Byť tak raz britským vedcom alebo najstaršie vtipy na svete

Autor: Adriana Markovičová | 16.8.2008 o 20:07 | Karma článku: 10,35 | Prečítané:  3326x

Britskí vedci sa už musia veľmi nudiť. Objavili spôsob, ako nadnášať miniatúrne predmety, rozanalyzovali žuvačku z mladšej doby kamennej, sú blízko rozlúšteniu záhady chlpov patriacich yettimu a po dlhých úvahách prišli na to, že tridsiatnici by mali denne vypiť maximálne jedno veľké pivo alebo pohárik vína. Keďže granty stále chodia a oni nevedia, čo s nimi, pustili sa do ďalšej vedeckej práce - nájsť to, z čoho sa smiali naši prapredkovia najviac.

 Internet

Akademický výskum viedol pán Paul McDonald na univerzite v britskom meste Wolverhampton. Prišiel na to, že naši predkovia sa smiali vlastne z tých istých vecí ako my - z manželskej nevery, zo svojich nadriadených, či z hlúposti. A samozrejme, neslušné vtipy boli na vrchole popularity aj vtedy. Nie je síce známe, či sa niekedy spomínala svetlá farba vlasov u ženy ako hlavný zdroj humoru, ale všetky ľudské slabosti boli skvelou príležitosťou na pobavenie ľudského rodu. Nezmenila sa ani forma vtipu, bol to často príbeh s vtipným záverom alebo hádanka s odpoveďou. Veľmi obľúbené je pravidlo troch (veď viete, kto najčastejšie sedáva v padajúcom lietadle - Rus, Američan a Slovák).

No, a či sú staré vtipy aj dnes smiešne?

Uvediem príklad rímskeho vtipu, ktorý vznikol celkom nedávno, pred nejakými dvoma tisíckami rokov (8. miesto rebríčka) a napriek tomu ma pobavil, pretože je až priveľmi súčasný:

Cisár Augustus cestoval po svojej ríši, keď raz stretol muža, ktorý sa na neho veľmi podobá. Augustovi to nedalo a tak sa ho pýta: „Neslúžila niekedy tvoja matka v mojom paláci? Muž odpovie: „Moja matka nie, pane. Ale otec áno."

Niektoré vtipy sú na dnešné časy trochu nudné, napríklad tretí najstarší dochovaný príbeh vznikol pred asi 3200 rokmi a práve v ňom bolo použité pravidlo troch:

Traja pútnici išli púšťou. Prvému patril vôl, druhému krava a tretiemu náklad, ktorý viezli. Keď vysmädli, rozhodovali sa, kto pôjde hľadať vodu. Prvý z nich odmietol, lebo sa bál levov, druhý sa obával, že v púšti zablúdi a tretí si pomyslel, že ho okradnú o náklad.  Tak teda šli hľadať vodu všetci traja. Kým boli preč, vôl sa zahľadel do kravy, tej sa narodilo teliatko, ktoré zjedlo celý náklad. Komu bude patriť teľa? 

Autori výskumu hľadali v rôznych zdrojoch a niekedy to mali celkom ľahké. Určite väčšina z vás pozná Homérov epos o Odysseovi, ktorý navštívil jednookého Kyklopa. Aby ho zmiatol, povedal mu, že sa volá Nikto. Nuž a keď Kyklop volal o pomoc a tvrdil, že ho vlastne napadol nikto, tak to bol ten vtipný okamih. Tento príbeh sa dostal na 5. miesto rebríčka najstarších vtipov, pretože je datovaný na dobu pred 2800 rokmi.  

Alebo 6. miesto (prvýkrát zverejnený okolo roku 429 pred n.l.) obsadila otázka: Ktorý tvor má ráno štyri nohy, na poludnie dve a večer tri? Nehovorte mi, že neviete odpoveď...

Starí Egypťania boli asi veselá kopa. V historickom rebríčku možno nájsť až tri vtipy z tejto oblasti. Z obdobia vládcu Ptolemaia je na 7. mieste tento aforizmus:

Muž je žiadostivejší viac ako somár - brzdí ho len obsah peňaženky (pre tých, ktorý by chceli poznať vulgárnejšiu verziu v anglickom jazyku: Man is even more eager to copulate than a donkey - his purse is what restrains him).

Štvrté miesto z obdobia okolo roku 1100 pred n. l. svedčí o tom, že za starých dobrých egyptských čias bol rozvod rovnakým problémom, ako dnes. Tušíte, kto z nich dvoch je vlastne na smiech?

Žena, ktorá nevidela na jedno oko, bola vydatá 20 rokov. Keď si jej manžel našiel milenku, vraví jej: „Chcem sa s tebou rozísť, pretože si na jedno oko slepá." Žena mu na to odvetí: „A to si zistil až teraz po 20 rokoch?"

Westcarský Papyrus spred 3600 rokov je zase dôkazom toho, že faraóni asi nemali veľa práce, pretože o nich kolovali takéto reči (2. miesto):

Ako zabavíte znudeného faraóna? Naložte na loď mladé dievčatá, oblečte ich do rybárskej siete a pošlite ich dolu po Níle.  Potom sa opýtajte faraóna, či by si nechcel chytiť rybu."

Zato starí Sumeri boli pekné prasatá. Niekedy okolo rokov 1900 až 1600 pred naším letopočtom povedali vetu, ktorá sa mne osobne vôbec nepáči, ale podľa vedcov sa ocitla na najvyššom mieste nám známej histórie vtipu:

Vec, ktorá sa nestala od pradávnych čias: mladá žena si neprdla do lona svojho manžela.

Na záver pridám veľmi vydarenú hádanku, ktorá sa považuje za najstarší dochovaný britský vtip. V desiatom storočí už nášho letopočtu nebol britský humor až taký suchý, dokonca by som povedala, že má veľmi erotický podtón.

Muž to má pod pásom a stále sa tým snaží dobyť otvor, ktorý bol už dobytý mnohokrát predtým. Čo je to?

Čo by ste odpovedali vy?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty a obavy rodičov. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Správy z Threemy naznačujú aj to s kým si Kočner dohodol živé prenosy na TA3.


Už ste čítali?