Prečo sa učitelia a študenti nikdy nemôžu dohodnúť

Autor: Adriana Markovičová | 2.2.2007 o 8:02 | Karma článku: 9,63 | Prečítané:  2622x

Predstavte si ŠKOLU. Hocijakú. Na jednej strane menšina, teda učiteľ, profák, tíčer, učka a na strane druhej väčšina nazývaná študenti, študáci, žiaci, decká, mládež, pionieri (sorry, to už nie, som sa pozabudla). Pozná to každý z nás. Obe strany majú zväčša vykopanú vojnovú sekeru (ťažko spolu fajčiť fajku mieru, keď je to zakázané, však?). Rozoberme teda príčiny, ktoré sú tomu na vine.

Prvá príčina: HODNOTENIE

 

Základný dôvod nezhôd je v zastaranom systéme hodnotenia od jedna do päť. Niektorí kreatívci za katedrou dotvárajú tento primitívny systém ďalšími podstupňami typu dva mínus či jednotka s hviezdičkou. Zažila som dokonca experta, ktorý ohodnotil svojho žiaka známkou -3¾*.

Riešenie je veľmi jednoduché. Keby stupnica hodnotenia pozostávala len zo známky 1 a 2, každý tretí žiak by bol čistý jednotkár (poznáte ho podľa toho, že často opakuje vetu "nie, ja nie som bifľoš"), každý druhý by končil s vyznamenaním a úplne každý by prospel veľmi dobre.
Na súčasný klasifikačný systém tak doplácajú všetci. Vyučujúci dá študákovi guľu (5), študák sa nahnevá, vypustí mu dušu (na aute), postraší deti, pošle o polnoci nemilú esemesku, vykopne schránku. Učiteľ plný pomsty ho na druhý deň vytiahne, oznámkuje mu odpoveď, zošit, písomku a celého opäťkovaného ho pošle do bažín. Pred klasifikačnou poradou zašle nevedomým rodičom oznámenie o napomenutí, otec žiačika zbije a žiačik? Opäť auto, deti, mobil, schránka...

 


student1_res.bmp

 

Druhá príčina: UČIVO

 

Problémom je jeho množstvo. A je problémom vážnym, ba až tragickým. Neveríte? Prosím, tu je príklad:

Učka, celá nervózna (pretože je pozadu s látkou), priletí do triedy, pristane na katedre, povie všetkým, akí sú zadubenci a barani a preberá nové učivo až do zblbnutia (teda do zvonenia). Keď sa to takto opakuje sedem hodín, študák vyjde zo školy naštvaný na celý učiteľský zbor a vybodne sa na učenie. Príde opakovanie, učka zistí, že nikto nič nevie a za trest sa toho dá naučiť ešte viac. A chudáčikovi študentíkovi, ktorý sa túži dobre učiť, prasknú nervy, neovládne sa, vyskočí zo svojej lavice a ....!? No určite to jeden schytá a potom sú z toho opletačky, súdne pojednávania, odchody zo školy, dvojky, trojky z chovania a podobne. A nasleduje znovu veľké zaostávanie za učebnými a inými osnovami (učka predsa sedí na súde), ďalšie hory, kopy, haldy učenia a z toho vyplývajúce strácanie nervov, bitky, súdy, odchody....

 


student2_res_res.bmp student3_res_res.bmp


 

Tretia príčina: PROTIREČENIE MEDZI ŠTUDENTOM A UČITEĽOM

 

Túto príčinu pochopia najmä tí, ktorí povinne absolvovali školskú dochádzku za čias socializmu (niežeby vtedy bolo kvalitnejšie školstvo, ale povinne do nás hustili marxistickú dialektikou vývoja a jeho protirečenia - už neviem, o čom to je, ale to slovo mi utkvelo v pamäti naveky vekov).

Je to historická skúsenosť, že odkedy existujú učitelia a žiaci, stále si protirečia. Jasné je aj to, že protirečenie je vzťahom zákonitým. Nie je predsa možné, aby sa tí, čo si robia napriek (aj keď nechtiac), mali radi. Ale je nám jasné, čo je obsahom a aké sú dôsledky tohto protirečenia? Obsahom sú zo strany študentov rôzne „kulehy“ a „finty“, napríklad odpadnutia, zamdlievania a rôzne životunebezpečné nástrahy (podpílená nôžka na katedre, atď.). Zo strany učiteľov sú to zase neočakávané školské projektíky, skúšania a päťky, ktoré oni tak „neradi“ dávajú. A dôsledky? Zase spomínané autá, schránky, resp. napomienky, dvojky a trojky zo správania a súdy.

 

Ako toto všetko riešiť? Možnosť je len jedna. Určite by vyhovovala študentom (a možno i vyučujúcim), ale nevtesnala by sa do učebných osnov. Predstavte si, aké by to bolo krásne, keby v škole panovala nálada porozumenia a lásky. Všetci by sa sladko usmievali a inšpekcia by kontrolovala iba stav veselej nálady v triede. Komunikácia by na hodine vyzerala takto: Neučil si sa? Poď, nech ťa vybozkávam. Prišiel si neskoro do školy? Zajtra ťa odveziem do školy, môžeš aj šoférovať. Zabudol si si zošit? Napíšem ti zajtra do nej učivo sám a domaľujem i srdiečka.

Do triednej knihy by učiteľ napísalo nové učivo: Objímanie sa a milé slová o láske. No nebolo by to krásne? Ale to by už škola nebola školou....

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty a obavy rodičov. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Správy z Threemy naznačujú aj to s kým si Kočner dohodol živé prenosy na TA3.


Už ste čítali?