Rozchodológia IV.: Na čo je dobrá zlosť?

Autor: Adriana Markovičová | 2.4.2008 o 2:59 | Karma článku: 11,99 | Prečítané:  6900x

Neexistujú emócie, ktoré by boli ušľachtilejšie alebo lepšie ako iné. Hnev a zlosť sú rovnako užitočné a zákonité ako smútok a pocity zúfalstva. Teraz aspoň máte výhodu, že to okolie od vás očakáva a že výkriky typu "ten bastard" či "tá krava sprostá" budú sprevádzané súhlasným prejavom vašich príbuzných a priateľov. Dôležité je, ako budete so svojím hnevom pracovať, ako ho doslova využijete v prospech zabudnutia na nevydarený partnerský vzťah.

Mám priateľku, ktorá bežne sype svojej "nevedomej" konkurentke do nápoja Gutalax. My ostatné, ktoré na podobné kúsky nemáme odvahu, jej v duchu gratulujeme a tiež v duchu si predstavujeme podobný akt pomsty na vinníkoch vlastnej rozchodovej drámy.

Alebo ďalšia naozaj skutočná scéna zo života ... v čase, keď sa neverný manžel opäť vrátil ku svojej zákonitej manželke, začala ohrdnutá milenka celej rodine vrátane maloletých detí vypisovať SMSky, v ktorých obviňovala manželku, že jej ukradla milenca... toť prejav dokonalej zlosti.

Nevravím, že treba expartnera mlátiť po hlave kyjakom (chuť by teda aj bola). Úplne postačí sledovať telku, v správach sa občas niečo podobné nájde.

Zlosť a nenávisť v sebe vyvolávame sami. Akosi mimovoľne prejavujeme cit, u ktorého predpokladáme, že by nám mal pomôcť vypustiť paru. Na spravodlivý hnev máme podľa seba nárok - a tak nadávame (pozri pomerne mierne nadávky v úvode textu), vyhrážame sa (bodaj by jej vypadali všetky vlasy a na brade narástla odporná bradavica), spomíname na svoje obete (ja som celé dni stála pri plienkach a on si zatiaľ užíval s tou fuchtľou), projektujeme svoju i jeho budúcnosť (veď ja mu ukážem, bude ešte doliezať, aby som ho prijala späť, a ja ho takto odkopnem a necham ho tam ležať pred dverami), búšime do stola, rozbíjame obľúbené taniere.....a vôbec to nepomáha, je nám stále horšie a horšie.

Skutočnou motiváciou pre prejavenie zlosti je snaha vyvolať v tom druhom pocity viny, donútiť ho, aby sa cítil zle a úboho. Paradoxne ho tak chceme nejako dopraviť späť do našej náruče, ale výsledkom celej tej snahy je, že nám náš ex povie definitívne zbohom (kto by s takou zlostnou kreatúrou alebo hnusným žiarlivcom viac vydržal). V podstate akoby len potvrdzujeme dôvody, pre ktoré sme boli opustení.

Nenávisť sa objavuje aj preto, že sa nesplnilo to, čo sme očakávali - cítime sa podrazení a nespravodlivo napadnutí človekom, ktorému sme dali všetko. Protistrana zasiahla náš najcitlivejší bod, máme pocit, že sme sa úplne citovo a osobnostne obnažili (samozrejme, veď sme partnerovi dôverovali) a teraz sme akoby nahí. V nebezpečenstve zvyknú zvieratá utiecť alebo zaútočiť. My útočíme - nadávka, facka, tanier, Gutalax a podobné rekvizity využíva každý podľa svojho temperamentu a fantázie. Ľudia, ktorí nikdy neprejavovali svoje emócie navonok, môžu svoju zlosť dusiť v sebe a ona sa prejaví panickými záchvatmi, depresiami, vredmi, v tých horších prípadoch infarktom.

V prvom rade chcem povedať, že zlosť treba dostať von. Pozor však na prítomnosť detí a expartnera (dobre čítate, aj jeho), určite by sa nemali v tej chvíli nachádzať na rovnakom mieste ako vy. Treba sa zavrieť niekam na samotu alebo vybehnúť do lesa a narúbať drevo, porozbíjať staré sklo, búšiť do boxerského vreca a podobné aktivity vedúce k vybitiu prvotného stresu. Pôjde pravdepodobne o opakujúcu sa záležitosť, takže si takéto miesto rezervujte radšej na dlhšie obdobie. V mojej obľúbenej rozchodovej príručke som sa dočítala o veľmi efektnom spôsobe ako prejaviť zlosť - namrazte si v mrazničke kocky ľadu a tie hádžte do vane (aby ste nemali veľa roboty s upratovaním neporiadku). Pri každom hode zakričte na neprítomného expartnera nejakú nadávku (v panelákoch miernejšiu, rodinné domy znesú aj vulgarizmy). Celá akcia je mimoriadne zábavná a keďže som to skúsila, môžem vám povedať, že po nej som sa váľala od smiechu po dlážke.

Zlosť treba prijať podobne ako smútok. Je to prirodzená reakcia organizmu a neskôr vám veľmi účinne môže pomôcť odstrihnúť sa od partnera (stále totiž ešte odpútaní nie ste, bolo by to ešte skoro).  Nezakazujte si nenávidieť, aspoň na začiatku nie. Neskôr budete cítiť, že vás tieto pocity doslova ubíjajú a budete sa ich chcieť zbaviť. To sa už budete blížiť k odpusteniu, aj keď teraz sa vám to zdá nereálne, odpustiť niekedy taký ohavný čin. Ak máte pocit, že nepociťujete žiadnu zlosť, podľa mňa klamete sami seba alebo vám na vzťahu až tak nezáležalo (v tom prípade ste šťastný človek).

Hnev je výsledkom našich myšlienok. To je práve cesta, ktorou sa môžeme vydať neskôr. Časom alebo aj súbežne v tom istom období sa vám asi stane, že okrem zlosti sa vráti túžba a návaly neznesiteľnej lásky k partnerovi, ktorý tu už nie je. Stále ste na začiatku, ste priviazaní k bývalému vzťahu a máte pocit, že ste stratili kúsok seba. Práve vtedy môžete využiť fakt, že láska a nenávisť nie sú city, ktoré by fungovali súbežne vedľa seba. Vypestujte si taký malý návyk - myslite na všetky zlé a nepríjemné veci, ktoré vám spôsobila vaša bývalá láska. Niekedy je to ťažké, ale ja som si vypracovala takú malú neškodnú pomôcku - slovníček na vyvolanie zlosti, kde som si zapísala všetko čo ma pichalo v srdci. Boli to situácie, ktoré ma boleli, vety, ktoré expartner povedal, súvislosti, ktoré viedli k rozchodu. Keď na mňa prišla láska, čítala som si to ako keby som sa učila anglické slovíčka a postupne tej lásky bolo menej a menej. Kupodivu sa nemenila na nenávisť, skôr na akúsi ľahostajnosť. "Cvičenie" som vždy ukončila vetou: "Kvôli tomuto človeku tu ja takto trpím? Veď on vlastne za to nestojí, nezaslúži si, aby som sa pre neho trýznila, ja mám predsa svoju cenu. Som oveľa lepší človek ako on."

A viete, na čom prišla? Som naozaj lepší človek ako som bola predtým. Aspoň v mojich myšlienkach určite. To je prvý krok k obnoveniu sebaúcty opusteného.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Exšéf tímu Kuciak sa prvýkrát ukázal na verejnosti

Peter Juhás má zakázané hovoriť.

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Správy z Threemy naznačujú aj to s kým si Kočner dohodol živé prenosy na TA3.

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty a obavy rodičov. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.


Už ste čítali?