Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Pokazený život (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 > >>

Hodnoť

 

to sa naozaj stalo?
 

 

pred troma rokmi
 

 

hmmm.. neviem, ako by som sa zachoval v takej situacii.. mozno tak isto.
 

ano

tento blog je to napisany podla skutočnych udalosti, ktore sa udiali v inych blogoch
 

Neprezrádzaj kadekomu

večný prameň našich námetov!
 

čo si

chcel týmto povedať?
 
Hodnoť

k+

pekne zachytená realita
 
Hodnoť

rodičia sú povinní

postarať sa o svoje deti. vždy a kedykoľvek. priviedli ich na svet a tak majú voči nim zodpovednosť.
a majú povinnosť aj zabezpečiť, aby sa ich deti nemuseli o nich starať. rodič, ktorý dopustí, aby si jeho dieťa zničilo svoj život jeho opatrovaním je sebecký a nezodpovedný. rodič nemá právo také niečo dopustiť.
 

 

Rodičia nemajú žiadnu povinnosť zabezpečiť, aby sa ich deti nemuseli o nich starať.
 

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 

Mas asi pravdu,

preto treba rodicom zakazat umierat kym si povinnosti nesplnia. Take zbavovanie sa povinnosti musime zakazat. Este keby to bolo mozne uplatnit spatne, podpisala by som aj peticiu.
 

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 

To je tazko, takto lahko

posudzovat.
Ono je to tak, ze clovek je prilis komplikovany tvor bez mustra: takto to ma byt...
Niektori ludia su predurceni pre obetu, je to v nich. Nikdy sa neozenia, nevydaju, nemaju deti.
.
Ja som sa o svoju mamu postaral, napriek tomu, ze som bol zenatym otcom rodiny. Chodieval som k nej kazdy den, ked zomierala, umyval som ju a prebaloval niekolko mesiacov, niekolkokrat za den. A bolo mi uplne jedno, co si o tom mysli moja pani alebo moj zamestnavatel. Moj sym to chapal, mal vtedy patnast.
.
Nic odo mna nepozadovala, vsetko v zivote som urobil dobrovolne.
Ale verim, ze su aj egoisti, ktori si deti uzurpuju pre seba, myslim, ze tak si to asi myslel, ano, clovek si nemoze obetovat vlastny zivot, ale kompromis by najst mal. A mal by mat aj pochopenie najblizsej rodiny.
Horsie je, ked umieranie trva niekolko dlhych rokov. Dnes je to velmi tazke. Viacgeneracne rodiny s matkou, ktora nechodi do prace a o vsetko sa v dome postara su minulostou. Ale aj tak je to individualne. No muster, ako to ma byt je nezmyslom.
 

v mnohých rodinách

najmä na dedine, bola vždy najmladšia dcéra "odsúdená" na to, aby sa postarala o rodičov. myslím, že je to krutejší trest ako väzenie. z mladej ženy je stará dievka, život preč, o majetok ju oberú súrodenci. nikdy nepracovala, nemá priateľov...
rodič dieťa priviedol na svet - dá sa povedať, že robil radosť najmä sebe. to dieťa za to nemohlo. preto sa musí rodič obetovať za dieťa, nie naopak.
existuje množstvo ústavov, kde tým starým ľuďom môže byť lepšie ako doma. a navyše nebudú ničiť život svojho dieťaťa.
v niektorých kultúrach sa starý človek, keď už cítil, že je na obtiaž, pobral do lesa a tam zomrel. nie som extrémista, ale niečo podobné by malo fungovať aj dnes - domovy dôchodcov sú presne na to.
 

Lenže ten

Jaro sa rozhodol sám že sa postará o svoju chorú matku mohol ju dat do ústavu ale nemal to svedomie aby jediná osoba ktorú mal rád bola v ústave bol na nu citovo naviazaný a myslím že robil dobre to sa dnes už tak nevidí.
 
Hodnoť

 

Prvé čo ma napadlo - Guy de Maupassant a jeho poviedka Prechádzka. Aj keď tam sú príčiny rozdielne, tá uzavretosť života a precitnutie z neho až po tragický záver je v podstate zhodné.
Kto za to môže je v podstate bezpredmetná otázka.
Život je aj taký...
 

život je aj taký

tá uzavretosť života má veľa podôb ...

Obyčajne sa formuje vtedy, ak sa vzťah (y) začne "organizovať" okolo nejakého problému do systému s nepriepustnými hranicami. Ten problém je často skôr pozitívne interpretovateľnou zámienkou ako príčinou. Tmelom.
Je to o úzkosti.
 

 

Vitaj, dávo som ťa tu nevidel a ak mám byť úprimný, cchýbal mi Tvoj pohľad na toto :
http://nataliablahova.blog.sme...
.
PS : stačí krátkou správou
 

 

*** (Všetky príspevky boli zmazané na vlastnú žiadosť autora.)
 
Hodnoť

 

Njn, niekto zas matku nepoznal vobec a dal by cokolvek, len aby s nou mohol zit co i len rok. Preto si vsetci vazme tie chvile ktore mame a aj ked ani nasi rodicia urcite nie su dokonali a maju chyby, vychadzajme si spolocne v ustrety.
 

1 2 3 4 > >>

Najčítanejšie


  1. Maroš Chmúrny: Škandál u sv. Michala, kus dobrej roboty a nová funkcia 2 983
  2. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou, pred jeho dom doniesli truhlu a vence 2 541
  3. Miroslav Ferkl: Vysnívaný dom Igora Matoviča. 2 334
  4. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 2 025
  5. Roman Kebísek: Časť slovenských rozprávok od Dobšinského sa podobá nemeckým od Grimmovcov 1 144
  6. Miroslav Galovič: Kraj, kde nič nie je XI. Stará Ľubovňa. Posledný skanzen na tripe. 1 121
  7. Rudolf Pado: Kde sa túla zdravotnícky odpad z celoplošného testovania na Covid-19? 1 083
  8. Roman Vavro: „Čo je to s televíziou? Konečne mi funguje rádio...“ 1 047
  9. Michael Achberger: Kedy by ste mali jesť posledné jedlo dňa, aby ste zbytočne nepriberali? 893
  10. Dominika Kislíková: Chleb (náš každodenný malofatranský) 822

Rebríčky článkov


  1. Jan Vaněra: SLOVENSKO-MAĎARSKÉ POHRANIČIE V OKOLÍ RIEKY IPEĽ - 7.11.2020
  2. Miriam Studeničová: Životná potreba svätenia sviatočného dňa!
  3. Peter Ďuroška: Nadácia SPP podporila projekt zrakovo postihnutých športovcov
  4. Michal Kováč: Ako sa IBM zo straty vrátila späť k ziskom
  5. Ivan Čarnogurský: KEĎ SA VLÁDNUTIE STÁVA OBSAHOVO NEPODSTATNÉ
  6. Július Kovács: Dr.Bukovský zľahčuje covid a zarába na tom mesačne okolo 5000 eur, pomôžte mi ho odstáviť
  7. Vladimír Bohm: Prečo deti nechcú chodiť do školy a pohŕdajú učiteľmi?
  8. Katarína Adamusová: Hranice vo vzťahoch z pohľadu efektivity
  9. Jozef Legény: Revúca, ako ďalej so správou bytov?
  10. Jaroslav Polaček: NEČAKÁM POTLESK, ALE ZACHRÁNILI SME VODU PRE CELÉ VÝCHODNÉ SLOVENSKO


Už ste čítali?