reklama

Skúška naozajstnej dospelosti

Mala by som byť spravodlivá a správať sa k nim rovnako. Ja nemôžem. A nechcem.Vo svete dospelých neznášam lajdákov, egoistov, hysterky, podvodníkov a bitkárov. V škole neznášam lajdákov, egoistov, hysterky, podvodníkov a bitkárov. Minulý týždeň sme mali praktické maturity. Skúška...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (112)

Deň prvý.

Snažím sa zaparkovať pri škole a oni mi uskakujú spred cesty. Pár z nich si zapaľuje cigaretu, niektorí z nich sa ešte stále schovávajú za roh. Sú už dospelí. Cigareta je dôkaz. A nech, oni na to prídu, že to je len amulet.
Mali prísť na pol ôsmu.
Z 36 ich na pôl ôsmu príde tridsať päť. Dnes bola na križovatke havárka. Nešťastník nám o ôsmej ukazuje dôkaz, fotku v telefóne.
Štatisticky sa štyrom z nich akurát dnes vypíše pero.
Traja nebudú mať kalkulačku a dvaja preukaz totožnosti. S tým rátame.
Štyria si omylom aj po trojnásobnom upozornení zabudnú vypnúť mobil.
Najlepšia študentka sa trasie od strachu, najväčší lajdák prišiel v ošúchaných rifliach.
O ôsmej to vypukne, otvárajú zadanie a niektorí sa usmievajú.
Prvé štyri hodiny sa nič nedeje, občas zašuchoce igelitový sáčok.
Jeden z nich si vylial sladkú kolu na zem.
Po piatich hodinách sa najlepšia študentka a najväčší lajdák poberú domov.
Po šiestich hodinách odovzdáva prácu polovica z nich.
Po siedmich hodinách má toho každý plné zuby a odchádza.
Naštartujem auto a oni mi uskakujú spred cesty. Pár z nich ešte stojí v hlúčiku a zapaľujú si cigaretu. Už sa predo mnou nikto neskrýva. Sú dospelí.
Ja sa usmievam, keby to bolo také jednoduché... škola nie je továreň na dospelých.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Deň druhý.

Dnes máme 33 adeptov. Jedna samozrejme mešká. Zaspala, dôkaz nemá. Štyri roky, desať mesiacov v roku, päť dní v mesiaci chodila do školy neskoro. Býva jednu zastávku za školou. Mne je to už jedno.
Dnes sa vypíše pero trom.
Kalkulačku nemajú dvaja, ale to neprekáža, lebo zo včera tu ostali akurát dve zabudnuté.
Preukaz totožnosti nemajú piati.
Mobily po dvojnásobnom upozornení vypnú a odložia do tašiek.
Je osem hodín.
Vzadu sa zrazu rozplače dievča. Vyhadzuje ju to z programu. Upokojím ju, aby sa neplašila a opravujem to. Túto dievčinu zbožňujem. Je trojkárka, vážne chorá, ale dlho som o tom nevedela. Ani raz svoju chorobu nevyužila na ospravedlnenie. Ale toto nie je dôvod, prečo ju zbožňujem. Je zodpovedná. Obávam sa že, že priveľmi zodpovedná. Mám chuť pohladiť ju po vlasoch, ale možno by sa zľakla, tak sa aspoň jemne dotknem jej pleca.
Vpredu sedí dvojmetrový chlapec. Milý, ale strašne popletený. Vzdala som to už minulý rok, ale aspoň nie je arogantný. Tak robíme, čo môžeme.
Zazvoní mobil.
Už sa chystám sprdnúť kohosi zo žiakov a potom zistím, že to bol môj. Ups!
Tuším by som sa mala vyhodiť za dvere. Decká by sa celkom potešili.
Keď posledný odovzdáva šalát papierov, ktorý mu padol cestou na zem, končíme.
Vonku postávajú dievčatá. Pýtam sa ich, či dobre. Vraj to celkom ušlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Deň tretí.

Už to nejako doklepeme.
Tridsať jeden. Týchto nepoznám, neučila som ich.
O pol ôsmej sú tu všetci, ale na chodbe je nejaký ruch. Jeden z nich ešte vybehne von. Počkaj, kam ideš?... nepočul ma. Vraj mu na auto dávajú papuču.
Pozerám von oknom. Zaparkoval auto priamo na trávniku. Veľké terénne auto s papučou na trávniku.
Mladík sa háda s policajtom. Čože? Devätnásťročný študent sa háda s policajtom? Uf, toto ja nedokážem. Mám dvakrát toľko rokov a všetky priestupky riešim búchaním pästí o hlavu so slovami Mea Culpa...
Mladík vbehne do triedy. Ostatní už pracujú a vyruší ich ofučaný spolužiak.
Nemá pero.
Nemá kalkulačku.
Možno nebude mať ani vodičák (aspoň dúfam).
Má mobil. Bude sa biť? Nebude sa biť? Tajne sa splní môj sen a odloží ho.
Vezme papiere, požičiam mu pero a kalkulačku.
Má výhľad na veľké terénne auto s papučou na tráve.
Po troch hodinách to vzdá a odchádza.
Sledujem ho z okna. Prichádzajú policajti. Nepočujem nič, máme zatvorené okná, ale viditeľne na nich dvíha hlas. Policajti sa nedajú.
Potom ma vystrieda kolegyňa a divadelné predstavenie končí. Dočasne. V septembri tu máme chlapca zas.
Dám si kávu a pýtam sa, čo je to za žiaka. Jeho meno sa pravidelne vyskytuje na poradách, triedna si nevie rady. Pravidelne obdiera koberec v riaditeľni. Chlapec si myslí, že nás môže....
Som nazúrená. Viem, že tento sa vo svete nestratí.
Je mi smutno. Spomenula som si na včerajšiu dievčinu.

Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu