Bloghttp://markovicova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskKniha, pri ktorej ste radi, že zaspíte (markovicova)Ak ste rodičmi malých detí, budete mi rozumieť. Celý boží deň sa ich snažíte unaviť s nádejou, že si večer ľahnú do postele a zaspia. Deti však majú iný názor. Sotva odbije ôsma hodina, vojde do nich sto čertov. Sun, 15 Nov 2015 20:16:47 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/390363/kniha-pri-ktorej-ste-radi-ze-zaspite.html?ref=rss"Umieranie nie je až také smrteľne dôležité, aby nemohlo hodinku počkať." (markovicova)Muža menom Ove ste už asi stretli. Len si spomeňte. Mrzutý pán, čo všetko ofrfle. Na schôdzi bytového spoločenstva je to práve on, kto hlasuje proti. Je autorom všetkých tých ceduliek na dverách, ktoré niečo zakazujú či prikazujú. Sat, 13 Jun 2015 16:45:02 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/382630/umieranie-nie-je-az-take-smrtelne-dolezite-aby-nemohlo-hodinku-pockat.html?ref=rssMinimalistické rodičovstvo nielen pre lenivých (markovicova)Viete, ako rozoznáte dokonalú matku od tej lenivej? Zatiaľ, čo tá prvá stihne za 24 hodín vyprať, navariť, upratať, vyvenčiť psa, napísať s deťmi úlohy, porozprávať sa s manželom i rodičmi, vypiť kávu, umyť riad, vyžehliť, vyriešiť telefonát s daňovým úradom i svokrou, umyť okno, zverejniť na sociálnej sieti recept na bublaninu, opraviť pokazený sifón, umyť si vlasy, vyfúkať si vlasy, 2x denne umyť zuby sebe aj deťom, nakúpiť, absolvovať domovú schôdzu, upiecť bábovku z múky aj piesku, zaviesť dcéru na klavír a syna na hokej, zavariť čerešne, zamraziť pol svine, nalakovať nechty bez toho, aby to malo vplyv na jej osemhodinovú pracovnú šichtu - tá lenivá si sadne k počítaču, a napíše knihu o tom, ako byť s čo najmenšou námahou čo najlepšou matkou. Thu, 05 Feb 2015 17:06:53 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/366167/minimalisticke-rodicovstvo-nielen-pre-lenivych.html?ref=rssKnižný konšpiračný koktail alebo čože to matky na severe miešajú deťom do mlieka? (markovicova)Je vám to, prisámvačku, záhadné skoro jak tie šutre v Stonehenge. V oblasti severskej literatúry sme si celé roky vystačili s Astrid Lindgrenovou a jej pančuchovou Pipi, len tí obzvlášť zvrátení masochisti si brávali do kúpeľa aj Ibsena. A čo dnes? Čitateľ je zavalený hordami autorov zo severu. Výrazy ako Larsson, Jonasson, Eriksson, Nesser, Jussi, Nesbø, Ørstavik , Håkan, Åsa, Läckberg či Stier si už nepíšeme na kartičky miniceruzkou pri nákupe gauča alebo kuchynskej zostavy, útočia na nás z každého kníhkupectva a veru majú málokedy blízko k odpadkovému košu. Aj literárni kritici a recenzenti hromžia jak pohani. Viete si predstaviť tú drinu, keď musíte dlhé hodiny preškrtávať samohlásky, resp. dávať nad ne dvojbodky a kolieska? Mám na to vlastnú teóriu. Buď pristáli na Škandinávskom poloostrove pristáli mimozemšťania a nainfikovali obyvateľov písacím vírusom alebo začali severské matky pridávať deťom do mlieka nejaké divoké byliny. Jedno z toho. Tue, 30 Sep 2014 10:00:00 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/364408/knizny-konspiracny-koktail-alebo-coze-to-matky-na-severe-miesaju-detom-do-mlieka.html?ref=rssVtedy a dnes: Star Trek (1966 - 1969) (markovicova)Hrabem sa už nejaký ten mesiac v životoch rôznych hercov, a tak je nad Sírius jasné, že som si tú zákonitosť musela všimnúť. Skrátka - kto nehral v Star Treku, akoby ani nebol. Alias, všetci sa raz zídeme v tom istom Star Treku. Všetky cesty vedú do Star Treku. Kto inému Star Trek kope... sorry, toto už asi nie. Ten fenomén má však celkom logické vysvetlenie, ide totiž o ságu s mimoriadne vysokou spotrebou mimozemšťanov všelijakých farieb, veľkostí a tvarov. A tak som si jedno ráno povedala, že by nebolo zlé zaspomínať si práve naň. Mimochodom, ako ste na tom s pamäťou? Že výborne? Tak to si asi budete pamätať na moje vyhlásenie, že ak raz začnem písať o Star Treku, tak to bude znamenať koniec článkov Vtedy a dnes. Sat, 20 Sep 2014 17:00:00 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/363474/vtedy-a-dnes-star-trek-1966-1969.html?ref=rssVtedy a dnes: Sissi (1955 - 1957) (markovicova)Dnes si dáme jednu vekom celkom ošúchanú starinku. Ak nepočítam Prestávku, tak je v celej tejto spomínacej sérii najstaršia. Rakúska trilógia, ktorá si v názve vystačí len s dvoma písmenami, sa zvykne používať dramaturgmi na upchatie programových dier ľubovoľného nedeľného, vianočného, veľkonočného, prázdninového* (nehodiace sa škrtnite) popoludnia. V období, v ktorom sa naše žalúdky pasujú s pečeným bôčikom či šľahačkovým krémešom, je rozprávka o trampotách krásnej princeznej presne tým, čo potrebujeme. Stačí namiešať chutnú dievčenskú tvár, hrozne dobré vlasy, či štipku prekrúteného dejepisu - a nech sa historici aj na hlavu postavia. Komu by prekážalo trochu romantiky, keď ide o trávenie, že? Veď pri všetkých tých smrtonosných pasciach, zbraniach, správach, šlágroch, diskusiách, či rôznofarebných z neba* (nehodiace sa škrtnite) by nám mohlo veľmi ľahko zabehnúť. Thu, 28 Aug 2014 07:00:00 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/358092/vtedy-a-dnes-sissi-1955-1957.html?ref=rssJozef Bednárik. Niet čo dodať. (markovicova)Aj vy mávate pri niektorých ľuďoch pocit, že ich tu zabudli mimozemšťania? Viem, nie je to originálna myšlienka (fanúšikovia mužov v čiernom to vedia tiež), ale čo iné sa dá povedať o človeku - a nemusí to byť nutne umelec - ktorý po sebe zanechá toľko práce. A nie obyčajnej. Geniálnej. Takej, z ktorej ostatní vravia wau! No len sa pozrite na ten môj nadpis - chcela som doň vopchať toľko prívlastkov, koľko by sa zmestilo, no stále by to nebolo dobré. Dopadlo to takto. Fri, 22 Aug 2014 08:00:00 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/362852/jozef-bednarik-niet-co-dodat.html?ref=rssČítanie tejto knihy môže poškodiť vaše duševné zdravie! (markovicova)Musela som vás varovať, čert to ber. Tiež ma upozorňovali, že to nebude príjemné čítanie, a predsa som si nedala povedať. A viete čo? Bolo to jedno z najlepších literárnych rozhodnutí ostatnej päťročnice. Tá kniha je divná. Keď prekonáte počiatočný šok a zhnusenie, prenesiete sa cez neslušné slová a výkaly, zistíte, že držíte v ruke poklad. Najprv si však urobme poriadok v autorovi. Volá sa Nick Cave. Thu, 24 Jul 2014 12:53:33 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/360898/citanie-tejto-knihy-moze-poskodit-vase-dusevne-zdravie.html?ref=rssJaponské zdravotné kvapky do vašej knižnice (markovicova)Ako by ste opísali typického Japonca? Vravíte, že je to taký ten pobledlý čiernovlasý turista v strieškovej čiapke s dokonalým fotoaparátom na krku? Nono, veďže sa len nerobme lepšími. Čo na ňom asi máme zavesené my, Slováci, keď beháme po Benátkach a Paríži? Vari starogrécke filozofické spisy v koženej väzbe? Ja teda veru nie - mne na krku visí japonský foťák, a veru aj tá čapica je celkom praktická, aspoň človeku nepraží na nos a zátylok. Sat, 28 Jun 2014 19:52:22 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/359984/japonske-zdravotne-kvapky-do-vasej-kniznice.html?ref=rssVtedy a dnes: Terminátor (1984 - 2009) (markovicova)Skôr, ako začneme, mám otázku. Odpovedzte na ňu bez premýšľania, povedzme do piatich sekúnd: Čo vám napadne ako prvé, keď poviem Terminátor? Výborne, vydržte chvíľočku, kým si vás spočítam... desať, jedenásť, to celé delené pí na druhú... logaritmus... ešte malá lineárna interpolácia... máme výsledky! Dokonca mi trvalo kratšie ako onehdá Štatistickému úradu, keď sčítaval ľud. Thu, 19 Jun 2014 19:00:00 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/358191/vtedy-a-dnes-terminator-1984-2009.html?ref=rssRomán o mužoch, ktorý by mali čítať aj ženy (markovicova)Zvyčajne mám obavy, keď mám čítať druhý román od niekoho, kto oslnil svet svojím debutom. Ľahko sa totiž môže stať, že autor zopakuje úspešné postupy, ktoré na čitateľa slušne fungujú, no inak ho ničím neprekvapia. Neviem, či je to zhoda okolností, ale v krátkom čase po sebe vyšli druhotiny dvoch takých autorov. Jedným je bombasticky propagovaná "starčekovská" Analfabetka od Jonasa Jonassona, a tým druhým nenápadné Ľudské telo od Paola Giordana. Ak vám to meno nič nehovorí, je to ten pán, ktorý pred šiestimi rokmi vypustil do sveta nehepyendovú Osamelosť prvočísel. Ani neviem prečo, ale skôr sa mi chcelo otvoriť tú druhú. Je o vojne v Afganistane. Thu, 12 Jun 2014 21:57:10 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/358973/roman-o-muzoch-ktory-by-mali-citat-aj-zeny.html?ref=rssVtedy a dnes: Prelet nad kukučím hniezdom (1975) (markovicova)Je február, krátko po tých niekoľkých búrlivých stretkách na námestiach, na ktoré sme si brávali zvyčajne len kľúče a nádej. Som v kine. Ten film je už celkom vyrastený puberťák, no ja sa na neho dívam ako na novorodenca. Príliš veľký Indián v ňom práve trhá ťažký panel z dlážky a hádže ho cez okno von. Sedíme v sále, hoci premietač už zažal svetlá. Sledujeme nekončiaci prúd záverečných titulkov a premýšľame, aký je to zvláštny pocit vidieť medzi tými Jackmi a Johnmi slovansky znejúceho Miloša. Ktosi z divákov za mnou sa zaprisaháva, že jeden z tých hercov nabetón povedal hovno. Smejeme sa a celkom mu neveríme. Film bol predsa v pôvodnom anglickom znení s titulkami. Thu, 22 May 2014 08:00:00 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/356452/vtedy-a-dnes-prelet-nad-kukucim-hniezdom-1975.html?ref=rssO deťoch, knihách a veselosti nimi spôsobenej (markovicova)Už ste niekedy čítali nejakú detskú knižku? Trochu blbá otázka, ale vraj je to dobrý marketingový ťah, začať text rečníckou otázkou. Budem ešte tvrdšia - poznáte nejakú vtipnú detskú knižku?Ha, teraz som vás dostala, že? Spočítam si vaše odpovede: mám tu osem Psíčkov a mačičiek, štyri Opice z našej police a valachov Maťka a Kubka. Nie, Harry Potter sa nepočíta. Áno, ujo Klobása môže byť - plus jedna.Ak ste sa práve rozčúlili, že vás nemám čo skúšať, a vôbec, že poznáte oveľa viac predstaviteľov kvalitnej humornej literatúry pre deti a mládež, upokojte sa a uvarte si niečo dobré a hrejivé do žalúdka. Chcela som len pošpásovať, lebo špásy - toť základ dobrej nálady.Tue, 29 Apr 2014 22:57:37 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/354806/O-detoch-knihach-a-veselosti-nimi-sposobenej.html?ref=rssČiernym pasažierom proti svojej vôli alebo amatér vo vlaku (markovicova)Mohla by som sa na to vykašľať, veď to nakoniec dopadlo dobre. Mohla by som, ale neurobím to. Neznášam totiž neprofesionalitu na každom mieste, nech už je to minister alebo zametač ulíc.Tak teda - vybrala som sa vlakom na výlet do Prahy. Ako nadšenec nových technológií som sa rozhodla kúpiť si lístok cez internet.No dobre, priznám sa - aj preto, že to bolo lacnejšie ako cez pokladňu a nemusela som sa vopred trepať na bratislavskú stanicu cez celé mesto. Veď viete, ako to tam vyzerá. Človek tadiaľ len prebehne so zadržaným dychom a privretými očami.Som dosť opatrný človek, ktorý má rád presne stanovené pravidlá a väčšinou ich aj dodržuje. Preto som sa na cestu vopred pripravila.Thu, 27 Feb 2014 18:49:02 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/348675/Ciernym-pasazierom-proti-svojej-voli-alebo-amater-vo-vlaku.html?ref=rssTradičná disciplína (markovicova)Je sobota, v telke skáču snowboardisti.Lietajú ponad matriošku, akoby sa jej chceli dotknúť. Komentátor konštatuje, že ide o mladý šport, ktorý nezapadá do tradícií olympiády. Chlapci sú veselí a strapatí, akoby si len odskočili zo školy. Jedného z nich odprevádza na trať štrikujúci kamoš (alebo je to tréner?). Na medailu to nevyzerá, na biely šál áno.Dolu pod kopcom čakajú tí, čo to už majú za sebou. Objímajú sa navzájom, plieskajú sa dlaňami ako na pive. Niektorí z nich akoby zhrabli sveter pradedovi zo skrine, takmer všetkým vidno holé kríže. Ozýva sa vo mne matka, hneď by som ich zakasala.Nedeľa ráno, na trati sú lyžiari.Svištia po modrom snehu ako špinavá bielizeň, len aby sa trafili do dráhy. Na diaľnici by už dávno dostali pokutu za rýchlosť. Komentátor niekoľkokrát spomenie, že ide o tradičnú kráľovskú disciplínu. Lyžiari sú dokonale vybavení, hladké kombinézy im sedia na milimeter presne. Po dojazde ich obklopí svorka mužov v jednotnom tímovom odeve. Ich úlohou je potľapkať, podať vetrovku, zazipsovať po krk.Už tu máme víťaza. Pobozká svoje lyže a poberie sa rozdávať úsmevy do kamier.Duch tradičnej olympiády je zachránený.Sun, 09 Feb 2014 12:05:33 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/271657/Tradicna-disciplina.html?ref=rssVtedy a dnes: Sherlock Holmes II. (markovicova)Vážený sir Arthur,dovoľte mi poďakovať za prejavy priazne. Skriňu som už vrátila na pôvodné miesto, no nabudúce by úplne stačili rozfúkané záclony, alebo niečo podobne efektné.Neviem, či tušíte, ako veľmi ste inšpirovali svet fantázie na ďalších sto rokov. Stačí, keď si scenárista nevie rady, povie si, ááá, čo sa budem oné, strčím do príbehu Sherlocka, to zaberie. Je mu jedno, či ide o americkú sci-fi ságu alebo československú rozprávku.Ajaj, práve mi zhasla svieca - že si neviete spomenúť ktorú?Pripomeniem Vám obe. Neverím, že ste u vás v záhrobí nefrčali na Star Treku. Spomeňte si na Novú generáciu, bol tam taký android, no celý Holmes. Arabelu ani nespomínam, tú u vás hore iste často opakujú. Horšie je to však s Američanmi, tí vždy robili problémy. Predstavte si, postavili k Sherlockovi nejakú Joan Watsonovú, vraj kvôli emancipácii. No koniec.Mimochodom, minule som stretla chudáka Lestrada, išiel práve z Limbachu. Bol celý spotený, tak si vravím, či by ste mu nemohli helfnúť s tou vraždou spred troch rokov. Sľubujem, že to bude naposledy. Čestné špiritistické.Len toľko som chcela, majstre. Vaša doživotná obdivovateľka A.Wed, 05 Feb 2014 20:30:00 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/347574/Vtedy-a-dnes-Sherlock-Holmes-II.html?ref=rssVtedy a dnes: Sherlock Holmes I. (markovicova)Milý pán Arthur Ignatio Conan Doyle, vlastne sir!Čo by ste povedali, keby ste sa tu zrazu zjavili ako duch? Vy predsa veríte na duchov, že?Stavili by ste libru na to, že Vášho Sherlocka zbožňujú ľudia aj dnes, v 21. storočí? Že mu vytvárajú stránky na sociálnych sieťach a nosia rovnaké plášte ako on? A že si zástupy diev lepia na steny plagáty muža v smiešnej čapici? Neveríte?Môže za to filmový priemysel. Však viete, to sú tie čarovné obrázky premietané na veľké plátno v kine. Kino máme aj dnes, ale ľudia nám akosi zleniveli, a tak si plátno preniesli domov rovno do obývačky. Volajú ho telka.No, a v tej telke nám premietajú rôznych Sherlockov. Každú chvíľu nám ponúkajú iného. Komu sa nepáči divoký Robert, môže vzdychať nad strapatým Benedictom. Niektorí rovno nad obomi. Sú však aj takí, čo nedajú dopustiť na starého dobrého Jeremyho. Každý si môže vybrať.Prečo Vám píšem? Chcem Vás potešiť. Totižto - mnoho mladých mužov a žien sa znovu bezbreho pustilo do čítania Vašich príbehov. Dobré, že?Škoda, že to nevidíte, boli by ste z toho paf ako ja.Vaša verná čitateľka (a diváčka)Thu, 30 Jan 2014 07:00:00 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/346052/Vtedy-a-dnes-Sherlock-Holmes-I.html?ref=rssJak on může vědet, že strana bé půjde zrovna takhle? (markovicova)Večerná škola zo známej komédie.Lavice sú plné dospelákov, čo sa na staré kolená vydali napospas geometrii a kružidlu.My, diváci s omrvinkami lupienkov na tričku, sa akurát blahosklonne usmievame nad nechápavou otázkou neboráka Plhu. Zdá sa nám komický, keď opakuje otázku, ktorú položil učiteľ.Poznáme mnoho takých Plhov, ba aj Plhové. Zvyčajne nám lezú pekne na nervy. Ihneď si spomenieme na desiatky podobných príbehov, v ktorých karhavo napomíname ľudí, čo vnímajú náš svet na pol ucha.Veď len teraz to isté povedal aj matikár, vari si to nepočul, Plha? Símťa, sadni si.Plha?Plha! Zase ma nepočúvaš!(Ak čakáte, že článok bude o komédii, musím vás sklamať. Nebude.)Sat, 25 Jan 2014 20:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/347293/Jak-on-muze-vedet-ze-strana-be-pujde-zrovna-takhle.html?ref=rssVtedy a dnes: Ženatý so záväzkami (1987 - 1997) (markovicova)Získal niekoľko nominácií na cenu Emmy i Zlatý glóbus, no ani raz ich nevyhral.Následne sa pokúsil dosiahnuť aspoň métu najdlhšie vysielaného NEoceneného seriálu, no aj v tejto "súťaži" ho predbehli polonahí záchranári z Baywatchu.Skrátka, je to seriál, ktorý akoby svojmu hrdinovi vypadol z oka - nič svetoborné nedokázal a napriek tomu ho všetci milovali. Alebo práve preto? Podľa kuloárnych rečí ho autori medzi sebou volali pracovne "Not The Cosbys". Možno tým chceli naznačiť, že máme zabudnúť na priehršť mravných ponaučení, ktorými divákov zvykol obšťastňovať pracovitý gynekológ v inom seriáli, ale že pôjde skôr o jednoduchší humor. Veď ešte aj tie decká myslia viac na sex ako na domáce úlohy.A vôbec, čo tam po nejakej hlúpej súťažnej porote. Aj tak nevie nič iné, len udeľovať sošky.Wed, 01 Jan 2014 10:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/345440/Vtedy-a-dnes-Zenaty-so-zavazkami-1987-1997.html?ref=rssVtedy a dnes: Kráľovstvo krivých zrkadiel (1963) (markovicova)Pri odchode do práce ma každé božie ráno čaká rovnaký rituál. Narvem sa do čižiem i do kabáta, trafím v správnom poradí všetky prsty do rukavíc, obtočím metrový šál okolo krku a - hľadám kľúče.Nepomáha nič. Ani skrinka s háčikmi zo švédskeho obchodu, ani debilníček, do ktorého si zapisujem poslednú spomienku na okamih, keď som ich odkladala na bezpečné miesto.Začarovaný kruh.A v tejto zložitej chvíli sa z odvrátenej strany mozgu ozve hromový hlas... KĽÚÚČ! Chceme KĽÚČ!Dlho som netušila, prečo počujem práve toto. Až raz - bolo to hádam práve na Vianoce - som na to prišla.Aj vy už iste viete, o čo ide. Nakoniec, mám to v nadpise (možno je čas si ho prečítať).Čaká nás jedna z najznámejších sovietskych fantasy rozprávok. Príde Oľa, ba aj Aľo, dostaneme sa k Jágapapovi 77, stretneme sa s Ajimz, Abažom, ba i s Pusom.Zdajú sa vám tie mená akési ťažkopádne? Ako deti sme ich milovali. Čítali sme ich odzadu, a hneď sme vedeli, kto je čo zač - to deti potrebujú. Vlastne by to bolo aj fajn, keby to platilo aj u dospelých. Opýtaš sa maníka, kak jivo zavút a on zaševelí však Kíndovdop. Alebo Huľpap.To by vám bola ozaj fajnová vec.Wed, 25 Dec 2013 10:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/344183/Vtedy-a-dnes-Kralovstvo-krivych-zrkadiel-1963.html?ref=rssVtedy a dnes: Lolek a Bolek (1963 - 1986) (markovicova)Dnes si povieme o poľských bohatieroch menom Karol a Bolesław. Že ste o nich jakživ neslýchali, ba niektorí ani len nepočuli? Nuž - sú dve možnosti. Buď máte dvadsať a menej, a vaše veselé detstvo formovali šmolkovia, spajdrmeni a transformeri, alebo vás zmiatli tie mená. Ide o filmáriko-filmuškových klasikov deťmi rozšafne volaných Lolkom a Bolkom. Tak čo? Teraz sa už viete zaradiť? Článok je totiž určený najmä tej druhej kategórii divákov. Vitajte.Najprv si v tom musíme urobiť poriadok. Aj vy ste z rodu zúfalcov, čo nikdy nevedia, ktorý je ktorý? Chápem vás. Tiež som jedna z tých, čo váhajú, ak majú ukázať prstom na Laurela, Šimona, Cyrila, Pata, Toma a Lasicu. I ja zakaždým neomylne vyberám Hardyho, Matúša, Metoda, Mata, Jerryho a Satinského. No dobre, toho Satinského uhádnem hneď, ale keď mi poviete, že Lolek je ten väčší a Bolek menší, nebudem vám to vyčítať. Vlastne Bolek je väčší a Lolek...Doparoma, ako to je?Sun, 17 Nov 2013 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/341729/Vtedy-a-dnes-Lolek-a-Bolek-1963-1986.html?ref=rssVtedy a dnes: Policajná akadémia (1984 - 1994) (markovicova)Je tu niekto, kto to vôbec nevidel? Vinco a Vanessa? No jasné, vy ste nikdy nemali na lazoch elektriku.A čo vy ostatní? Nikto viac, že?Ja som to vedela! S touto akadémiou sa dá zabodovať všade, a to ani nemusím dávať do nadpisu premiéra, sex, či modré z neba. Možno by som tentoraz nemusela napísať vôbec nič.Len by som vyložila nohy na stôl a čakala, čo pekné mi o postavách napíšu čitatelia do diskusie. Každý to videl, niektorí z vás dokonca vedia citovať celé repliky, akoby boli z Jánošíka (nie z toho od Bottu, ale toho od Radošincov).Ja to však neurobím, nedá mi. Pustím sa do tých siedmich filmov natočených za desať rokov s rovnakou vervou, ako som to robila doteraz. Pozor! Čelom vzad! A pochodujeme! Tam tam tadáádam, tam tam tadáá... tadadadadada (neviem veľmi spievať, tak si to radšej pustite):Sun, 03 Nov 2013 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/340892/Vtedy-a-dnes-Policajna-akademia-1984-1994.html?ref=rssVtedy a dnes: Pohotovosť (1994-2009) II. (markovicova)Dnes si dáme ďalšiu porciu lekárov, ba nezabudneme ani na sestry, bratov a recepciu oddelenia urgentnej medicíny z fiktívnej fakultnej nemocnice v Chicagu. Nie je vám to len taká ledajaká nemocnica. Nečakajte žiadne suterénne tmavé chodby s rúrami na strope, to veru nie. Dokonca (a to je pre nášho pacienta obzvlášť prekvapivý fakt) chýbajú dvere, ktoré by ste sa snažili uhranúť pohľadom s nádejou, že ich otvorí životom unavená sestrička vraviac "ďalší, prosím".Na tejto pohotovosti je otvorené vlastne všetko. Ak je ranený hanblivejšej povahy, musí si vystačiť so závesom povedľa postele, my ostatní sa zatiaľ radi pozrieme doktorom priamo pod prsty.Recepcia býva umiestnená zvyčajne priamo oproti vstupným lietačkám - to aby do nich mohol vraziť vozík na kolieskach so zakrvavevným pacientom, na ktorom je prilepených niekoľko zdravotníkov. Jeden, samozrejme, hlási diagnózu, druhý resuscituje a tretí zavádza infúziu. Celá táto zostava uteká rýchlosťou, za ktorú by sa nehanbil ani Fitipaldi, takže je malý zázrak, že tú záchranu pacient vôbec prežije. Ale ako vravím, nie je to naša pohotovosť.Dosť bolo posmeškov, vpred sa ísť musí. Tak ja teda idem.Sun, 20 Oct 2013 17:30:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/329909/Vtedy-a-dnes-Pohotovost-1994-2009-II.html?ref=rssVtedy a dnes: Pohotovosť (1994-2009) I. (markovicova)Je posledný novembrový piatok, do konca tisícročia chýba zo päť týždňov. Hystéria okolo letopočtu ma však zaujíma pramálo - mám pred sebou čosi lepšie.Ak ste sa práve s desom v očiach začali hrabať v kalendári, upokojte sa a smelo sa vráťte k notebooku. Ide len o malú retrospektívu do čias, keď sme televízor oprávnene nazývali bedňou, a keď sa články o pohotovosti nekončili všeobecným pohoršením nad stavom zdravotníctva. Tento príbeh bude o síce o pohotovosti, ale o tej s veľkým P.Sun, 13 Oct 2013 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/329743/Vtedy-a-dnes-Pohotovost-1994-2009-I.html?ref=rssVodákov sprievodca Vltavou, Hronom a inými žaburinami II. (markovicova)Skôr, ako budem pokračovať vo zvyšovaní vodáckeho povedomia nášho ľudu, musím vydať vyhlásenie k úvodnej časti sprievodcu. V mene všetkých háčikov sveta trvám na tom, že naše postavenie na lodi je kľúčové. Tak, a je to. Sat, 24 Aug 2013 18:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/335466/vodakov-sprievodca-vltavou-hronom-a-inymi-zaburinami-ii.html?ref=rssVodákov sprievodca Vltavou, Hronom a inými žaburinami I. (markovicova)Vôbec sa Bedřichovi nečudujem, že o Vltave zložil symfonickú báseň. Predstavte si, bol už celkom hluchý, no tú vodu stále počul. Nebolo to ťažké, zurkot vody je božský zvuk. No - nie o tom som chcela. Sat, 17 Aug 2013 18:15:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/332937/vodakov-sprievodca-vltavou-hronom-a-inymi-zaburinami-i.html?ref=rssMatematické t(T)erno alebo koľko stojí zadarmo? (markovicova)Milé deti,čaká vás posledný týždeň v škole - veru ja veľmi dobre viem, ako to v také dni chodí. Už sa iba tak naverímboha mocete po chodbách, gumujete a lepíte učebnice, či šmirgľujete hanbaté nápisy z lavíc. Keďže mi záleží na mentálnej úrovni slovenskej mládeže akomak viac, mám pre vás slovnú úlohu. Ba keby len úlohu, priam rébus! A veru nebudem trocháriť, dám vám rovno dva, nech má môj pán a vládca na Stromovej ulici radosť, keď sa mu tak máli matematiky. Odhoďte nedopalky do školského záchoda, ideme na vec.Najprv si však prezrite nasledujúci obrázok.Sat, 22 Jun 2013 11:27:00 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/331520/Matematicke-tTerno-alebo-kolko-stoji-zadarmo.html?ref=rssVtedy a dnes: Teletubbies (1997 - 2001) (markovicova)Predstavte si typickú upršanú nedeľu niekedy k večeru. Obed už dávno rozkladajú žalúdočné kyseliny, teplota diaľkového ovládača sa blíži bodu varu, keď sa ktorési dietko nevinne opýta, či nemáme niečo sladké."No nemáme, všetko ste pojedli," vraví zvyčajne matka otrávená celodenným varením stravy a drhnutím pripáleného pekáča. Láska k potomstvu však nedá pokoja materinskému srdcu a predsa len vydoluje z dna kuchynskej skrinky tri roky starý pudingový prášok. Tomu sa (hádam) nič nemôže stať, aj horšie sme pojedli a prežili sme. Akurát to nie je obľúbený čokoládový, iba akýsi červenkavý, čo vonia ako zubná pasta Perlička. A tak matka opäť varí, zalieva piškóty ružovou zmesou a premýšľa, ako vydrhnúť ten priškvarený spodok, keď... tabipudiing! tabipudiing!... ozve sa z jedného kúta mozgu. Vzápätí na opačnom konci zašveholia neuróny odpoveď tabitóust, tabitóust!... a vy zrazu nevidíte šestnáťročnú dlhaňu vyvalenú na gauči, ale trojročné dieťatko vo vyťahaných hnedých punčochách skackajúce pred neplazmovou obrazovkou s dáždnikom v ruke, a z nepochopiteľného dôvodu sa už neoháňate varechou, ale zháňate vreckovku.Také sme my, matky.Sat, 01 Jun 2013 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/326343/Vtedy-a-dnes-Teletubbies-1997-2001.html?ref=rssVtedy a dnes: Baywatch (1989 - 2001) (markovicova)Sú filmy, ktoré mám spojené s melódiou. Počkať? O tom som predsa písala minule. Chcelo by to iný začiatok.Sú filmy, ktoré mám spojené s farbou. Simpsonovci sú žltí, Adamsovci čierni, Ninja korytnačky zelené, Avatara vidím ako záležitosť modrej farby a sériu o kalifornských záchranároch budem mať naveky vekov spätú s červenou. Plavky, bunda, helikoptéra, ba i to čudo, čo si utekajúci plavčíci vlečú so sebou, aby ho potom šmarili do spenenej vody - všetko je červené.Výsledkom tejto asociácie je, že pri každom topení automaticky očakávam záchranu od minimálne štvortehličkového plavčíka v boxerkách príslušnej farby (myslím, že podobne stresujúcu situáciu, súvisiacu s farbou a mierami vodných záchranárok, zažíva v našich bazénoch i ktorýkoľvek tonúci muž).Okej, kým upokojím frustrovanú myseľ, pozrite si zvučku tohto ukážkového hollywoodskeho produktu. Ak sa vám bude zdať, že v takejto podobe si ju z telky nepamätáte, nevolajte hneď na neurológiu. Ide len o zaujímavú kompiláciu hlavných postáv z rôznych sezón. Taká Pamela si v nej zmení meno až tri razy. Ozaj, celkom mimoriadne som na záver článku zaradila šteniatka.3.. 2.. 1.. začíname!Sun, 26 May 2013 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/326346/Vtedy-a-dnes-Baywatch-1989-2001.html?ref=rssVtedy a dnes: Krotitelia duchov (1984) (markovicova)Sú filmy, ktoré dostanú od sudičiek do kolísky zvláštnu vlastnosť. Totiž - sotva vyslovíte ich názov, nad hlavou vám začne sťaby čmeliak poletovať melódia. Na rozdiel od Čmeliaka typu Z-37 vás nezasiahne litríkom cypermetrínu, ale tónmi. Možno si už neviete celkom rozpomenúť, o čom ten film bol. Ostali vám iba tie tóny, ale sú tam - zabednené v mozgu lepšie ako celá malá, ba i veľká násobilka. Vyskúšam si vás. Povedzme, Priatelia. Raz - dva - tri! Ááj bidéé fójúú... že to tam je? Alebo skúste toto. Pryty vúmn, wókin daudstrít, pryty vúmn, dkajd lajk tumí, pryty vúmn... Bodkované šaty Julie Roberts, vidíte ich? Ešte jednu. Nevrendistóórýýýýý, ahahaaa ahahaaa ahahaaa.... (to bolo ľahké, už som to tu raz mala). Keď poviem Snehulienka, všetci vieme, že hej hou, už trpaslíci jdou, však? My si dnes dáme práve toto (spievajte so mnou): Hújú gonakól? Gooust bastr! Sun, 19 May 2013 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/326344/vtedy-a-dnes-krotitelia-duchov-1984.html?ref=rssVtedy a dnes: Tootsie (1982) (markovicova)Prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bol pre mňa obdobím najväčšieho filmového konzumu. Bola som študentka, prišli prvé lásky, a kde inde ako v prítmí kinosály sa dajú robiť také úžasné veci ako, povedzme, riešenie diofantických rovníc? No dobre, to nie - ale temer všetky kľúčové udalosti sa v kine udiali. Prvé rande pri policajtovi z Beverly Hills, prvé držanie sa za ruky s číslom 5, čo žije... a prvý bozk? Ten prebehol na stanici pri rýchliku do Košíc (to síce nie je žiadny film, ale zážitok to bol tiež pekný). Tootsie sa v mojom živote spája s prvou guľou. Nie biliardovou, ani bowlingovou - tou z fyziky. Namiesto štúdia som sa s kamoškami vybrala v nedeľu do kina. Aj som si vravela, že sa tie elektrické obvody pred spaním doučím, no prišla som z tej komédie taká vyujúkaná, že som sa na obvody vybodla.A vtedy som si do zoznamu obľúbencov dopísala meno Dustina Hoffmana. Ja viem, mal vtedy za sebou oveľa väčšie kusy ako Tootsie, ale vysvetľujte to gymnazistke.Sun, 28 Apr 2013 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/322961/Vtedy-a-dnes-Tootsie-1982.html?ref=rssDostojevský je pán alebo ako som nezaspala v divadle (markovicova)No to som si pekne navarila s takýmto nadpisom. Kto, prepána, by čítal článok o niečom, čím vás trápili na povinnom čítaní, a čo zvyčajne vyvolalo zdesenie v okamihu, keď vám teta v knižnici doniesla hrubú zaprášenú knihu vydanú pred viac ako sto rokmi. Postoj sedemnásťročnej šarvankyne k takejto literatúre zhruba zodpovedá algorimu: 1. strčiť na nočný stolík2. otvoriť3. prečítať pol strany4. zatvoriť (body 2, 3 a 4 opakovať, kým uplynie čas výpožičky)5. nájsť na nete skrátený obsah, postavy a hlavnú myšlienku (resp. v mojich časoch odpísať od staršej spolužiačky).Ja viem, mohla som ten nadpis uchopiť inak. Úchytkom mi napadá "Syn zabil tĺčikom otca, ktorý mu behal za milenkou" alebo "Kňaz zviedol adolescentku na invalidnom vozíku", či "Chlípnik splodil štyroch synov s tromi ženami". Teraz vás vystraším viac, budem totiž písať o divadle. Bratia Karamazovovci.Sat, 13 Apr 2013 18:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/325993/Dostojevsky-je-pan-alebo-ako-som-nezaspala-v-divadle.html?ref=rssVtedy a dnes: Moskva slzám neverí (1979) (markovicova)"Byl pozdní večer - první listopad, večerní listopad - ČSSP čas.Hlasatelův zval k filmu hlas, kde Oscarem zaváněl háj..." Jasné, ten záver je blbosť, nemohla som nájsť rým k slovu listopad. O inom som však chcela...V tej dobe nebolo nič isté - hoc už len kvôli tomu "ich" kalendáru. V novembri sme slávili októbrové výročie a kto túžil po dupľovaných Vianociach, mal ešte šancu v januári - no kto to kedy videl? A kto kedy videl, aby práve v ZSSR nakrútili film, ktorý by sa páčil i pubertiačke odchovanej na americkej Pomáde? Navyše s hercom, do ktorého sa v takom veku musíte zaľúbiť, aj keď má o štyri desaťročia viac (pssst, vtedy to bolo strašné tajomstvo, však by ma spolužiačky z gympla zožrali).Taký to bol film.Sun, 31 Mar 2013 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/322851/Vtedy-a-dnes-Moskva-slzam-neveri-1979.html?ref=rssVtedy a dnes: Highlander (1986) (markovicova)Nespomínam si, žeby v dejinách ikon adolescentného publika existoval herec, ktorý by napriek očividnej chybe zraku spôsobil u dievčat také pojašenie. Fakt nerozumiem, čo sme na ňom videli. Lepili sme si jeho portrét s mečom v ruke na steny rovno ku dobre stavanému blonďavému Dieterovi a sladko počernému Thomasovi, a predsa vyzeral lepšie ako oni.Myslím, že sa tomu hovorí charizma. A tomu znepokojujúcemu pohľadu krátkozrakosť.Kým sa mi minú znaky na tento úvodný perex, musím v súvislosti s Highlanderom vysloviť ešte jedno slovo. Čo vysloviť - priam vykričať.Queeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeen!Áno, je to detinské a odporuje to všetkým neoficiálnym kritériám na dospelého blogera. Za normálnych okolností má každé moje slovo oficiálnym slovníkom odobrený počet písmen, s interpunkčnými znamienkami sa tiež väčšinu dňa kamarátim, šifrované skratky LOL, WTF a ROFl mi zase vôbec nič nehovoria a občas tvrdohlavo trvám na tom, že hláska Ch sa má skladať z dvojice písmen C a H, a nie z akéhosi X. Teraz však neviem inak - hudba skupiny Queen má pre mňa tých písmen primálo.Sun, 17 Mar 2013 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/312327/Vtedy-a-dnes-Highlander-1986.html?ref=rssVtedy a dnes: Indiana Jones (1981 - 2008) (markovicova)Pamätáte si?Velikánska guľa sa ženie velikánskym žľabom smerom dolu, lebo však vďaka gravitačnému zákonu nič iné ani nevie. Všetko by bolo fajn, keby sa v jej okolí (a samozrejme úplnou náhodou) neobšmietal chlapík v širokých gatiach a frajerskom klobúku. Nuž čo, v takýchto chvíľach neostáva milému hrdinovi nič iné, len utekať. A on veru utekáááááá....Odložte sedatíva, ten balvan je aj tak iba z laminátu. Takže - aj keby onen hrdina nebol práve Usain Bolt (čo nebol, bo ten vtedy ešte len driemal ako spermia v ockovom... hmm... proste ešte nebol), tak by ho nanajvýš trošku šuchlo po krížoch. Aj tak tam nemal čo hľadať. Všetci slušní profesori sedia na zadkoch pekne za katedrou, píšu tam do indexov Béčka a Céčka, pritom dohliadajú na polit... pardón, študentov, aby tie svoje diplomovky a rigorózky neopisovali od kohosi od A do Z. Ak aj behajú, tak iba medzi fakultami v Hornej Dolnej a Hostoviciach, kde sú garantmi študijného programu oných vysokých škôl.Tento profesor je nejaký iný. V interiéri na zožratie, v exteriéri na zabitie. Indiana Jones, alias Indy.Sun, 03 Mar 2013 17:00:02 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/320474/Vtedy-a-dnes-Indiana-Jones-1981-2008.html?ref=rssVtedy a dnes: Modrá lagúna (1980, 1991) (markovicova)Dnes si naložíme na tanier extra romantiku, nad ktorou by náročný filmový kritik päťkrát ohrnul nosom.To viete, uplynulý týždeň bol pre nás, slabšie nátury, mimoriadne náročný. Idete si takto úplne nevinne kúpiť základné potraviny (päť rožkov a horalku), keď tu sa na vás, sčista-jasna, vyvalí z regálu halda fialovej čokoládovej lásky, ktorú zas sprava vytláča láska červeno-marcipánová, aby nakoniec zvíťazila biela kokosová s orieškom uprostred (nechápem, prečo na mňa nikdy takýmto násilnickým spôsobom nepôsobí, povedzme, také zemiakové pyré v prášku). S rozpúšťajúcim sa srdcom v ústnej dutine vám potom nenapadne nič múdrejšie, ako si spomenúť na najpresladenejšiu romancu, akú ste kedy videli (to len aby ma náhodou niekto neobviňoval z nemiestnej ikonizácie Valentínskeho sviatku, za tento článok môže skutočne iba tá beštiálne dobrá čokoláda).Sadnite si do kresla, zababušte sa do deky a chlipnite si čaju, budeme spomínať...Sun, 17 Feb 2013 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/311683/Vtedy-a-dnes-Modra-laguna-1980-1991.html?ref=rssVtedy a dnes: Via Mala (1985) (markovicova)Najskôr som to čítala.Mala som pätnásť a mojou obľúbenou postavou bol kapitán Andreas. Predstavovala som si ho ako veľkého modrookého fešáka so širokými ručiskami, ktorými by ma celú obkrútil. Tá doba, keď dievčatá pišťali za mláďatkami s piatimi chlpmi na brade tváriacimi sa ako strnisko, ešte len mala prísť. Vtedajšie idoly boli skrátka muži cakumprásk so všetkým, čo k nim patrí.Potom som to čítala ešte raz.Mala som sedemnásť a túžila som vypadnúť z domu ako Silvia Lauretzová. Podľa jej vzoru som i ja chcela zažiť "iný" svet, kde je určite všetko krajšie a veselšie. No, a tretí raz som to videla v telke.Už ani neviem, koľko rokov som mala, no ani Andreas, ani Silvia ma nedojali. Predsa len, Kukura nebol moja veková skupina, a aj to dievčisko mi liezlo na nervy. Videla som v nej rozmaznanú hlupaňu, ktorú odjakživa všetci chránili a ofukovali, a ešte sa jej nepáčilo. Keby aj jej vtedy (však viete kedy) strčili do ruky sekerku so slovami "tu máš, klepni opitého tatka po gebuli, nech nás tu už viac neznásilňuje", inak by sa, veru, k problémom stavala. To viete, bola som už dospelá - tušila som, že život je jeden z najťažších.Sun, 10 Feb 2013 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/309905/Vtedy-a-dnes-Via-Mala-1985.html?ref=rssVtedy a dnes: Fantozzi (1975 - 1999) (markovicova)Nie je to humor, ktorý by som milovala. Viete, neprekáža mi jeho prvoplánovosť založená na podkladaní rôznych predmetov pod nohy, ani následné padanie na zadok - nakoniec, vyrástla som na nedeľných čiernobielych groteskách. Iné ma hnevá. Ten nešťastný mužíček totiž robí zlé meno povolaniu, ktoré je sčasti aj mojím povolaním. Môžem smelo vyhlásiť, že vo svojom okolí poznám niekoľko mimoriadne vtipných a pohľadných účtovníkov, ktorí majú nádherné manželky, a ešte krajšie dcéry. A vôbec, videli ste, že by niekedy niečo zapisoval do účtovných kníh? Alebo aspoň kreslil šibeničku? Kde je potom základná úloha, ktorú má plniť kinematografia, ha? (Pozn. autorky: myslela som tým, samozrejme, zobrazovanie reality života). Bratia Lumierovci sa iste obracajú v hrobe. Keby toto vedeli, tak svoj prvý film s názvom "Robotníci opúšťajú fabriku" pre istotu rovno spália v piecke.Sun, 03 Feb 2013 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/311682/Vtedy-a-dnes-Fantozzi-1975-1999.html?ref=rssVtedy a dnes: Zahraniční herci v československých filmoch (markovicova)Počas takýchto lenivých dní hrávam jednu spoločenskú hru.Tá hra síce nemá vlastný názov ako človeče či piškvorky, je však užitočnejšia. Okrem toho, že si pri nej zľahka precvičíte kĺby jednej ruky (pri troche dobrej vôle dokonca oboch), utužíte zároveň rodinné vzťahy.Potrebujete k nej len jeden televízor ľubovoľnej značky a diaľkový ovládač.Ovládač uchopíte do dlane (tá je zvyčajne súčasťou niektorej z vašich končatín). Jemným pohybom prstov pomaly prepínate prvý kanál na druhý, druhý na tretí, atď..., až kým neprídete na číslo udané v návode k televízoru ako posledné. Ani potom nestrácajte odhodlanie a začnite zase od jednotky.Popritom nadávajte. Je dôležité nadávať tak hlasno, aby to počula celá zídená rodina. Je to naozaj ľahké, najmä preto, že sa nadáva stále na to isté - že v tej telke zase nič nedávajú.Neverili by ste, aká je to užitočná sociálna aktivita. Kým dovtedy všetci ledabolo polihávali pri tácke s koláčmi, zrazu ožijú a pridajú sa ku hre. Zapojiť sa môže každý člen, ktorý už zvládol základnú slovnú zásobu, t.j. od 2 do 115 rokov (údaj zistený podľa Guinessovej knihy rekordov ku 30.12.2012, kapitola Najstarší žijúci človek).Sun, 30 Dec 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/310164/Vtedy-a-dnes-Zahranicni-herci-v-ceskoslovenskych-filmoch.html?ref=rssVtedy a dnes: Teta - Pehavý Max a strašidlá (1987) (markovicova)Často dostávam otázku, prečo tak trestuhodne zanedbávam staré československé seriály. Možno ste si aj pomysleli, či nie som, nedajbože, nejaký odrodilec, zapredanec, či ešte horšie - janičiar.I preto odpovedám takto:"Viete, ľudkovia, niežeby som bála, že mi tí naši herci vynadajú, keď im vyberiem fotku, na ktorej majú piaty vlas v deviatom rade vykrútený akomak krivšie, to veru nie. No dobre, tak trochu sa bojím, ale pravda je inde. Naši umelci sú v tej telke vlastne stále. Tu sa vadia pod povrchom paneláku, tam varia bez servítky smotánku, no čo nové by som mohla priniesť zvedavému čitateľovi, že?"Takto múdro ja veru odpovedám dúfajúc, že mi tú pravdu niekto zožerie.Preto mi padlo náramne vhod, keď som objavila niečo, kde i vlk ostane hladný, i koza bude celá zožratá. V seriáli, o ktorom budem písať dnes, je cudzincov plná noša. To, že ide prevažne o strašidlá, je vlastne dobrá správa. Znamená to, že sa v našich hereckých databázach nenájde nikto, kto by sa im aspoň trošku podobal (dúfam, že toto poklonkovanie ocení aspoň jeden náš herec).Ako to teda dopadne, keď sa spojí génius Jakubisko s géniom Dietlom?Sun, 23 Dec 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/310163/Vtedy-a-dnes-Teta-Pehavy-Max-a-strasidla-1987.html?ref=rssVtedy a dnes: Columbo (1971 - 2003) (markovicova)Zdalo sa mi, že dať dokopy článok o tomto seriáli bude malina. Vravím si, máš tam len Columba, tí ostatní sú tam len na to, aby sa dali zabiť, prípadne niekoho zabili, o nich písať netreba. Lenže - a nestáva sa mi to často - v hlave mi skrsla ešte jedna myšlienka. Že vraj, dievča, dávno si to nevidela, však si kukni aspoň jednu časť, nech nevyzeráš pred čitateľom ako nejaký debo.A to som nemala robiť. Z jednej sa stali dva, tri, štyri... skrátim to, chytilo ma to tak, že som týždeň nerobila nič iné, len čumela na Columba. Bolo mi toto treba?Deti sa zatiaľ vychovávali sami, žehlička smutne hľadela na kôpku bielizne a jediným šťastím onej situácie bolo, že sme v robote štrajkovali. Hádam si to sociálka nevšimne a neadoptuje mi potomkov kamsi do Anglicka...Sun, 16 Dec 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/310162/Vtedy-a-dnes-Columbo-1971-2003.html?ref=rssVtedy a dnes: Chobotnica (1984 - 1999) (markovicova)Je naozaj škoda, že nám neviditeľná ruka trhu poslala všetkých televíznych hlásateľov do kelu. Taký hlásateľ, resp. hlásateľka, to vám veru bola dobrá vec. Prichádzala na obrazovku s úderom ôsmej, aby nevedomému diváctvu oznámila, že henten a tamten seriál treba pozerať, lebo nastavuje nemilosrdné zrkadlo skorumpovanej americkej/britskej/francúzskej/talianskej (atď.) spoločnosti. Dnes nám už zrkadlo nenastavuje nikto a ten, kto sa odváži, dostane zvyčajne po paprčiach - a pritom by sme pokojne mohli pripísať do onoho zoznamu aj spoločnosť slovenskú. Au...Poďme my radšej do neďalekého Talianska, tam si hádam môj blog nikto neprečíta.Chobotnica pôsobila v osemdesiatych rokoch na diváka ako čerstvý tatranský fujačisko - surovo a štipľavo. Žiaden happyend sa nekonal, dobro vlastne vôbec nemalo šancu. Postupne vlastnou či cudzou rukou poumierali všetky postavy, ktoré boli divákovi aspoň trošku sympatické. Aby som však nebola nespravodlivá, aj tí bastardi na druhej strane barikády občas dostali po frňáku. Nie, neodsúdili ich na dvesto rokov, to by bolo príliš priehľadné, zvyčajne sa len stali obeťou pažravosti vlastnej chobotničej "rodiny".Sun, 09 Dec 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/310161/Vtedy-a-dnes-Chobotnica-1984-1999.html?ref=rssVtedy a dnes: Flipper (1964 - 1967) (markovicova)Raz som bola na akomsi psychologicko-motivačnom výcviku, na ktorom vás naučia, ako povedať nie, keď chcete povedať nie, avšak vaše ústa vyslovujú áno. Mladý muž, ktorý sa nechal oslovovať facilitátor (nikto netušil, čo to znamená, ale znelo to dostatočne vznešene, aby sme to rešpektovali), nám dal za úlohu opísať svoju najstaršiu spomienku z detstva. Bol to výcvik platený z nejakého strašne užitočného fondu a my sme ho brali ako možnosť zadarmo sa najesť a zaplávať si v hotelovom bazéne, takže na nejaké vážne hrabanie sa v spomienkach nebol čas, a vlastne ani chuť.  Ja som si spomenula až večer v hotelovej kolkárni. Bolo to presne vo chvíli, keď moja guľa zhodila desať kolkov a tie sa pomaly začali zdvíhať smerom hore. Tá spomienka vyzerala ako delfín.Sun, 02 Dec 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/310160/Vtedy-a-dnes-Flipper-1964-1967.html?ref=rssVtedy a dnes: Komisár Rex (1994 - 2004) (markovicova)Mám takú malú úchylku.Každý nejakú má. Niekto si hryzie nechty na nohách, toť suseda zase rada obstriháva kaktusom pichliače. Moja úchylka sa prejavuje hocikedy. Napríklad na cintoríne. Nemusíte sa o mňa báť, v zásade ma z celého cintorína zaujímajú len také tie malé fotky v okrúhlych rámikoch. Hádam ste pochopili, že tá úchylka je neškodná. Obzerám si teda fotky. Najmä také, na ktorých je tá istá tvár kedysi - a dnes. O dvadsať, ešte lepšie o 50 rokov neskôr.Že sa vám ten úvod zdá byť povedomý? Máte pravdu, presne takto začínal prvý článok série Vtedy a dnes pred rokom. S hrdosťou musím skonštatovať, že si za týmto úvodným slovom stojím doteraz. Vlastním stále ten istý kabát s podšívkou zvnútra a stále tie isté úchylky. Teraz trochu štatistiky. Zo 46 častí bola presná polovica z amerického kontinentu (vrátane Mexika a Kanady), 21 ks mala na rováši Európa a dve diela išli na konto protinožcom. Seriálov bol 32, filmov 14. Sedemkrát sme sa mysteriózne túlali časopriestorom, päťkrát sme s hercami spievali i tancovali a sedemkrát vyšetrovali zločiny. Prvoaprílový seriál bol kreslený, zvyšok zvládli zahrať živí herci.Sun, 25 Nov 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/309906/Vtedy-a-dnes-Komisar-Rex-1994-2004.html?ref=rssVtedy a dnes: Dempsey a Makepeaceová (1985 - 1986) (markovicova)Na ich prvé stretnutie si spomínam, akoby to bolo len toť včera. On, sebavedomý amík v ležérne rozopnutom obleku, si jedným pohľadom odzhora dolu (teda skôr zdola hore) prezrie neznámu sexi servírku. Vtom vytiahne z vrecka šuštiacu bankovku a s pohľadom lovca ju hodí uvedenej sexi kosti, by "zaspievala". Ona, modrooká anglická blondínka v červenej sukničke a sieťovaných pančuškách, si založí objednávaciu ceruzku naspäť do účesu a pohŕdavo príjme zopár libier. Podľa výrazu tváre by ňou dotyčného celkom rada pichla pod rebro, keby hneď vedľa nesedel sám veľký šéf.Presne 30 epizód držalo divákov pri obrazovkách práve toto iskrenie. Všetci čakali, kedy si to tí dvaja konečne rozdajú a nič. Scenáristi iste veľmi dobre vedeli, že akonáhle je ruka v rukáve, či noha v noháve, šteklenie je ta-tam, preto sa všetky príbehy odohrávali v čo najväčšej počestnosti.Sotva však kamery vypli červené svetielka, obaja hlavní predstavitelia popustili uzdu vášni a pri prvej príležitosti si zistili úradné hodiny na matrike, aby tam spísali žiadosť o uzatvorenie manželského zväzku. Nie nadarmo sa vraví, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch...Sun, 18 Nov 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/305220/Vtedy-a-dnes-Dempsey-a-Makepeaceova-1985-1986.html?ref=rssVtedy a dnes: Mastičkár (1982) (markovicova)Čím to je, že milujeme príbehy s dobrým koncom? Funguje to rovnako, či ide o Monte Christa alebo škaredú Betty. Niekto múdry, šikovný a skromný strašne trpí. Niekedy týždne, inokedy mesiace či roky, ale potom... potom všetkým pochybovačom ukáže zdvihnutý prostredník. Samozrejme, myslím to len obrazne. Zvyčajne je tým prostredníkom neskutočné zbohatnutie, či zásnubný prsteň najkrajšieho muža v chotári. A na tento okamih čakáme my ostatní, čo sme mimo deja. Kdesi v hrudnom koši sa nám vtedy začne rozlievať teplo - presne také, aké uprostred zimnej sánkovačky pociťuje dieťa, čo si v "kritickej" chvíli nestihlo narýchlo zobliecť otepľovačky. Viete aké, že?Mastičkár je presne tento prípad. A viete, kedy nastane tá zohrievacia chvíľa? Pamätníci si skúsia spomenúť a ja vám zatiaľ poviem viac o filme nakrútenom podľa knihy "Znachor" spisovateľa Tadeusza Dolegu Mostowicza. Nejde celkom o originál, Poliaci ho skúšal dostať na plátno už v roku 1937, ale u nás sa premietala práve novšia verzia (ba nebojím sa rovno povedať, že remake).Sun, 04 Nov 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/305219/Vtedy-a-dnes-Mastickar-1982.html?ref=rssVtedy a dnes: 9 a 1/2 týždňa (1986) (markovicova)Na začiatok jedno veľké varovanie pre pamätníkov. V žiadnom, ale žiadnom prípade, sa nepokúšajte pozrieť si ten film znovu! Je dôležité, aby ste si naň zachovali v pamäti len milosrdnú spomienku.I ja som si 9 a 1/2 týždňa pustila po viac ako dvadsiatich rokoch len kvôli vám a boli to dve príšerne dlhé hodiny (pred smrťou unudením ma zachránil jedine fakt, že nezištná obetavosť v prospech iných vyvoláva vnútorné uspokojenie nielen v matke Tereze, ale i vo mne).Na dnešné pomery je to zlý film, to už dnes vieme (však aj získal tri Zlaté maliny). No v roku 1991, keď prišiel do našich kín, jeho povesť predbiehala skutočné kvality a my, erotickými filmami nepobozkaní dvadsiatnici, sme lačne chňapli po návodoch na to, ako má prebiehať skutočný milostný akt. Ale... viete si predstaviť, že sa namažete medom, oblejete mliekom a po tom všetkom ešte budete mať chuť na... hm... sú tu deti, ale vy viete na čo?Sun, 28 Oct 2012 17:00:01 +0100http://markovicova.blog.sme.sk/c/305218/Vtedy-a-dnes-9-a-12-tyzdna-1986.html?ref=rssVtedy a dnes: Niekto to rád horúce (1959) (markovicova)"Povězte mi, kde jste byl předevčírem ve tři odpoledne?""Já? Poslouchal jsem Rigoletta.""Jak se jmenuje a kde bydlí?"Nuž, neviem, či sú aj dnešní mafiáni takí zbehlí vo Verdiho operných kusoch, v každom prípade je táto paródia na gangsterské filmy veľmi vydarená, a možno by získala i viac Oscarov ako "len" toho jedného za kostýmy, keby v tom istom roku nesúťažil aj Ben Hur. Ten bral absolútne všetko, avšak kormidelník Čas rozhodol o skutočnom víťazovi nerovného súboja. Vyskúšame sa: Ruky hore, kto si pamätá nejaký dialóg z Bena Hura? Jeden, dva, no dobre, traja (a prestaňte gúgliť, to sa neráta). A kto z vás vie, akou vetou sa končila komédia Niekto to rád horúce?Sun, 21 Oct 2012 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/305217/Vtedy-a-dnes-Niekto-to-rad-horuce-1959.html?ref=rssVtedy a dnes: V uliciach San Francisca (1972 - 1977) (markovicova)Viete, prečo chodia policajti zásadne vo dvojici? Nie, toto nie je začiatok prastarého vtipu, ja totiž poznám serióznu odpoveď. Je to kvôli televíznym kriminálkam. Fakt, nevymýšľam si. Vedeli by ste si, napríklad, predstaviť tú strašnú nudu, keby okolo Dempseyho nepobehovala Makepeaceová? A čo by robil chudák Derrick bez svojho Harryho, však by v prípade núdze nedokázal preskočiť ani len ten plot. Ďalej je dôležité, aby jeden z nich bol krásny a ten druhý inteligentný (netrvám na poradí). K tomu doplníme podľa potreby prívlastky vtipný/suchár, ostrieľaný/nováčik, beloch/černoch, či muž/žena. Vidíte, koľko možností má ešte pred sebou televízna detektívka?Sun, 14 Oct 2012 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/305216/Vtedy-a-dnes-V-uliciach-San-Francisca-1972-1977.html?ref=rssVtedy a dnes: Čo prináša rieka (1983) (markovicova)Koncom osemdesiatych rokov na našich obrazovkách objavil austrálsky seriál, ktorý mnohým nezrelým mládencom spôsoboval divoké sny.Sotva totiž zavreli oči... videli oči.Oči Philadelphie Gordonovej.A tiež jamky v lícach a zvodne tvarované zúbky, ktoré by dnešný zubár raz-dva spacifikoval do neforemného železného strojčeka. Našťastie sa k hlavnej herečke chýr o existencii ortodocie nedostal, a tak ostala prirodzene krásna.Ani devy radostné neostali pokušenia prosté, iba objekt záujmu sa mierne zmenil. Stačilo, aby sa Brenton Edwards usmial, a už sme boli na mäkko všetky od päť do sto rokov.Výber hlavných postáv sa kastingovému tímu jednoducho vydaril, pretože ak si aj na seriál vôbec nespomínate, po zhliadnutí oboch postáv začne váš hipokampus v strednej oblasti spánkového laloku zúrivo listovať vo svojich záznamoch so slovami "sakra, kde som ja ich už videl".A možno sa vám vybaví ešte jeden zvuk.Ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-ta-túúúút.Takto, prosím, hučí kolesový parník, keď do neho naložia palivo. Keď k tomu primiešate príjemnú klavírnu melódiu, váš hipo jednoducho musí nájsť tú správnu pamäťovú stopu, aj keby nechcel.Sun, 07 Oct 2012 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/305215/Vtedy-a-dnes-Co-prinasa-rieka-1983.html?ref=rssVtedy a dnes: Matlock (1986 - 1995) (markovicova)Vždy, keď začínam písať článok, prejaví sa u mňa tendencia tváriť sa ako seriózny autor zo seriózneho média. Prvá veta potom vyzerá strašne nudne, dokonca tak nudne, že sa ju mne samej nechce ani čítať. Aj teraz, zachránila ma len kypiaca polievka na sporáku, inak by ste museli prežuť také vetné konštrukcie, ako sú "široký diapazón prípadov", či oveľa horšie "súdne eskapády svojrázneho právnika". Paradajková polievka je však už bezpečne spacifikovaná vo svojom hrnci a ja môžem konečne napísať prvé, čo mi napadne pri pohľade na človeka s hustým obočím posadeným prekliato nízko. Jeho meno je Ben Matlock.Sun, 30 Sep 2012 17:00:01 +0200http://markovicova.blog.sme.sk/c/305214/Vtedy-a-dnes-Matlock-1986-1995.html?ref=rss