Rozchodológia alebo návod na obnovenie sebaúcty - úvod

Autor: Adriana Markovičová | 5.3.2008 o 13:20 | Karma článku: 14,50 | Prečítané:  10804x

Viete, že z desiatich manželstiev sa rozvodom končí päť? Viete, že človek sa počas svojho života v priemere rozíde s dvoma partnermi? Viete, že ak ste žena, máte väčšiu pravdepodobnosť, že váš manžel zomrie skôr ako vy? Rozchod, rozvod alebo úmrtie partnera sú teda oveľa pravdepodobnejšie ako to, že budete niekedy potrebovať Mendelejevovu periodickú sústavu prvkov (ak nie ste práve šťastne vydatá chemička). Napriek tomu do vás v škole nahustia -ný, -natý, -ičitý, no o spôsobe prežitia jednej z najstresujúcejších udalostí v živote sa nedozviete nič.

Tí, ktorí doteraz neboli opustení, nemusia čítať ďalej. Veľmi dobre si pamätám na tie časy sladkej nevedomosti, keď som si naivne myslela, že rozchod sa týka len alkoholikov, hysterických žien a ľahkovážnych puberťákov vstupujúcich do manželstva vďaka tehotenstvu. Pyšne som sa zároveň presviedčala, že mne sa to nemôže stať, naše manželstvo je predsa fajn, večer si pokecáte, nemlátite sa, nie ste málo ani prehnane zodpovední, chodíte pravidelne na dovolenku, nebeháte po byte v natáčkach či trenkách a nikdy vás nepostretol vážny existenčný problém typu "kto zase nesklopil záchodovú dosku" (podobným štýlom sa presviedčate, že nemusíte navštíviť zubára, lebo máte dobré zuby a to občasné pichnutie pri šestke vpravo hore neznamená vôbec nič).

A potom príde ten blesk z jasného neba....

Na začiatku býva omylom prečítaná SMS-ka alebo email, svetlý vlas alebo odtlačok rúžu nezvyčajnej farby na golieri, zlomyseľná poznámka kolegov, list na rozlúčku, predčasný návrat zo služobky .... hovoríme tomu first moment. V prvých minútach vám strašne začne búšiť srdce, inak sa nedeje nič. Hlava už dostala správu, ale neporozumela obsahu. V prvých hodinách sa všetko akosi gumuje...po čase si z tých chvíľ skoro nič nepamätáte...neexistujú. Robíte všetky činnosti automaticky a kupodivu neplačete. To príde až potom. Uvedomujete si, že sa čosi vážne stalo, ale pripadá vám to ako film niekoho iného. Bolí to, ale ešte to nie je bolesť, ktorá bude nasledovať neskôr. V tomto období najčastejšie vravíte tieto vety:

  • "Nemôžem tomu uveriť!" (áno, je to zároveň najobľúbenejšia replika latinskoamerických telenoviel)
  • "Ako mi to mohol/mohla urobiť?" (jednoducho - prišiel, videl, opustil)
  • "Prečo sa to stalo práve mne?" (štatisticky sa to muselo stať skôr či neskôr)
  • "Ja sa asi zabijem!"
  • "Ja ho asi zabijem!"
  • "Zošaliem!"
  • "Určite sa mi to len sníva a ja sa zobudím..."

Naopak, opúšťajúci (z vášho pohľadu vinný) partner/partnerka vtedy vravieva:

  • "Vôbec si ťa nezaslúžim..." (za túto vetu by som vraždila)
  • "Potrebujem si ujasniť, čo vlastne chcem" (nepotrebuje, už to dávno vie)
  • "Neviem, čo chcem" (ale vie - vie, že nechce vás)
  • "Ostaňme priatelia" (o to vôbec nestojíte)

Vôbec netušíte, čo máte robiť a ako to máte robiť. Vaša sebaúcta padá do bahna a ste ochotní urobiť čokoľvek, aby ste stav zvrátili. Ponižujete sa, obviňujete sa, plazíte sa po zemi, prosíte, žiadate, vyhrážate sa a zase prosíte, vyvolávate, píšete listy a emaily, sľubujete hory-doly a modré z neba, chcete sa polepšiť a keby ste sa mohli stať rohožkou, urobili by ste to. To všetko preto, aby sa všetko vrátilo tam, kde predtým.

Mám pre vás zlú správu - nič už nebude také ako predtým!

Mám pre vás dobrú správu - je veľmi pravdepodobné, že sa budete mať lepšie ako predtým. Nie je to však zadarmo, budete musieť na sebe pracovať.

Opäť zlá správa - to lepšie nepríde hneď, ani o mesiac, zvyčajne to trvá dlhšie (múdri ľudia vravia, že aj dva-tri roky). Asi vám napadlo, že by ste sa mohli dovtedy dať zmraziť a nech vás oživia až vtedy, keď lepšie bude...nie, tak to nefunguje. Ten, kto neprejde svojím životom sám, skončí vždy na začiatku, teda v ukladaní sa pred vchodové dvere expartnera za účelom očistenia obuvi.

A zase dobrá správa - máte šancu zmúdrieť. Máte šancu prekopať svoj rebríček životných hodnôt a odpútať sa od nepodstatných vecí. Máte opäť šancu zaľúbiť sa a zažiť motýliky v bruchu. Máte šancu konečne robiť mnoho vecí podľa seba.  Máte šancu užiť si vnútornú slobodu. Máte ešte šancu.


Toto je začiatok môjho malého sprievodcu pre opustených. Možno si poviete, čo táto osoba o tom môže vedieť. Neviem všetko, naozaj. Nie som ani psychológ, ani manželský poradca, som len človek, ktorý to prežil a stále prežíva. Vždy však hľadám cestu von. Ak to nejde doprava, skúsim ísť doľava. Prekážky preskakujem, ale i podliezam. Toto je môj smer, mám ho vyskúšaný, nemôžem však zaručiť, že bude fungovať univerzálne v každom prípade. Život je totiž taký rozmanitý a nevyspytateľný, že sa môže vybrať inou cestou ako chcete. Viem však jedno, riešenie vždy existuje. No povedzte, nie je to skvelé?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Exšéf tímu Kuciak sa prvýkrát ukázal na verejnosti

Peter Juhás má zakázané hovoriť.

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Správy z Threemy naznačujú aj to s kým si Kočner dohodol živé prenosy na TA3.

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty a obavy rodičov. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.


Už ste čítali?