reklama

Čiernym pasažierom proti svojej vôli alebo amatér vo vlaku

Mohla by som sa na to vykašľať, veď to nakoniec dopadlo dobre. Mohla by som, ale neurobím to. Neznášam totiž neprofesionalitu na každom mieste, nech už je to minister alebo zametač ulíc.Tak teda - vybrala som sa vlakom na výlet do Prahy. Ako nadšenec nových technológií som sa rozhodla kúpiť si lístok cez internet.No dobre, priznám sa - aj preto, že to bolo lacnejšie ako cez pokladňu a nemusela som sa vopred trepať na bratislavskú stanicu cez celé mesto. Veď viete, ako to tam vyzerá. Človek tadiaľ len prebehne so zadržaným dychom a privretými očami.Som dosť opatrný človek, ktorý má rád presne stanovené pravidlá a väčšinou ich aj dodržuje. Preto som sa na cestu vopred pripravila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (58)

Vyhľadala som si takmer všetky stránky a články, ktoré bežného občana varovali pred nástrahami takého navonok jednoduchého úkonu, akým je nákup cestovného lístka ŽSR ZSSK do zahraničia cez web.
Na čo som prišla?

1. Pri nákupe lístka musím zadať množstvo osobných údajov - napríklad číslo identifikačného dokladu cestujúceho, hoci sú všetky ceny rovnaké, či je to dieťa alebo dospelý. Zdôvodnila som si to tým, že ten istý lístok si môžu vytlačiť a použiť viacerí cestujúci, takže sa tým má predísť zneužitiu.
Čomu nerozumiem, je uvedenie mena a adresy. Príde ma vari niekto zo železníc navštíviť s kyticou? Nestačí len číslo dokladu, ktorým sa preukážem sprievodcovi?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2. Lístok do zahraničia sa dá kúpiť len na konkrétny vybraný vlak, a nikdy inak. Keď sa šuchtám a zmeškám ho, tak mám smolu podobne, ako ju mal tento cestovateľ. Aj to viem však pochopiť - železnice nemajú pre všetkých svojich sprievodcov špeciálne mašinky, ktoré lístok overia. Taká múdra vec asi nebude najlacnejšia.

3. Lístok si musím fyzicky vytlačiť, lebo hoci všetko to, čo som pracne zadala do počítača niekde na webe je a ktorýkoľvek hacker sa k tomu aj dostane, sprievodca vo vlaku nemá toľko času, aby to v tej múdrej mašinke hľadal, a nakoniec, nie vždy má aj signál (tunely, údolia a tak). Ibaže by som narazila na takých skvelých zamestnancov ako v tomto článku.
Jednoducho spočítané zrátané: papier je stále len papier a hotovo (chápem to - nakoniec, i u nás v škole stále používame internetovú žiacku knižku aj klasifikačný záznam, tak nemám čo vymýšľať, že?).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4. Lístok si mám dať potvrdiť sprievodcom na každom štátnom území, ktorým vlak prejde. Dokonca mám vlakovú čatu v prípade potreby aj aktívne vyhľadať - robím to preto, aby ma s hanbou nevyviedli ako tohto úbožiaka, ktorý nečíta malé písmená a nepozná všetky pravidlá pre použitie cestovného lístka zakúpeného cez internet ako ja.

5. Spiatočný lístok zo zahraničia na Slovensko mi musí už pri ceste TAM potvrdiť náš sprievodca. Pochopila som, že ich českí kolegovia stále chodia s obyčajnou pečiatkou, a nie s takou decentnou mašinkou na krku, ako tí naši, takže lístok cestou z Prahy nemajú ako overiť. Asi sú sto rokov za opicami, či čo... (toto napísalo moje horšie ja, ospravedlňujem sa za neho).
Druhá možnosť je potvrdiť si spiatočný lístok na stanici, ale zase nie na hocijakej (napríklad na tej petržalskej nie - nemajú asi mašinku). Lenže ak mám ísť kvôli tomu na hlavnú stanicu a čakať kdesi v rade, tak to si rovno kúpim lístok v pokladni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto všetko som si zistila tešiac sa, ako idem s dobou a navyše, aká som šikovná - veď kto už vás len pochváli, ak sa nepochválite sami, že?

Nabalila som deti, kufre a pasy, nachystala vytlačené lístky tam aj späť a vybrala som sa dostatočne včas, aby som vlak náhodou nezmeškala. Bod 1, 2 a 3 som zvládla.
Teraz už len 4 a 5.

Sediac vo vlaku som čakala na sprievodcu. Ani som ho nemusela aktívne vyhľadať, lebo prišiel sám. Podala som mu lístok tam. Mladý muž nasvietil na vytlačenú A4 tú svoju mašinku, pokýval súhlasne hlavou a bachol naň šteplík. Hurá, štvorku mám odfajknutú.
Teraz bod 5.
Podala som mu svoj spiatočný lístok, nech si urobí svoju prácu a ide ďalej za šťastím... lenže on nie. Kukal na to ako Detvan na Marínu i vraví - ale toto vám ja neviem potvrdiť, aha, veď ani nemám správnu pečiatku. Mám na nej len číslo tohto vlaku a žiadneho iného.
I ja mu vravím (odvahy som mala dosť, nakoniec, bola som nadupaná informáciami z webovej stránky našich železníc): "Ale na tom lístku je napísané, že vy mi potvrdíte aj cestu späť."
"Áno, milá pani, ja viem veľmi dobre, čo je tam napísané, ale ja na to nemám pečiatku."
"No dobre, ale tak mi to aspoň overte a napíšte to rukou alebo čo."
Mladý muž naveľa máva lístkom popred červené svetlo mašinky, i vraví: "No aha, tu mi nič neukazuje, to overuje len tento vlak."
"No počkajte, a čo ak mi nebudú Češi chcieť tento lístok uznať?"
"To vám uznajú, veď DOTERAZ S TÝM NIKDY NEBOL PROBLÉM," mával víťazoslávne papierom, ktorý mi krátko nato strčil späť do ruky.
"Určite?" usmievam sa na neho ani neviem prečo.
"Určite."
(Predbieham, ale až neskôr som pochopila prečo s tým podľa neho problém nebýva - asi je na českej strane dosť chápavých sprievodcov, ktorí z vás neurobia zločincov, hoci by mohli.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno sa pýtate, prečo som v tej chvíli netrvala na svojom.
Nuž - zabránila mi v tom obyčajná ľudská slabosť. Nemám rada vyvolávanie konfliktov a už samotný pomerne dlhý rozhovor so sprievodcom spravil z našej dvojice stredobod pozornosti celého vagóna. Predpokladala som, že je na svojom poste odborník, ktorý má svoje skúsenosti a vie, čo robí.
Okrem toho som v tom šoku nevedela, ako reagovať. Donútiť ho opečiatkovať ten doklad silou? Mala som k dispozícii akurát plastovú lyžičku z kávy, tým veľa násilia neurobíte.
Alebo som mala behať po vlaku a zhľadúvať iného sprievodcu? Aj s tými ťažkými kuframi, ktoré sa, pochopiteľne, bojíte nechať napospas osudu bez dozoru (prepáčte, milí cestujúci, ale mám svoje skúsenosti)?
Alebo som si mala pýtať mená a adresy okolitých svedkov, ktorí by mi cestou späť dosvedčili, čo sa udialo? Ešte som ho mohla nahrať na mobil, ale už sa mi vybíjala baterka, a v danom vagóne neboli k dispozícii zástrčky (druhá trieda je druhá trieda).
Alebo?
Nehnevajte sa na mňa, ale mala to byť príjemná cesta... oproti mne sedeli vystrašené deti, začínali sa nám prázdniny, tešili sme sa na Prahu a okrem toho, vlak už práve prechádzal hranicou.
Skrátka som nestihla reagovať a ani som vlastne nevedela ako.
Spoľahla som sa teda na profesionalitu sprievodcu a - na šťastie.

Mala som ho.
Totiž - cestou späť pochopiteľne problém vznikol (a ja som to tušila). Lístok skrátka nebol orazený slovenskou pečiatkou a mal byť. Český sprievodca však bol veľmi chápavý a prijal moje vysvetlenie. Odišiel kamsi s mojím lístkom a o chvíľu sa vrátil, že je to v poriadku, ale že nabudúce... veď ja už viem, čo bude nabudúce. Vybodnem sa na vašich päť percent zľavy, milé železnice a pôjdem si kúpiť lístok na tú našu bratislavskú, s prepáčením, stanicu. Ja viem, frflem, ale chápte ma - len toť nedávno som stála na stanici v Prahe a nechtiac musím porovnávať, hoci inak na Slovensko nedám dopustiť.
Ešte sa ale vrátim k ceste naspäť. Na našom území som sa dala do rozhovoru s našou sprievodkyňou a rozpovedala som jej svoj príbeh. Vysvetlila mi, že jej mladý kolega zjavne nepozná svoje povinnosti. Dokonca mi ukázala, že na tej slávnej mašinke treba zadať len iné číslo vlaku a vtedy dokáže nájsť a overiť akýkoľvek lístok zakúpený cez net. Poďakovala som jej za vysvetlenie a dorazila domov bez straty kvetinky a peňazí.
Zlosť ma však neprešla a preto píšem tento článok.

Len pre poriadok - išlo o pomerne mladého sprievodcu, ktorý dňa 22.02.2014 okolo pol deviatej ráno behal po prednej časti vlaku číslo 174 z Budapešti do Hamburgu. O tom, čo sa stalo, nemám žiadne dôkazy, ani videozáznam. Jedinými svedkami sú moje neplnoleté deti a neznámi cestujúci naokolo.
Ale - vy ho možno tiež niekedy stretnete. Nenechajte sa odradiť ako ja a vysvetlite mu, ako si má naštelovať mašinku, prípadne, čo je jeho povinnosťou.
Sympatickému sprievodcovi do Čiech posielam v duchu pesničku podľa vlastného výberu
Ďakujem.

Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu