Minulý týždeň sa hral veľký futbal. Teda, veľký... no, hrali sme s Českom. Bratia, čo sa vždy mali radi, ale keď spolu hrali zápas, bola tá smiešna lopta taká dôležitá, že dokázala rozhádať aj pokrvných príbuzných.
Väčšinou vyhrávali "tí čechúni".
Väčšinou boli lepší.
A niekedy sme im my zabudli vyhodiť panáčika z hry a mali šťastie.
Keď sme teda prehrali, chvíľu sme sa akože hnevali, ale v konečnom dôsledku sme uznali, že až tak o veľa nejde a majú fakt lepších hráčov. Oni sa vtedy mastili po brušku a tešili sa ako malé deti.
Minulý týždeň to dopadlo inak. Neviem posúdiť, či to bolo šťastie alebo výkon, do futbalu sa až tak nevyznám. Skôr ma zaujali reakcie súpera. Tak ako môj syn, aj česká strana začala hľadať slnko, ktoré im svietilo do očí. Našla ho samozrejme na slovenskej strane. Televízia Nova si totiž trúfla na vec, ktorá nie je až tak zvyčajná. Nechala komentovať zápas dvoma komentátormi. Čech Radotínsky a Slovák Slavo Jurko. Tipnite si, ako asi vyzerali ich emócie v čase, keď do bránok padali góly... vy by ste sa neradovali, že "vaši" vedú? Takže je jasné, že "na vine" bol vlastne komentátor.
Oveľa zaujímavejšie boli reakcie v tlači a na internete. Víťazi sa doma predháňali v superlatívoch a v eufórii to vyzeralo, že lepších futbalistov na svete niet. Niet?
Porazení frfľali a hrešili a s nadávkami sa roztrhlo vrece. Ako malé decká... vraveli si víťazi a poúčali porazených o tom, že by mali mať viac nadhľadu.
V sobotu sa u nás hrala čisto slovenská hra. Dvaja súperi, žena a muž, hádzali kockou a posúvali svojich panáčikov do cieľa. Občas kocka "náhodou" padla na zem a namiesto jednotky vraj padla šestka.
Prvý mohol byť len jeden a aj bol. Tešil sa a sebavedomovo vykrikoval, aký je on víťaz. Mal na to právo, lenže to sa porazeným nepáči. Zvraštia čelo a zlostia sa, metajú panáčikov kade-tade a tvrdia, že to bol určite podvod. Že jemu všetci prihrávali a jej nie. Že sú na ihrisku len takí, čo nevedia do päť narátať a to sa predsa neráta. Že na hracie pole niekto vysypal párky či vylial guláš a šmýkalo sa. No a hlavnému rozhodcovi patrí mrkva, lebo nadržiaval len jednej strane. Priznám sa, chvíľu som také reči trúsila i ja. Potom som sa ráno zobudila a ľaľa ho, slnko stále svieti rovnako.
Našťastie, hlavná hráčka sa zachovala tak, ako som to očakávala. So šarmom a pokorou zablahoželala víťazovi. Toto už bolo iné víťazstvo.
Tiež sa mi nepáči, keď prehrám, komu by sa to páčilo. Lenže tak to vo svete chodí, remíza je možná len vo futbale. Aj to nie vždy. Vtedy sa kopú penalty. To už nie je o umení a kvalite, to je o šťastí. V sobotu mal šťastie víťaz. A možno nie, možno zvládol umenie vyhrať. O kvalite to určite nie je. A načo by aj prezidentovi bola?
Tak sa už, človeče, nehnevaj.