Do izby vtrhol ako prievan. Pár hostí postávalo pri švédskych stoloch a zobkalo jednohubky. Obývačka bola plná hlúčikov rôznorodých ľudí rôzneho veku i pohlavia. Evidentne tu chodili často, pretože boli stredobodom pozornosti, vykladali okolostojacim svoje príbehy, občas smutné a občas veselé. Niektorí naberali červeň do líc, zjavne sa im udiala nejaká nespravodlivosť. Pár mladších mužov recitovalo básne. Nemali veľa poslucháčov, ale o to romantickejšie pôsobilo tých niekoľko dievčat, ktoré ich zbožne počúvali.
Náš nový hosť sa pridal ku skupinke, ktorá riešila medziľudské vzťahy. Bez toho, aby počkal na slová staršieho nevysokého pána v rokoch, vykríkol na neho: "A počúvaj, však tvoja žena spáva so susedom z tretieho!" Čas sa na chvíľu zastavil, keď sa pán v rokoch spamätal. "Prosím? Vy ma poznáte?"
Návštevník však už nečakal a namieril si to k jednohubkám. Keď zládoval celú misu a zapil ju fľašou najlepšieho vína, čo bolo na stole, zmietol zvyšné taniere zo stola a vyrútil sa ku chlapcovi, čo stál pri okne. "Počúvaj, ty zasran, ty čo tu robíš? Nemáš tu medzi dospelými čo robiť, vypadni do škôlky!" Spoza dverí však vyšiel chlapcov otec a návštevníkovi odpovedal, že obaja so synom boli pozvaní na návštevu a teda nevidí dôvod odísť. Následne sa odišiel rozlúčiť s paňou domu a so slovami, že nechce, aby sa jeho dieťa stalo svedkom konfliktných scén dospelých, zabuchol dvere. Hostiteľka síce nerozumela, o čo ide, ale v podvedomí v nej nejasne začínala blčať zlosť. Sledovala jedným okom nového hosťa a v okamihu, keď začal vulgárne urážať vysokú štíhlu blondínu na gauči, zavolala svojho synovca Adama, aby urobil s hosťom poriadok a slušne ho vypoklonkoval z bytu. "Čože?", vykrikoval neznámy. "Vy ma chcete vyhodiť? Máme predsa demokraciu! Ja môžem všetko!".
Adam bol statný chlap. Pravidelne posilňoval v telocvični a tak nemal problém vyviesť nevítanú návštevu za dvere. Potešil sa, že nemusel použiť hrubú silu, pretože to bol v jadre citlivý chlapec a namiesto grécko-rímskych zápasov uprednostňoval štúdium spisov starogréckych filozofov.
O pol hodiny sa otvorilo okno v kúpeľni a návšteva tu bola zas. Tentoraz bola opatrnejšia a priplichtila sa ku skupinke priateľov, ktorí práve riešili najnovšie výstrelky politickej špičky štátu. Každý z nich mal rôzne postoje k otázkam štátneho rozpočtu, sociálnej politiky štátu či k legalizácii interupcií. Načúvali však argumetom ostatných a následne vysvetľovali svoj postoj. Keď pochopili, že isté veci nevyriešia, navrhli, že by mali peknú debatku zapiť.
Vtedy nastal jeho čas. Obvinil čiernovlásku, že je pritučná. Počernému mladíkovi vynadal, že je teploš a že nech sa ide schovať do zákopov. No a plešatého intelektuála v okuliaroch rovno kopol do rozkroku. Kým sa stihli všetci spamätať, pribehol Adam, schytil parazita za golier a opäť ho vyvliekol za dvere. Pre istotu zamkol dvere a zavrel okno v kúpeľni. Všetci si vydýchli, zas tu bude pokoj.
Zabudli však na komín. Ním sa trošku špinavý, ale bojovný hosť prepchal do miestnosti, kde to už trochu smrdelo. Dorazil ďalšiu fľašu drahého koňaku a keďže mu v žalúdku skrúcalo, vyvrátil jeho obsah rovno na biely koberec uprostred obývacej izby. Kým Adam upratoval odporné zvratky z koberca, návštevník stihol ukradnúť mikrofón a vykrikoval do éteru: "Fuuuuj, hanbaaaa, to je cenzúúúúra. Bránite ľuďom, aby videli, čo vo mne je! Len upratujte, ja prídem zas a opäť vám ukážem všetko, čo ma tlačí! Vy si vravíte seriózna domácnosť?!".
Ostatní hostia sa snažili otvárať okná a tlačili sa von, pretože v byte už poriadne páchlo. Zdvíhalo im žalúdky, ale výchova im nedovoľovala zanechať po sebe špinu. Utekali zo zamoreného miesta a dúfali, že niekto sa už votrelca konečne zbaví. Hostiteľka zúfalo upratovala a plakala ako malé dieťa, pretože na svojom domove si vždy dávala záležať. Udržiavala teplo v krbe a toto zviera prišlo a oheň uhasilo. Aj Adam pociťoval nesmiernu únavu. Neznášal takýto smrad, avšak upratoval ho o to viac, že mu za to jeho teta pravidelne platila. Mal však náhlivé nutkanie zanechať túto špinavú prácu. Neurobil to len preto, že mal svoju tetu celkom rád.
Keď prišiel večer a všetko sa upokojilo, Adam usadil svoju tetu ku krbu, založil oheň a navrhol, aby zajtra urobili novú hostinu. Hádam sa ich stáli hostia predsa len vrátia, pretože sa tu vždy cítili dobre. Predtým však ešte musí vymeniť zámok na dverách, zamrežovať okno a zakúriť v krbe trochu viac, aby pod komínom viac pálilo. Asi by mal skontrolovať aj klimatizáciu na záchode. Nikdy nevieš, odkiaľ by mohol priliezť nevítaný návštevník.
Všetky postavy vystupujúce v príbehu o nevítanom návštevníkovi sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť s existujúcimi osobami je čisto náhodná. Podľa platného tlačového zákona majú dotknuté osoby právo na zverejnenie odpovede. Meno hostiteľky sa určite nezačína na písmeno S (ibaže by sa tak volala za slobodna).
