reklama

Vtedy a dnes: Angelika (1964 - 1968)

"Miluj mě, Nikolasi, miluj!" Je typická upršaná socialistická nedeľa osemdesiatych rokov a z našej detskej izby sa ozývajú zvláštne výkriky. Nedospelý dievčenský hlas o malý okamih pokračuje v monológu s nemenej nástojčivou dikciou: "Já, Angelika Desancé Demontelup (po slabike lup nastala krátka dramatická pauza), hraběnka Depéjrak a markíza Deplesibelijé chci (jej hlas v tej chvíli prechádza do vyšších nadmorských výšok), abys to byl poprvé ty!"Tu to už mama nevydrží a vbehne do izby, aby skontrolovala situáciu. Nájde dve puberťáčky, moju sestru a susedu odvedľa, obe navlečené v troch-štyroch dlhých sukniach naraz. Teda, aby som bola presná, nie sú to celkom puberťáčky, ale komtesy. Ani tie sukne vytiahnuté kdesi zo skríň nie sú celkom obyčajné sukne, ale krinolíny. Ide o čerstvé obete krásnej literatúry vytvorenej spisovateľkou Annou Golon (ako spoluautor býva uvedený aj jej manžel Serge, ktorý ku knihám pripravoval historické podklady). Recitujú najromantickejšie pasáže niekoľkodielnej ságy zvanej Angelika.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)
Obrázok blogu

Okolo roku 1986 vedenie Československého štátneho filmu druhý raz v histórii zakúpilo práva na sériu francúzsko-nemecko-talianskych filmov o anjelskej markíze a uviedlo ich do kín. Diváci sa vtedy išli potrhať, len aby sa dostali k lístkom, pred pokladňami stávali také rady, ako keď do zelovocu priviezli mandarínky a banány. 
Stála som aj ja, nakoniec, Angeliku som mala prečítanú asi trikrát a moji rodičia často spomínali na koniec šesťdesiatych rokov, keď zažívali podobnú hystériu - vtedy sa u nás Angelika premietala premiérovo, hoci v trochu pomiešanom poradí. 
Séria filmov, v ktorých hrajú hlavnú úlohu láska, úklady, spiknutia a pletky na kráľovskom dvore, sa vyrábala rok po roku v nasledovnom poradí:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
  1. Angelika, markíza anjelov (1964)

  2. Báječná Angelika (1965)

  3. Angelika a kráľ (1966)

  4. Neskrotná Angelika (1967)

  5. Angelika a sultán (1968)

Románová predloha bola oveľa rozsiahlejšia a filmovanie mohlo pokojne pokračovať, keby toho nezačala mať najdôležitejšia herečka plné zuby (zlé jazyky tvrdia čosi o vysokých finančných nárokoch), a tak už viac slaniny zo psa nedostali.
Aj Anna a Serge Golonovci sa možno potešili, lebo scenár sa uberal celkom iným smerom, ako chceli. Podľa nich urobili na plátne zo slušne vychovanej dámy riadnu... hm, ako to povedať slušne... kurtizánu, nevraviac o tom, že sa im vôbec nepozdávala samotná herečka.

Teraz sa nakrátko presunieme do čias pred rokom 1990. Zábudlivcom načim pripomenúť, že to bolo obdobie, v ktorom bola pánom nášho času vopred naplánovaná päťročnica a program v televízii sa menil len kvôli Remekovi, prípadne kvôli úmrtiu niektorého sovietskeho prezidenta.
Preto bol pospolitý ľud vždy príjemne prekvapený, keď sa miesto pravidelných berlínskych einkesselbuntesov objavila na obrazovke blonďatá krásavica, ktorá sa premávala po Versailleských záhradách. Je to známa historka - príčinou bol zvyčajne nejaký pochod so sviečkami alebo iné aktivity podkopávajúce závery posledného zjazdu komunistickej strany.
Potom nežnej to už v našich končinách išlo s Angelikou dolu kopcom. Televízna stanica Markíza predabovala obľúbenú postavu do slovenčiny a nech sa pani Studenková akokoľvek snažila, pôvodnú Libušu Švormovú nahradiť nedokázala.
Dosť bolo pletiek, určite čakáte na profily a fotky hercov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Angeliku de Sancé de Monteloup de Peyrac de Plessis-Bellieres by sme dnes nazývali auparkovou zlatokopkou, ale v časoch, keď Francúzsku vládol muž s nakulmovanou parochňou a elasťákmi na nohách, sa takéto ženy označovali ako dámy. Ona je však oveľa nedostupnejšia, ako býva zvykom na kráľovských dvoroch, pretože kým definitívne povie ÁNO, až deväťkrát trvá na svojom NIE (podľa dokonale neoverených historických prameňov bývali štandardom dve až tri odmietnutia).
V každom prípade ide peknú potvoru, ktorá kráľom a sultánom odopiera to, čo rebelom bez váhania dopraje na každej voľnej kôpke sena. Tvári sa pri tom kadejako, tu privrie oči, tam vytiahne dýku, ale v zásade to vyzerá, akoby sa tuho zamyslela.
Zdá sa vám, že trochu preháňam? No dobre, ja si idem naliať čistého vína, vy si zatiaľ prezrite zopár dôkazov... sláčiky práve začínajú trilkovať oplodňovaciu melódiu, klavirista zapojil do hry všetky ruky, ba i nohy... nádych, výdych... aach...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
S Nicolasom
S Nicolasom 


S Peyracom
S Peyracom 


S básnikom
S básnikom 


S bratrancom Filipom
S bratrancom Filipom 


S kráľom
S kráľom 


S princom Rákoczym
S princom Rákoczym 


So sultánom
So sultánom 


S nožom
S nožom 


S nejakým sedliakom
S nejakým sedliakom 

Ku koncu to vyzerá na pekne agresívnu Angeliku, ale niet sa jej čo diviť po toľkých nepríjemných skúsenostiach s mužmi (a so ženami nakoniec tiež). Keďže som známa milovníčka odrážok, ponúkam vám výberový zoznam toho, čo si, chuderka, musela vytrpieť vo všetkých piatich filmoch:

  • často nepohnute stávala za závesmi a sledovala, kto chce koho otráviť,

  • nesmejte sa, viete, ako pri tom tŕpnu nohy a krk?

  • vydala sa proti svojej vôli za strašne prachatého muža,

  • keby bol len prachatý, ale on bol dokonca aj tolerantný až hrôza,

  • napriek tomu sa do neho zamilovala, až kým ho neupálili na námestí;

  • istý čas žila medzi parížskou zberbou (čeština má pre to oveľa krajší výraz lůza),

  • našťastie ju ochraňoval muž, ktorý s ňou prvý raz v živote ležal na sene,

  • potom ho zabili, čím film prišiel o najbelšie zuby 17. storočia;

  • pomáhala rozširovať pamflety (pozor, nie konfety!) jednému smiešne ostrihanému básnikovi,

  • tipnite si, ako asi skončil;

  • musela si vziať za manžela vlastného bratranca, len aby získala titul pre svojich synov,

  • ako správna matka zverila synov do opatery komusi z parížskej zberby,

  • druhý manžel prišiel, samozrejme, o život a dvakrát nepoviem, že kvôli nej;

  • potom jej zavoňala šálka horúcej čokolády (tu najviac trpeli mlsné diváčky, teda ja),

  • aby ju mohla variť, nechala štrnásteho Ľudovíta, aby jej nepríjemne funel na krk,

  • Ľudovít to prežil;

  • a potom to už išlo s Angelikou dolu kopcom,

  • na pirátskej lodi ju znásilinili,

  • predali ju na trhu ako otrokyňu,

  • zbičovali ju v háreme,

  • odtiaľ utiekla s otrokom, ktorý ju miloval,

  • aj ten prišiel o život,

  • zvyšok si už nepamätám, ale nakoniec toho strašne prachatého a nežného muža opäť našla živého a zdravého v Alžírsku, takže hurá, happyend, zvonec a koniec.

Mercier
Mercier 

Musím sa priznať, že pokiaľ ide o osud herečky Michele Mercier, bola som dosť znechutená tým, čo na môj monitor vypľul internet.
Opakované články o tom, ako jej markíza zničila život, koľkí muži ju podviedli, okradli, prípadne znásilnili, a ako príšerne si táto bývalá krásavica dovoľuje vyzerať po sedemdesiatke, vo mne vyvolali chuť nájsť čo najkrajšiu fotografiu tejto 73-ročnej ženy.
Dúfam, že sa mi to podarilo.
Skôr, ako začneme analyzovať jej život, dám vám kvízovú otázku:
Viete, koľko filmov doteraz natočila?
a) päť
b) dvadsaťpäť
c) päťdesiatpäť
Na odpoveď máte čas dovtedy, kým neprejdeme peripetiami jej života.Budúca Angelika sa narodila pod menom Jocelyne Yvonne Renée v dobre situovanej francúzsko-talianskej rodine ako prvá z troch dcér. Napriek zaužívaným schémam sa stala ockovým miláčikom, ktorý jej rád splnil veľký sen - zapísal ju do baletnej školy. Premiantka triedy sa mohla stať čímkoľvek, no vybrala si baletné črievice a tie ju v sedemnástich rokoch posunuli až na parížsku scénu.
Zároveň začala študoval herectvo. Keď sa dostala k prvému filmu, marketingoví špecialisti usúdili, že so staromódnou Jocelyne Yvonne dieru do sveta neurobí. Spravili z nej Michele Mercierovú a ona si tým pádom spravila kariéru.
Patrila medzi mimoriadne obľúbené herečky najmä v Taliansku, často prirovnávali to jej MM ku slávnym hviezdam BB a CC. Potom prišlo jedno ráno a 25-ročná čiernovláska Michele sa vybrala na konkurz, kde musela strašne dlho čakať. Bodaj by aj nie, rad bol dlhý a pred ňou stáli ešte ďalšie kolegyne. Tie však postupne odchádzali so slzami na krajíčku - Deneuveovie Katka bola príliš bledá, Jana od Fondov sa nevedela zbaviť amerického zemiakového prízvuku a kamoška Bardottka si vôbec neprečítala literárnu predlohu filmu. Už-už to vyzeralo, že aj Mišelka pôjde domov s dlhým nosom, keďže úlohu sľúbili nejakej Marine Vlady, lenže vtedy pretiekol pohár jej trpezlivosti cez okraj a dievča narobilo na kastingu veľký krik. Tá hysterická scéna bola taká dobrá, že režisér odpoklonkoval milú Marinu aj s Vladom preč, a na jej miesto dosadil panovačnú Merciérku.
Vzklíčilo vo vás podozrenie, že či si náhodou nevymýšľam?
No dobre, nechala som sa uniesť svojimi predstavami, ale podstata pravdivá je. Faktom je, že členovia štábu často spomínajú na herečkine maniére i výbušnú povahu, ale určite nenadávajú na peniaze, ktoré za to práve vďaka nej dostali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mercier
Mercier 


Michele si ešte do zmluvy vydobyla klauzulu o tom, že ju nikto nesmie vidieť nahú (lepila si na intímne miesta náplaste) a mohlo sa odfarbovať. Áno, dobre vidíte, Angelika nie je blondína od prírody.

Vďaka filmu sa pani Merciérová stala jednou z najlepšie platených umelkýň tej doby, čo iste padlo vhod jej vtedajšiemu manželovi, istému neúspešnému režisérovi. Menej nadšená bola samotná Michele, ktorá sa s ním pokúšala rozviesť, ale podľa dobových zákonov to nebolo možné, kým sa mužíček liečil z alkoholizmu v ústave. Rozvod odklepli oficiálne až po šiestich rokoch nefunkčného manželského zväzku a bývalý milovaný partner prišiel pomerne bezpracne k peknému balíčku frankov.
Michele sa nepoučila a sotva po roku sľúbila večnú lásku automobilovému pretekárovi dúfajúc, že začne ľúbiť ju samotnú, a nie Angeliku de Peyrac. Ten istý fešák si po čase zabalil do gumičky peknú kôpku (jej) bankoviek, prihodil do batôžka nejaké (jej) šperky a tradadá... už ho nebolo. 
Aj s filmami to išlo dolu vodou, režiséri sa báli jasu jej hviezdy a nechceli strácať čas hľadaním iných hereckých polôh. Ani sa nečudujem, že Michele Mercierová začala mať po tomto všetkom anjelskej slávy plné zuby - byť krásnou ženou nie je sranda.
V sedemdesiatych rokoch zanevrela na kariéru i na Európu a pobrala sa za veľkú mláku. Postavila sa na opačnú stranu barikády a skúšala to s produkciou, ale prišla o polovicu investovaných peňazí.
Po neslávnom návrate domov to stále nevzdávala. Napísala dve biografie (Angelika so strateným srdcom, Ja nie som Angelika) a okrem iného v nich opisuje ďalšie dva vzťahy s mužmi. Oba vyzerali rozprávkovo, ale ani jeden z nich neskončil happyendom.
Prvého partnera, povolaním obchodníka, by si bola vzala za manžela, keby jej ho tesne pred svadbou nevyfúkla zákerná rakovina. Ten druhý bol o niečo mladší taliansky princ. Po dvoch rokov to milé "princátko" aristokraticky vzdalo, oficiálnym dôvodom bola nespokojnosť jeho modrokrvnej rodiny s nádejnou adeptkou.
Autorka zašla v knihách ešte ďalej. Tvrdí, že ju chceli mať aj talianski poprední politici Bettino Craxi a Silvio Berlusconi, zároveň obviňuje jedného hereckého kolegu z opakovaného pokusu o znásilnenie (ten sa už kvôli neživému stavu nemôže adekvátne brániť).
Jej knihy som síce nečítala, ale na nete som s ňou našla niekoľko rozhovorov. Pôsobila na mňa ako zatrpknutá staršia dáma, ktorá neverí nikomu a ničomu. Možno si nie celkom dobre poradila s darom, ktorý jej nadelila príroda, ale svoj život aj tak musí znášať len ona, tak sa v tom my ostatní nemáme právo vŕtať.
Dnes, keď má 73 rokov, si predsa len sporadicky odskočí do nejakej drobnej úlohy v televíznom seriáli.
Odpoveď na otázku z úvodu jej profilu je c).

Hossein
Hossein 

Teraz niečo veselšie.
Joffrey de Peyrac je osudovým mužom rozkošnej Angeliky. Spoznáte ho podľa:
a) smutného pohľadu,
b) jazvy na ľavom líci (nesmiete si však všímať jej polohu a veľkosť, hádam si nemyslíte, že to budú maskéri stále premeriavať).
Na oba elementy sa spoľahlivo lepia ženy rôzneho veku i rasy, avšak odkedy naďabil na dámu s dvoma "de" v mene, okamžite zatúžil prilepiť k nemu aj to tretie.
Bohužiaľ, pôvod jeho bohatstva nedáva spávať istým nehodným ľuďom zo spoločenskej smotánky, a tak veľmi radi pošlú milého krívajúceho de Peyraca zohriať kosti ku ohníčku.
Tvorcovia usúdili, že by bola škoda nechať takéto sympaťáka ležať len tak v pahrebe, takže ho v ďalších pokračovaniach zase nájdeme na filmovom plátne, dokonca v lepšej kondícii a pod novým priezviskom Rescator. Robert Hossein mal vlastne celkom šťastie, že jeho rodičia začiatkom storočia emigrovali do Paríža. Otec uzbeckého pôvodu André Hosseinoff skladal hudbu a mama z Ukrajiny hrala na klavíri, k čomu nútila i malého Roberta.
Rodina síce dlho žila v skromných podmienkach, napriek tomu sa Robertovi dostávalo veľa lásky a podpory. Práve duch Paríža mu umožňoval vstrebávať umenie plnými dúškami, celé dni trávil sledovaním pouličného divadla v Luxemburgských záhradách, či čumel na filmové plátno v miestnom kine. Na uliciach a v kaviarňach stretával modly ako Sarter či Camus a doživotne si ich obľúbil.

Obrázok blogu

Hrával tiež v študentských predstaveniach, odkladal si do šuflíka prvé vlastné divadelné hry a zapísal sa do hereckého kurzu.
Potom to už išlo raz-dva. V devätnástich prvá úloha vo vážnej divadelnej hre, ako 21-ročný sa objavil vo filmovom komparze, o sedem rokov neskôr zrežíroval prvý vlastný film.
Vizáž ho priam predurčovala do postáv životom unavených darebákov či záhadných mužov, ktoré stvárňoval najmä v detektívkach a kriminálnych filmoch. Stál vedľa takých hviezd ako Jean Gabin, Brigitte Bardot, Sophia Loren, Catherine Deneuve, v päťdesiatych rokoch sa objavil i v bývalom Československu, kde so svojou vtedajšou ženou Marinou Vlady (áno, je to tá, čo mala byť Angelikou) natočil koprodukčný film V proudech .
Predsa len mu to nedalo a pokúšal sa aj o intelektuálnejšie diela, tie však z "neznámych" dôvodov končili na periférii diváckeho záujmu.

Čo sa týka súkromného života, špeciálne sa zameriaval na veľmi mladé dievčatá. Prvá manželka, herečka Marina Vlady mala sladkých sedemnásť, keď mu povedala "áno" a dlho to vyzeralo na osudovú lásku. Porodila mu dvoch synov, on jej zase na oplátku vybavil pekné filmové úlohy. Po štyroch rokoch však nasledoval medializovaný rozvod, ktorý bol svojráznou reklamnou kampaňou na ich spoločný film.
Druhú ženu si ukradol priamo zo školskej lavice. Caroline Eliacheff mala 15 rokov, on o dvadsiatku viac. Isto jej pomáhal s písaním domácich úloh z biológie názornými ukážkami, lebo mu do roka porodila tretieho syna, avšak ihneď nasledovalo aj rozvodové konanie.
Keď mal 37 rokov, prišla mu do cesty iná žena, ktorá ho okamžite vystrelila medzi sexidoly filmového neba rovno ku Belmondovi a Delonovi (s tým prvým je doteraz veľký kamarát). Išlo, samozrejme, o filmovú Angeliku, oficiálne sa o žiadnom romániku medzi Merciérovou a Hosseinom nehovorí. Naopak, vraj mu herečkina náladovosť dosť liezla na nervy, napriek tomu sa vedľa seba stretli aj v iných neangelikovských filmoch.

Potom prišiel rok 1971 a s ním aj klasická kríza stredného veku.
Robert prišiel na to, že filmovanie a parížsky vzduch mu nerobí dobre na pleť, zbalil si kefku na zuby a pobral sa do severofrancúzskeho Remeša, kde začal šéfovať divadlu.
Keďže bol vychovaný v duchu mazdistického vierovyznania (poznámka autorky: vyznával Ahuru Mazdu, čo nie je nový typ japonského auta, ale iránsky boh pravdy a dobra), žiadalo sa mu urobiť poriadky aj v tomto smere. Na staré kolená sa teda nechal pokrstiť v katolíckom kostole a doteraz je silne veriacim človekom (paradoxne, práve jeden z jeho synov sa stal rabínom).
Začiatkom sedemdesiatych rokov sa dokonca aj zasnúbil - po roku toto šťastie prekazila autonehoda, pri ktorej vzplanulo auto, v ktorom obaja sedeli. Hosseinov život zachránila ignorancia bezpečnostných pásov, keďže preletel cez sklo von, no jeho láska zhorela vnútri. Skoro ochrnul, ale boľavá duša bola na tom oveľa horšie.
Až s príchodom päťdesiatky našiel partnerku, s ktorou žije dodnes. Matkou jeho štvrtého syna je herečka Candice Patou a skutočne im to pristane (skúste sa pozrieť myšou pod jeho prvú ženu, akoby jej z oka vypadla).

Manželky
Manželky 

Medzitým sa Hossein opäť vrátil na parížsku scénu a stal sa pojmom v divadelnej réžii, ktorú robí netradične a naturalisticky. Vždy ide o veľké umelecké a spoločenské udalosti, ktoré sú aj pekelne drahé. Využíva pri tom stovky hercov, výpočtovú techniku i špeciálne projekcie, takže si diváci zakaždým kultúrne zgustnú.
Občas si Robert predsa len odskočí k filmu (len kvôli poriadku spomeniem to, čo išlo aj u nás). Ako herca sme ho mohli vidieť vo filmoch Muž a žena po 20 rokoch, Bedári 20. storočia či Profesionál s Belmondom.
Úspešnejší je však zase len na režisérskej stoličke - jeho filmové spracovanie Bedárov s Linom Venturom v hlavnej úlohe sa považuje za dosiaľ najvydarenejšie. Aj preto mu Francúzi radi udelili Rad čestnej légie.
Robert Hossein má dnes 84 rokov.

Uf, pozerám, že mám za sebou len dve postavy, a už je toho textu požehnane. Pokúsim sa načrtnúť osud ostatných postáv v skrátenom životopisnom konaní, ale keby som sa pozabudla, pokojne ma stopnite. S ohľadom na charakter filmu ide o šiestich mužov, z toho štyria mali s blonďatou markízou pomer a dvaja boli do nej platonicky zamilovaní.

Obrázok blogu

Nicolas Merlot je Angelikin kamarát z detstva.
Nečudo, že práve jeho milá komtesa požiada o drobnú priateľskú výpomoc spočívajúcu odobratí zeleného vienka. No kto by nepomohol, že?
Niki časom skĺzne na zlé chodníčky, prelepí si oko páskou a stane sa z neho kriminálny živel.

Talian Giuliano Gemma je jediný herec, ktorý si svoje jazvy na tvári nemusel vyrábať. Získal ich v detskom veku, keď našiel v tráve výbušninu z druhej svetovej vojny. Keď si k tomu pridáme zopár svalov na správnom mieste, ktoré získal boxovaním, atletikou a prehadzovaním tenisovej loptičky cez sieť, vychádza nám z toho ideálny adept na dobre stavané postavy historických veľkofilmov (dôkazom je, napríklad, drobná úloha v oscarovom Benovi Hurovi).
Svoju odvahu najprv dokazoval v službe u hasičov, neskôr sa ako kaskadér dostal k filmu a už tam ostal.
Typovo sa hodil najmä do spaghetti westernov, kde vystupoval pod prezývkou Montgomery Wood. Predpokladám, že Giuliano asi nie je pre kovboja dosť tvrdé meno, avšak porotcom karlovarského filmového festivalu vôbec neprekážalo a švihli mu rovno jednu z cien za film Železný šéf. Ďalšie trochu známejšie filmy, v ktorých vystupoval, boli Tatárska púšť alebo mafiánsky Corleone zo sedemdesiatych rokov. Československé ženy si ho skôr pamätajú z Angeliky, kde mal čarovných 26 rokov.
Ešte dáme niečo z rodinného života - ide o klasický prípad muža s jednou manželkou a dvoma potomkami, z ktorých jedno (konkrétne dcéra) nepadlo ďaleko od stromu.
Športovať neprestal ani vo vyššom veku, jeho obľúbené športy boli také dôchodcovské - parašutizmus, holezectvo a športová streľba. Okrem toho sa rád patlal v hline, jeho sochy vystavovali nielen uprostred jeho obývačky, ale aj v skutočných galériách.
Poznámka z roku 2013:
Giuliano zomrel vo veku 75 rokov na následky autonehody.

Toja
Toja 

Kráľ Ľudovít XIV. je panovník, ktorý si potrpí na etiketu, dvorné dámy a kvalitné mašličky na pančucháčoch.
Musí si dávať dobrý pozor na to, či nekonzumuje priveľmi "obohatené" jedlá (oproti nim sú dnešné Ečka celkom neškodná šumienka), ale inak je jeho život pomerne bezstarostný. Drobné škandáliky, klebety a úkladné vraždy strieda s prechádzkami po Versailles, inak sa celý deň tvári, akoby ho pripieklo Slnko. 
Angeliku by si dal rád ako dezert, keby sa mu do toho stále neplietli manželka, oficiálna milenka madam de Montespan a vlastne aj kompletné obsluhujúce služobníctvo.

Jacques Toja sa na túto úlohu hodil dokonale, historické filmy boli totiž jeho doménou. Dostal klasické herecké vzdelanie na konzervatóriu a po absolvovaní školy ho vzali do slávnej parížskej Comédie-Française (je to podobné, ako keby sa u nás dostal rovno do Národného divadla). Odtiaľ síce na istý čas odišiel, ale keď sa vrátil, spravili z neho rovno riaditeľa.
Medzitým si užíval ako mušketier alebo šľachtic v spomínaných filmoch z francúzskej histórie (Traja mušketieri, Kapitán Fracasse, či v Angelike, kde mal 35 rokov). Videli ho aj tí pamätníci, ktorí kedysi sledovali seriál Dobrodružstvá Arséna Lupina alebo sériu detektívok z rokov deväťdesiatych s názvom Navarro.
To už začal bojovať s rakovinou, tá ho po šiestich rokoch nadobro porazila. Mal vtedy 66 rokov. Ostal po ňom Rad čestnej légie a nadácia na podporu začínajúcich umelcov, ktorú založil.

Obrázok blogu

Okolo Angeliky často poletoval jej osobný anjel a advokát menom Franç ois Desgrez.
Bol charakteristický tým, že sa zásadne objavoval na scéne až po svojom veľkom psovi. Inak disponoval zmyslom pre iróniu a istými psychoterapeutickými schopnosťami (napríklad vyliečil Angelikinu depresiu bozkom tak dlho, až kým sa nespamätala).

Jean Raoul Robert Rochefort prešiel rovnako ako predchádzajúci umelec klasickým hereckým školstvom, potom zakotvil v divadle a filme. Jeho filmografia je mimoriadne bohatá - aj v súčasnosti, keď má 82 rokov, účinkuje každý rok v nejakom filme.
Zvyčajne hráva pravú ruku hlavného hrdinu (filmy Kapitán Fracasse, Cartouche, Muž z Hongkongu) alebo si užíva vtipné situácie v komédiách a paródiách (Veľký blondín s čiernou topánkou, Záletník).
Za film Ridicule bol nominovaný na Oscara a na jeho polici treba utierať prach už aj z Césara za celoživotné dielo.
Okrem toho je známy ako chovateľ koní, i v televízii často vystupuje v reláciách s konskou tématikou.
Ženatý bol dva razy. Prvá manželka, poľská fyzička, mu porodila dve deti, druhá architektka rovnaký počet. Má ešte jedno nemanželské dieťa (ak som dobre rátala, dokopy je to päť). S jedným synom sa niekedy stretáva v práci pred kamerou, je takisto hercom.

Obrázok blogu

Filip du Plessis-Belliére je síce bratranec krásnej blondíny, ale v tých časoch sa z incestu až taká tragédia nerobila, dokonca sa o ňom nepísali ani žiadne bulvárne články. Sobáš z rozumu medzi dvoma príbuznými sa považoval za spôsob, ako prísť k titulu, či uchovať majetok pokope. Angelika mala ambície vyvolať vo Filipovi aj takú zbytočnosť, akou je láska, ale keďže padol v boji, už to nestihla.
Markíza "deplesibelijé" jej ostala - to viete, s takým niečím sa vám hneď pohybuje po dvore akosi ľahšie.

Claude Pierre Edmond Giraud má podobne, ako väčšina predchádzajúcich umelcov, rovnaký úvod životopisu. Absolvoval herectvo na konzervatóriu a začal hrať divadlo na parížskych javiskách.
Nakrútil niekoľko filmov (Angelika, Dobrodružstvá rabína Jacoba), účinkoval v seriáloch (Matyáš Šándor, Béla a Sebastián), no väčšina Francúzov ho pozná skôr podľa hlasu. Dabuje zahraničné filmy, sprevádza divákov v dokumentárnych programoch a počuť ho i v reklame. Filipa hral ako 28-ročný muž, dnes má 76.

Ďalšia postava vystupovala iba v jednej časti Angeliky, zanechala však v divákovi výrazný dojem. Išlo o básnika prezývaného Špina, ktorý bol reálnou postavou francúzskych dejín.
Jeho skutočné meno je Claude Le Petit a dalo by sa povedať, že to bol taký prvý investigatívny novinár 17. storočia. Keďže novinové stánky vynašli až oveľa neskôr, rozširoval svoje poburujúce pamflety tak, že ich rozdával nevedomému ľudu.
Práve do tohto procesu vstúpila zvodná Angelika, ktorá mu technicky i ľudsky pomáhala šíriť pravdu. Ona to prežila, jemu postavili vatru akurát tam, kde zhodou okolností práve stál.

Obrázok blogu

Úloha to bola síce krátka, dostal ju však jeden z najpopulárnejších umelcov francúzskeho filmu, 34-ročný Jean-Louis Xavier Trintignant.
Jeho otec vlastnil výrobňu cukroviniek a z Jeana-Louisa by sa bol takmer stal právnik, keby ho nezlákalo umenie. Medzitým si ešte odslúžil vojenskú službu v Alžírsku a potom sa vrhol na film. Najskôr hrával postavy nesmelých a rozporuplných mladíkov, potom sa mu dostávali ťažké psychologické typy mužov v špionážnych či politických thrilleroch. S jeho nekonformnou tvárou to inak ani nešlo, ťažko by mu niekto uveril, že je zvodcom žien. Naopak, ženy chceli zviesť jeho, taký býval tajomný.
Okrem hrania sa pokúšal aj o réžiu, no veľmi sa mu nedarilo. Spomedzi umeleckých ocenení treba spomenúť Strieborného medveďa za Muža, ktorý luže a cenu za najlepšieho herca z Cannes za film Z (to je naozaj celý jeho názov).
Trintignantova filmografia je dlhá, takže som vybrala len známejších pár snímok ako Muž a žena (aj pokračovanie po 20.rokoch), A boh stvoril ženu, Nebezpečné známosti, Konformista, Poviedka o policajtovi, Peniaze tých druhých, či Tri farby: červená.
S manželstvom to skúšal dva razy. Prvé s herečkou bolo len takou krátkou skúškou spojenia, druhý raz sa mu podarilo vydržať v partnerskom zväzku šestnásť rokov. Bývalá filmová strihačka rekvalifikovaná na režisérku mu porodila tri deti, jedno však zomrelo v útlom veku. Ďalšia dcéra bola talentovaná herečka, bohužiaľ, tragicky prišla o život rukou svojho "priateľa".
Jean-Louis Trintignant je známy svojou vášňou pre automobilové súťaže, ktorou ho v detstve nainfikoval strýko, jazdec Formuly 1. Má za sebou niekoľko celkom tvrdých pretekov, napr. Rallye Monte Carlo, či Le Mans 24.

Pascal
Pascal 

Ešte si dáme trochu exotiky menom Osman Ferradji. Tento počerný fešák má v ďalekom Alžírsku funkciu naháňača manželiek do sultánovho háremu, ale keď získa Angeliku, najradšej by si ju ponechal len pre seba.
Samozrejme, tá mu prejde cez rozum a z háremu radšej zdúchne, lebo nemá chuť byť len ďalším číslom DKP v sultánovom majetku.
(Poznámka autorky: DKP = drobné a krátkodobé predmety, výraz používaný v časoch socializmu pri inventarizácii majetku). Jean-Claude Pascal (vlastným menom Jean-Claude Roger Henri Villeminot) sa narodil do bohatej rodiny obchodníka s textilom. Rodina si neželala pošpiniť svoje poctivé meno nejakým šaškovaním pred divákmi, preto si radšej zvolil umeleckú prezývku.
Veľmi skoro prišiel o otca a s mladou matkou si rozumel ako s rovesníčkou, takže si občas postavil hlavu a robil veci po svojom. Nechal sa odviesť do armády, odkiaľ si doniesol suvenír v podobe Vojnového kríža za statočnosť. Po vojne prerušil štúdium na univerzite a začal navrhovať módne kreácie. Robil to tak dobre, že ho zlanáril sám Dior. Nie nadarmo považovali Pascala za najlepšie oblečeného muža päťdesiatych rokov.

Pascal
Pascal 

Práve kostýmové návrhárstvo ho priviedlo k herectvu, kde prevládali úlohy rôznych milovníkov, zároveň si zamiloval šansón. Darilo sa mu tak dobre, ako sa to len dá povedať o víťazovi Eurovízie. Tu je víťazná pieseň z roku 1961. Skúšal to ešte o dvadsať rokov v rovnakej súťaži, ale skončil až jedenásty (tuším by si tento neúspech veľmi rád vychutnal aj taký Šmajda, keby nevymýšľal kadejaké projekty).
Úloha v Angelike v 37 rokoch bola v podstate jedna z posledných známych, pretože Pascala považovali za predstaviteľa starej školy a nehodil sa do novej filmovej vlny šesťdesiatych rokov. Vynahradil si to spevom a písaním kníh, okrem autobiografie stvoril i dve historické publikácie.
Neskôr sa utiahol do ústrania, takže keď ho vo veku 64 rokov skolila rakovina, verejnosť sa o tom dozvedela až s oneskorením.
Čo sa týka vzťahov, vždy sa okolo neho obšmietalo množstvo krásnych žien, ale so žiadnou si nič nezačal. Aj preto sa špekulovalo o inej orientácii, avšak toto tajomstvo si Jean-Claude Pascal odniesol do zátoky Saint-Michel, kde je rozsypaný jeho popol.

Ďakujem tejto výborne spracovanej stránke o Angelike, že mi uľahčila prácu pri hľadaní životopisných informácií. Povedala by som, že patrí medzi najlepšie amatérske fanúšikovské weby, aké som v priľahlých končinách videla.
Prípadné reklamácie môžete pokojne adresovať do diskusie, ja si ich prečítam a dostanem ťažkú depresiu, že ma nemáte radi.
No dobre, len špásujem, na depresie som ja pes.

Nabudúce: Daktari Zdroje a fotografie :
http://www.purepeople.com/media/michele-mercier-dans-angelique_m665607
http://angelika.zaweb.cz/angelika-markyza-andelu/
http://angelique.cz/
http://markyzaangelika.blog.cz/0809/michele-mercier-fotecky
http://www.jsrpages.co.uk/scansm/mercier/s.htm
http://www.zimbio.com/
http://www.cineparadis.com/film/2966-angelique-marquise-des-anges.html
http://hanylen.blog.cz/1112/robert-hossein-ma-84-narozeniny
http://www.gala.fr/les_stars/bios_de_stars/robert_hossein
http://www.oblibenci.estranky.cz/fotoalbum/angelika/giuliano-gemma.html
http://www.cinemarx.ro/persoane/Jacques-Toja-107140.html
http://www.quizz.biz/quizz-289178.html
http://lookatbook.de/portraits/rochefort_jean.html
http://images.mitrasites.com/icon/ang%C3%A9lique-marquise-des-anges.html
http://www.paliliadespyrenees.com/article-la-fete-a-la-grenouille-102326615.html
http://fr.harrypotter.wikia.com/wiki/Claude_Giraud
http://www.doctormacro.com/Movie%20Summaries/A/Angelique,%20Marquise%20des%20Anges.htm
http://www.kino-teatr.ru/kino/acter/m/euro/72748/foto/m27180/112158/
http://forums.thefashionspot.com/f95/michele-mercier-48229.html
http://polistars.wordpress.com/2009/04/30/sourire-angelique/
http://michelemercier.ru/foto/13-1
http://filmstarpostcards.blogspot.sk/2012/01/jean-claude-pascal.html

Mercier
Mercier 
Obrázok blogu
Hossein
Hossein 
V proudech
V proudech 
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu



Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu