Kam nás dovedú vygúglované vedomosti?

Autor: Adriana Markovičová | 14.11.2007 o 16:32 | Karma článku: 17,06 | Prečítané:  4570x

Mám desaťročnú dcéru, s ktorou sa každý deň učím. Každý deň sa borím s otázkou, či je naozaj nutné, aby vedela, čo je cytoplazmatická membrána a kde rastie saprofytická huba. Drvíme sa spolu časti bunky a ja si matne spomínam, že som to absolvovala tiež (doteraz som z tejto informácie použila akurát slovo bunka, keď som čítala Sherlocka Holmesa a on sivé mozgové používal pri riešení vraždy). Keď sa nevieme vysomáriť z ribozómov, navrhne mi, že to nahodí do gúglu a ten jej to nájde. V duchu si vravím, či naozaj každý piatak túži po kariére biochemického laboranta.

Pri mitochondriách sa na mňa dcéra pozrie otráveným pohľadom a ja sa v tej chvíli rozhodnem, že jej to zjednoduším. Nakreslím pekný obrázok bunky (trochu mi pripomína nakladané uhorky v zaváraninovej fľaši) a k názvom pripíšem, na čo ktorá uhorka slúži. "Mami, ale to ja nemôžem takto povedať, lebo učka trvá na tom, aby sme to vedeli od slova do slova". Keď spustí prvú slzu, viem, že je čas nechať ju napospas osudu a vakuolám.

Viem, že isté vedomosti patria ku všeobecnému vzdelaniu. To, že prvý kozmonaut bol Gagarin a že Marínu napísal Sládkovič, mi síce v živote nepomôže, ale teší ma, že to viem. Napriek tomu mám obavy, že naše deti trestáme. Akoby sme si vraveli, že keď sme sa to všetko boli schopní nadrviť my, nech sa pocvičia aj oni. Vedomosti, ktoré dnešné vyhľadávače vypľujú za milisekundy, musia decká natlačiť do mozgov a namiesto riešenia problémových zadaní s viacerými možnými výsledkami rapkajú všetky súčasti motora (ktoré moderné auto má odkrytý motor, aby ste ho mohli skúmať?).  Akoby si autori učebníc mysleli, že do tej útlej knižky musia natrieskať čo najviac rozdelení, zoznamov a cudzích slov. Učiteľ potom často nemá inú možnosť, ako všetko prebrať, lebo zase mu pohrozia celoštátnym testovaním vedomostí a ktovie, či otázky nebudú kopírovať text učebnice. Nedajbože, aby naša škola skončila na chvoste rebríčka vedomostí.....

Keď sa takýto žiačik dostane z osídel školy a spadne do života, nemá problém odrecitovať Mor ho. Má problém reagovať na najbežnejšie životné situácie a keď sa má ešte k tomu aj rozhodnúť pre jednu z viacerých možností..... Áno, vieme, že platí Pytagorova veta, poznáme gravitačný zákon, ale nevieme, ako zvládnuť stres,  zorganizovať si čas alebo podať daňové priznanie (mimochodom, to posledné nie je celkom vinou školy, to často nezvláda ani študovaný ekonóm). Nevieme, že oveľa dôležitejšie je poznať zákonitosti medziľudských vzťahov ako vzťah medzi úsečkou A a priamkou B. Škola nás nenaučí rozoznávať medzi podvodníkom a slušným človekom.

Ja viem, to škola ani nemôže. Avšak možno by na začiatok stačilo, keby sa nekládli polená pod nohy učiteľom, ktorí sa snažia vymýšľať úlohy a zadania, ktoré deti riešia s radosťou, pretože im nepripadajú zbytočné. Učiteľom, ktorí tvoria a prispôsobujú sa žiakom, takým, ktorí netrvajú na definíciaách  "od slova do slova". Aby sa na neho nepozerali škaredo, keď sa rozhodne nepoužívať oficiálnu učebnicu len preto, že ju napísal nejaký docent. To by možno úplne stačilo. Na začiatok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Exšéf tímu Kuciak sa prvýkrát ukázal na verejnosti

Peter Juhás má zakázané hovoriť.

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Správy z Threemy naznačujú aj to s kým si Kočner dohodol živé prenosy na TA3.

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty a obavy rodičov. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.


Už ste čítali?