (vopred uvádzam, že ide o science-fiction). pokračovanie článku
Nemám na hlave pletenú čiapku, nevlastním ani vlnený kabát. Do dôchodku mám ďaleko a napriek tomu som rada, že je tu. Vydýchla som si, lebo len vďaka jeho skromným slovám plným pokory budú moje sviatky šťastné a pokojné. Je dobre, že nám všetkým pripomenul, koľko dobra spáchali poslanci na ľuďoch, keď schválili štátny rozpočet. pokračovanie článku
Didi, rybka, človek, žena, priateľka, matka, dcéra, sestra, švagriná, kamarátka, kolegyňa, triedna, suseda, zamestnankyňa, občianka, sponzor daňového úradu.
