Adriana Markovičová
Čakám, čakáš, čakáme...
Keď si to zrátame, tretinu svojho života čakáme na ráno. Ďalšie hodiny a minúty svojho detstva čakáme na koniec vyučovania, na piatok, na začiatok prázdnin. Potom čakáme na toho pravého či pravú a keď ich nájdeme, vyčkávame, či nezazvoní poštárka s dôchodkom. O čakaní by vedeli povedať svoje najmä ženy, ktoré čakajú pred toaletami, muži majú v tomto smere dosť podstatnú výhodu (našťastie ju nemôžu využiť, lebo tak či tak potom musia čakať na svoje ženské polovičky). Ešte som nikoho nepočula povedať, že zmyslom jeho života je čakanie, napriek tomu je to hlavná náplň obdobia medzi narodením a smrťou.