reklama

Kniha, pri ktorej ste radi, že zaspíte

Ak ste rodičmi malých detí, budete mi rozumieť. Celý boží deň sa ich snažíte unaviť s nádejou, že si večer ľahnú do postele a zaspia. Deti však majú iný názor. Sotva odbije ôsma hodina, vojde do nich sto čertov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Vtedy zvyčajne ukončíte sebaovládací program a použijete rodičovskú, uhm, autoritu. Zrúknete zúfalé "okamžite do postele!" dúfajúc, že to pomôže.
Keď ešte o desiatej počuť z izby výkriky (mamii, treba mi cikaať), začnete uvažovať o tom, kde máte odložený diazepam.

Neviem, či aj 37-ročný Carl-Johan Forssén Ehrlin mal niekedy podobnú skúsenosť. Muži totiž bývajú mimoriadne tvoriví, ak ide o uľahčenie práce. Ani on preto neváhal a vymyslel fintu, ktorá má niečo do seba. Napísal pre deti (aj keď vlastne skôr pre rodičov) ilustrovanú knižku Zajko, ktorý chce zaspať.
Pche, poviete si zrejme. Čítanie knižiek funguje tak akurát na puberťákov v škole, keď driemu nad učebnicami. Švéd Carl-Johan Forssén Ehrlin však nie nadarmo vyštudoval psychológiu a na písanie išiel vedecky.
Len si spomeňte na situáciu, pri ktorej ste videli kohosi zívať. Však ste otvárali ústa s ním? Preto sú v príbehu o zajkovi Buntošovi zakomponované pokyny pre čítajúceho, aby v nejakom úseku rozprávky zazíval. Napríklad už pri vyslovovaní zajkovho mena treba vravieť Bhúúúnthóóóš. Skúste to. Neviem ako u vás, ale mňaahaaa... prepáčte... mňa to zase dostalo. Asi už teraz chápete dôvod, pre ktorý kniha začína takto:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Pozor! Nikdy nečítajte túto knihu nahlas v blízkosti niekoho, kto riadi akýkoľvek dopravný prostriedok! Hoci čítanie tejto knihy nie je nebezpečné, autor ani vydavateľ nenesú zodpovednosť za jeho dôsledky."

Text nie je dlhý, zapĺňa necelú tridsiatku strán. Čítať ho treba celý, hoci už dieťa spí (ibaže by ste zaspali nad knižkou aj vy). Okrem spomenutého zívania sú niektoré časti viet vyznačené hrubým písmom - tie treba hlasom zdôrazniť. Naopak, kurzíva znamená, že ich čítate pomalým a pokojným tempom. Čítač by sa mal na naznačených miestach prihovárať dieťaťu vlastným menom, takže ho vtiahne priamo do deja ku strýkovi Zívajkovi, slimáčikovi Spáčikovi a sove Ťažkoviečke. 

Ilustrácie Iriny Maununenovej sú jednoduché, akoby ich nakreslili samotné deti. Mne sa veľmi nepáčia, ale podľa pokynov autora by ste ich deťom aj tak ukazovať nemali, pretože ich chcete uspať. A že sa to asi mnohým rodičom podarilo, o tom svedčí prvé miesto v rebríčku predajnosti na Amazone, ktoré raz-dva po vydaní získala jej anglická verzia (je ale tiež celkom možné, že to bol len prejav zúfalstva nevyspatých rodičov). 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz prepáčte, idem si dať šlofíka, 

Obrázok blogu
(zdroj: carl-johan.com)

O autorovi:
Carl-Johan Forssén Ehrlin vyštudoval psychológiu na univerzitách vo Švédsku a je odborníkom na metódu neurolingvistického programovania,
Pôsobí ako spisovateľ, kouč, verejný rečník a tréner osobného rozvoja, duševného zdokonaľovania a manažérskych schopností.

Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu