Rozchodológia VI.: Poďme už začať nový život - diskusia (strana: 1)

Hodnoť

ta fotka

mi pripomina moje rodne mesto :) DK

Reagovať |

Joycee

30.04.2008 23:16 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

trefa

teraz na jar je tam krásne

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

30.04.2008 23:31 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

heuréka, adi

mám Ťa moc rada......prežila si to...... a neuveriteľne Ťa táto skúsenosť posunula dopredu...máš môj hlboký obdiv...drž sa moja

Reagovať |

ely

30.04.2008 23:16 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Veď ty vieš

že aj ja teba mám rada:)

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

30.04.2008 23:32 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Ariana, Ely

rada Vás obe počujem. Od 14.2. hrám už len sama. Každý človek si rôznymi spôsobmi hľadá svoje miesto v živote. Nie je to ľahké, ale posúva nás to. Veď život je báječná vec.

Reagovať |

haneleee

01.05.2008 6:30 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Tak to ti gratulujem, Hanelee

ja by som to už tiež chcela mať za sebou, ale ešte to chvíľu potrvá.
Dievčatá, vy ste úžasné baby!!!

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

01.05.2008 9:20 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

joooj,

este som si nestacila precitat cely serial, ale vyzera to velmi fajn.
spominam na pariz... s pokazenym zaludkom :)

Reagovať |

natasa.holinova |

|

01.05.2008 0:07 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Ja som sa nikdy nehneval,

a odpustil som okamzite. Vinu som vzdy hladal v sebe. Aj ju tam stale vidim. Pozeras sa na tie veci velmi dobre, Adi. Tieto texty dufam posunies na buduci rok na Novinarsku cenu. Vdaka.

Reagovať |

Boris 'Paris' Burger |

|

01.05.2008 1:45 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Vieš. že to preto nerobím :)

Nemyslím si, Borisko, žeby bola vina len a len na jednej strane. A vôbec vina, nevina v osobných vzťahoch...ak sa už raz niečo pokazí, treba ísť ďalej, hľadanie podielu viny mi v tom nikdy nepomohlo, len vyvolalo túžbu po pomste.

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

01.05.2008 9:25 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Pekny clanok, isto aj pravdivy....ale odpustenie nie je nezaujem. Vo vztahu nejde o to odpustit, ale pochopit. Ked ma milovana osoba necha, neznamena to, ze jej musim odpustit. Odpustit co? Ze ma uz nelubi? To je sotva jej chyba. Treba sa s tym len vyrovnat, nie odpustat. Ona za svoje city nemoze. Odpustit treba cloveku, ktory vam ublizil, nie cloveku, ktory hlada svoje stastie

Reagovať |

mehmed

01.05.2008 2:06 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

mehmed

ja som ho práveže chápala hneď od začiatku, po toľkých rokoch opäť zažiť motýliky v bruchu, to je veľmi vábivé, ale napriek tomu som mu dosť dlho nemohla odpustiť iné veci - zbabelosť v rozhodovaní, že sa nepostavil k veci chlapsky, nič neriešil a užíval si sedenie na dvoch stoličkách. Chápem, keď sa niekto zaľúbi, ale v tom prípade sa musí postaviť k problému čelom a stáť si za svojím rozhodnutím. Je to ťažké...
...ja odpustenie ako nezáujem naozaj cítim, v okamihu, keď mi som prestala byť závislá od jeho názoru, od jeho správania a jeho činov, nesmierne sa mi uľavilo, oslobodila som sa a pre mňa to znamená, že aj odpustila (ups, asi som sa prezradila, ale to mi je vlastne aj jedno, však?)

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

01.05.2008 9:33 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

skvele napisane,

odporucila by so to ako prirucku :) skoda len, ze na vsetky tieto veci, kazdy z nas zvycajne musi prist sam, o to viac su dolezitejsi priatelia, ktori toto nase znovuzrodenie "preziju" s nami, K+

Reagovať |

Sylvia Weissová |

01.05.2008 6:23 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Na sto percent súhlasím, Silvia

pocit spolupatričnosti, ktorý nájdeš u priateľov, ťa posúva ďalej, pretože vieš, že sa to dá zvládnuť s noblesou a bez jaziev na srdci

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

01.05.2008 9:28 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Veľmi dobré,

zrejme psychológia rozchodológie je v odborných kruhoch známa.Toto má punc prežitého a mnohokrát prežutého.Obdivujem triezvosť postupov aj záverov.Len škoda,že skoro všetci sa učíme na vlastných chybách.Držím palce autorke so želaním chyby neopakovať a - žiť.

Reagovať |

bim

01.05.2008 7:02 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

bim,

mnohokrát som sa presvedčila, že v živote existujú overené "postupy" a "schémy", ktoré fungujú a pritom sú veľmi jednoduché. Len kým si ich uvedomíš, niekedy to trvá strašne dlho. Ďakujem za tie palce...

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

01.05.2008 9:36 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

dakujem

dakujem, a.... a dúfam, že ma to už konečne raz prestane bolieť.

Reagovať |

poiuzzuiop

01.05.2008 21:29 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

neboj sa, prestane

to viem určite a to som si pred dvoma rokmi myslela, že neprestane

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

01.05.2008 21:42 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

Velmi pekne si to napisala. Presne to teraz prezivam. V marci nas manzel opustil kvoli inej, mladsej. A teraz bojujem s vycitkami, ze som to nedokazala cele zachranit. Ze moje deti nebudu zit v kompletnej rodine. Ako si sa s tymto dokazala vyrovnat?

Reagovať |

zuza-b

02.05.2008 7:50 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť

uf, to je na dlhé rozprávanie

výčitky a sebaobviňovanie je samostatná kapitola...trochu si ma ale navnadila na ďalšiu tému o deťoch z rozpadnutých vzťahov...
Len v skratke...tie výčitky sú normálne...večné otázky...kde som urobila chybu...či som mala to robiť a iné hentak...poviem ti, na to musia byť vždy dvaja, na záchranu nestačíš len ty, obaja musia chcieť a môžeš sa rozkrájať, ak tá druhá strana nie je presvedčená o tom, že chce byť s tebou, nepomôžeš si. A ak niečo nemôžeš ovplyvniť (a ver mi, toto nemôžeš, musí to byť jeho rozhodnutie), nerieš to. Nezodpovedáš za správanie svojho manžela. Pozri, ak máš chuť, môžeme si pokecať súkromne v správach...prajem ti pekný deň a veľa sily, zuzi... :)

Reagovať |

Adriana Markovičová |

|

02.05.2008 9:36 | Oznám správcovi | Odkaz

Hodnoť