Mám blbý strach

Autor: Adriana Markovičová | 18.3.2007 o 22:40 | Karma článku: 10,69 | Prečítané:  2344x

Ako študentka som často vyrážala do ulíc veľkomesta, aby som sa nadránom vracala s veselou náladou a vôbec ma nenapadlo, že ten tieň za mnou môže byť nejaký úchylák. Smiala som sa v duchu rodičom, ktorí ma v nedeľu večer odprevádzali na nočný vlak Košice - Bratislava so zostavou prikázaní  (od klasického dávaj si na seba pozor cez neotváraj nikomu kupé až po zavolaj, keď docestuješ). Celú noc som potom klebetila s podozrivo vyzerajúcim ujom, ktorý mal najlepšie roky svojho života už zjavne za sebou a z kútika úst mu tiekla slina.

Keď som nastúpila do práce, moja trojdetná kolegyňa Zuzka pravidelne pri zvuku akejkoľvek sanitky či policajnej sirény vytáčala telefónne číslo domov, aby skontrolovala, či sú jej pubertálne deti nažive. Ak náhodou nedvíhali, sledovala z okna smer pohybu dotyčného vozidla a nechcite vidieť tú paniku v jej očiach, keď sa tento smer náhodou zhodoval s trajektóriou vedúcou k jej bytu. Vtedy bola schopná zanechať rozpracované plány práce na pracovnom stole a riskovať absenciu len kvôli tomu, aby doma našla "bezbranné" deti sledovať vreštiacu televíziu so sáčkom, v ktorom ešte pred chvíľou boli zemiakové lupienky. Zuzku som v duchu nazvala hysterkou a povedala som si, že ja teda takáto nebudem, keď budem mať deti.

To som ešte netušila, že pánbožko mi o pár rokov k malému rozkošnému a kričiacemu balíčku s ručičkami a nožičkami pribalí ešte bonus navyše. STRACH. Je to blbé, ale je to tak. Strach sa týkal a týka každej situácie a každého veku, so zvyšujúcim počtom detí sa nedelí, ale násobí.

Strach z toho, že:

  • zrazu prestane dýchať
  • sa nebudem vedieť oň postarať 
  • sa buchne do rohu stola
  • vypadne z okna
  • vypije Okenu
  • spadne zo schodov
  • ten kašeľ je predzvesťou zápalu pľúc
  • bude v škôlke plakať za mamou
  • mu malý Matúš, Lukáš, Tomáš....bude ubližovať
  • sa nikdy nenaučí bicyklovať 
  • bude mať nervóznu učiteľku
  • sa s ním nikto nebude kamarátiť
  • tá hrča na krku bude niečo vážne
  • kým som v obchode, podpáli byt
  • mu bude v tábore smutno
  • ďalšie katastrofy....

Bývam s deťmi v malom, povedala by som provinčnom mestečku, kde miestne noviny uverejňujú čiernu kroniku s takýmito kriminálnymi prípadmi. 

"Dvaja maloletí (15 a 14) v nedeľu večer nasprejovali staničný bufet, pričom mali v krvi 1,0 promile alkoholu. Víno im podal zamestnanec pohostinstva Lampáreň, ktorému bola uložená bloková pokuta."

"Hliadka nachytala párik milencov pri obnažovaní sa v mestskom parku." 

"17-ročný mládenec bez vedomia rodičov použil motorové vozidlo, ktoré patrilo jeho otcovi a skončil v priekope." 

Keď sa tu stane vražda, zvyčajne ide o bratovražednú pomstu, keďže jednému zo súrodencov zanechal otec v záveti o dva páry ponožiek navyše. Jednoducho, ide o pomerne pokojné mestečko. Napriek tomu nedokážem nechať svoje deti na ulici bez dozoru a od ich útleho detstva som absolvovala kompletnú zostavu pieskovo-preliezkovo-hojdačkových radostí spolu s nimi.

Teraz ma vážne okolnosti nútia presťahovať sa do hlavného mesta. Ešte tam ani nie som a už sa na mňa valia to všetkých strán hrôzostrašné zvesti (akoby tie moje strachy ešte nestačili).

Vraj som sa zbláznila, lebo všetci z Bratislavy naopak utekajú. Vraj tam bežne deti na ulici napchávajú drogoví díleri pochybnými cukríkmi. Vraj už v škôlkach rastú malí šikanovači a deň bez natrhnutého ucha sa takému grázlikovi ani neráta. Vraj v školách vládnu malí prominentní hajzlíci, ktorí sa odvolávajú na to, že otec/matka je poslanec/umelec/mafián/najbohatší človek na svete. Vraj v istom obchodnom centre matku okradli o dieťa, kým si prezerala výklad a našli ho nadopované tabletkami na záchode. Vraj musíš mať veľké šťastie, aby tvoje slušne vychované dietko nezblbli feťáci, gambléri, pasáci, jehovisti a ktovie kto ešte. Podobné katastrofy vyliezajú z úst mojich známych ako šváby.

Pozerám sa na svoje spiace poklady a spomeniem si na slová mojej priateľky. Chce to vraj len dve veci: VEĽA LÁSKY a ČAS NA DETI. Zdá sa mi to príliš jednoduché, ale možno to funguje. Musím tomu veriť, lebo inak by som zošalela od toho blbého materinského strachu. Počkajte.....húka sanitka...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

INTERAKTÍVNY WEB 1989

Mrznúce prsty a obavy rodičov. Padajú komunisti

Denník SME spustil výnimočný interaktívny web 1989: Cesta k slobode.

Bývalý šéfredaktor Plus 7 dní naklonený Smeru mal byť Kočnerov človek

Správy z Threemy naznačujú aj to s kým si Kočner dohodol živé prenosy na TA3.


Už ste čítali?