Postup:
Zoženiete asi 100 hladných zahraničných turistov (podľa kapacity krčmy). Najlepšie bude dohodnúť sa so všetkými cestovkami, aby ponúkali svojim klientom atrakciu "Slovakia Night". Ponuka bude lákavá, jedla a pitia do sýtosti a k tomu typické slovenské tance. Za každého turistu vyzbierate nejakých 40 EUR, cestovke ponúknete miernu províziu.
Na úvod zavediete hladných zahraničných turistov na prehliadku dedinky, v ktorej uvidia život slovenského robotného človeka tak, ako to bývalo kedysi. Vôbec nebude prekážať, ak okolo predmetnej originálnej dreveničky bude pobiehať banda pätnásťročných výrastkov na motorkách a za rohom bude húkať miešačka s maltou. Minulosť sa bude ukrývať vo vnútri chalúpky. Vstupovať budú po jednom, chalúpka je predsa len malá. Tam ich privíta storočná babička (evetuálne by mohla mať aj menej, nemyslím, že by hladní zahraniční turisti vyžadovali rodný list babičky). Storočná babička odovzdá každému hladnému zahraničnému turistovi kytičku z lipového kvetu a nechá sa s ním odfotiť. Do pripravenej storočnej misky alebo krčahu hladný zahraničný turista vhodí ľubovoľný obnos peňazí, za čo sa mu storočná babička poďakujem bezzubým úsmevom. Súčasťou prehliadky bude výstavka fotografií storočnej babičky s každým pravnúčaťom zvlášť, nesmie chýbať svadobná fotka s dávno nebohým manželom nad posteľou a sada obitých tanierov na stene.
Po tomto lákavom úvode sa už dobre vyhladnutí zahraniční turisti poberú do blízkej krčmy. Vo vchode už budú čakať muž a žena v slovenských krojoch. Obaja ladným pohybom uchopia turistu pod pazuchy, zakričia "welcome!" a usmejú sa na fotografa, ktorý prekvapeného a stále hladného turistu oslepí bleskom. Časový limit na jeden záber je zhruba 5 sekúnd.
Na ilustračnej snímke si všimnite najmä prirodzene jemný úsmev krojovanej gréckej dievčiny:
Všetkých turistov usadíme za dlhé stoly, na ktorých už čakajú bryndzové halušky, tatarčené pirohy a domáca klobása s cibuľou a horčicou. Dobre vycvičený personál poroznáša na každý stôl džbány lacného vína a každého turistu sa opýta slovenskou rečou, či chce aj borovičku. Ak to vyjašený zahraničný turista nepochopí, jeho vec, druhý raz sa núkať nebude.
Druhé kolo fotografovania prebieha priamo pri stoloch. Krojovaná fešanda sa postaví za predmetného turistu pojedajúceho klobásku a spredu ho odfotí opäť náš bleskový fotograf. U turistiek platí rovnaký postup, akurát fešandu vymeníme za fešáka. Tu nám už nič nebráni ponechať hladných zahraničných turistov zjesť všetko, čo stôl ponúka. Víno dolievame neobmedzene, aby sa nám klientela rozparádila. Súčasne sa uprostred krčmy začne kultúrny program, kde členovia súboru ľudových tancov predvedú ukážky základných slovenských tancov. Keď sa turisti ohrejú na teplotu asi troch dvojdecových pohárov vína, začínajú členovia súboru pozývať (rozumej ťahať) najedených zahraničných turistov do spoločného tanca. Takto bude prebiehať zábava asi dve ďalšie hodiny.
Medzitým bleskový fotograf bude vyvolávať fotografie, ktoré vo vedľajšej miestnosti povešia na drevené trámy. Napití turisti si nájdu svoj záber a veselo zacvakajú do kasičky 5 eur za kus. Nikto ich samozrejme nenúti, aby si ho kúpili, ale nie nadarmo sme podstupovali predchádzajúce kroky, takže pomútené zrakové centrum klienta zabezpečí celkom slušný obrat aj v tejto doplnkovej aktivite.
Zhruba o jedenástej prestane hrať hudba a všetkých opitých najedených pofotených turistov naženú sprievodcovia cestovných kancelárií do pripravených autobusov. Upraceme krčmu, storočnej babičke pošleme fľašku borovičky a máme ďalších šesť dní voľno.
Vravíte, že to nemôže fungovať? V stredu som niečo podobné na grécky spôsob absolvovala...
...a pripadala som si trošku ako vo filme Zdeňka Trošku.
