Vtedy a dnes: Winnetou (1962 - 1968)

Autor: Adriana Markovičová | 15.4.2012 o 17:00 | (upravené 27.9.2012 o 21:42) Karma článku: 12,17 | Prečítané:  42245x

Práve vstupujem na mínové pole. Niežeby sa v indiánskych filmoch používali nášľapné míny, to nie, uvedomujem si však, že za akýkoľvek sarkastický tón na tému Winnetou ma potrestá nielen samotný Manitou (ó, Veľký Manitou!), ale aj tí čitatelia, ktorí mali kedysi šťastie byť deťmi. Už aj za to, že som minule v ktoromsi článku omylom spotvorila meno krásnej Ribanne, som od toho tam hore (ó, Veľký Manitou!) dostala zaslúžený trest - zrazilo sa mi mlieko na sporáku. Dnes sa chystám nechať vykysnúť cesto,  načim mi dávať si pozor na jazyk. A keby mi predsa len niečo ušlo, som ochotná sa kajať a ako tuhý nefajčiar zdolať fajku mieru, ak nie priamo zakopať vojnovú sekeru.

StopyTo, že nemecký autor predlohy Karl May písal o Indiánoch bez toho, aby čo len vkročil na americkú pôdu, je všeobecne známe.
Oveľa menej sa vie o tom, že bol tak trochu magor. Ale zase - ako inak by si dokázal vymyslieť toľko krásnych príbehov o statočnosti, pomste a priateľstve, že? Také máme my, priemerní ľudia, veľmi radi, lebo väčšina z nás sa ku nejakému hrdinskému skutku v slovenských podmienkach dostane zriedkavo.
Knižky o apačských bojovníkoch z edície Stopy mával v knižnici hádam každý. Nože, dvihnite ruky hore, koľkí z vás tie zažltnuté obtrhané kapustné vydania ešte tajne schovávate pred upratovaniachtivými matkami a manželkami, prípadne manželmi?
Jeden, dva, ... desať,... no dobre, je vás tu dosť.
Originálne Mayovky boli pre filmy predlohou a inšpiráciou, konečné vizuálne spracovanie sa však v mnohom líšilo. Filmári sa trochu pohrali s dejom i postavami, ba i Ribannu vydali za niekoho úplne iného ako v origináli. Netreba veľa fantázie k tomu, aby ste si domysleli dôsledky. Hromy-blesky metali nielen zástancovia pôvodnej literárnej verzie, ale aj obdivovatelia Pierra Bricea a Lexa Barkera, ktorí na nich nedali dopustiť. Odvtedy však vášne dávno opadli a obe verzie sa považujú za klasiku.
Winnetou je jednoducho ikona.

Začalo to v roku 1962 Pokladom na striebornom jazere a podľa západonemeckých papalášov z akéhosi filmového výboru, ktorí udeľovali snímkam punc kvality, nestál za veľa. Producenti to napriek tomu riskli a zároveň s jeho poslednou klapkou vyrobili prvý záber ďalšieho filmu Winnetou. Po uvedení filmu na plátna museli tí istí papaláši stiahnuť chvosty pred publikom, ktoré bralo kiná útokom - aj bez puncu.
Potom to už išlo ako po masle.
V 64-tom tri filmy - Old Shatterhand, Červený gentleman a Medzi supmi, o rok neskôr ďalšia trojka - Petrolejový princ, Posledný výstrel a poslabší Old Surehand. Sotva však v Poslednom výstrele poslal zákerný Rollins náčelníka Winnetoua do večných lovíšť, zdvihla sa vlna odporu.
Winnetou predsa nemôže len tak umrieť! Ako sa dá s žiť s pocitom, že červený džentlmen už nebude jazdiť na svojom vraníkovi po prérii?
Jasné, že nedá, to vie predsa každý, na nátlak verejnosti museli teda chlapci opäť vyleštiť zbrane a naštartovať kone, aby sa vo filmovom čase vrátili späť. Do roku 1968 vznikli ešte tri mayovky s Winnetouom, a to Miešanka Apanači, Old Firehand a Údolie smrti.

BriceWinnetou je náčelník kmeňa Apačov - Meskalerov, ktorý zdedil po smrti svojho tatka Inču-čunu nielen jeho funkciu, ale i striebornú pušku. Miluje svojho vraníka Ilčí a indiánsku dievčinu Ribannu z iného kmeňa, tá sa však na mierové účely vydá za iného.
Winnetou je však tvrdý bojovník a takmer nadpozemská bytosť, takže aj túto ranu osudu zvládne.
Má dvoch súrodencov - sestru Nšo-či a brata Old Shatterhanda, ktorého si do rodiny adoptoval výmenou krvných doštičiek. Práve v jeho náručí napokon ukončí svoju pozemskú púť... môžem vám však prezradiť, že to celkom koniec nebol, ale o tom až neskôr.

Vrátim sa ešte na začiatok. Herca do hlavnej úlohy hľadali filmári dlho-predlho, zvažovali Horsta Bucholza, ktorý sa im osvedčil už v Siedmich statočných, ale ten dal prednosť radšej Hollywoodu (určite nebol nikdy pri chorvátskych Plitvických jazerách, lebo keby ich videl, rozhodol by sa iste inak). Oslovili aj Christophera Lee, ten sa však v tom čase musel venoval Draculovi, takže nakoniec angažovali "Zorra" Guy Williamsa.
V poslednej chvíli sa producent vybral na berlínsky filmový festival, aby si tam vypil na raute nejakú kávičku a pojedol pár obložených chlebíkov - a vtedy zbadal 33-ročného aristokratického Francúza, ktorý síce nevedel jazdiť na koni a v živote nepočul o nejakom Karlovi Mayovi, ale akoby z oka vypadol jeho predstave o indiánskom náčelníkovi.

Pierre Brice (alias Pierre Louis Baron de Bris) je už podľa originálneho mena pôvodom šlachtic. Otec, námorný dôstojník, vštepil potomkovi do krvi vojenskú výchovu. Nečudo, že ten sa už v pätnástich rokoch zapojil do hnutia odporu a tajne pašoval šifrované správy, za čo ho údajne vypočúvalo aj Gestapo. Po skončení II. svetovej vojny si už ako plnoletý dobrovoľne obliekol uniformu a odletel bojovať do Indočíny, odkiaľ si doviezol tri metále za statočnosť.
Až potom hádam dostal strach (alebo rozum) a začal robiť niečo aj pre seba - navštevoval kurzy herectva, predvádzal sa v reklame, či tancoval v tanečnej skupine, kým sa z neho nestal dlhovlasý Indián.
Keď sladké šesťdesiate roky skončili, Pierre sa pokúsil aj o spevácku kariéru, spieval dokonca v nemčine, hoci jazyk nepoznal. Neviem, či by sa umiestnil v hitparáde Bravo na treťom mieste, keby to nebol bývalý Apač, ale nebudem si nič domýšľať, vypočujte si jeho pesničky tuto. Vraj ho predbehli len Rolling Stones a Beatles.
BriceOsemdesiate roky začali u pána Bricea tým, že sa konečne oženil so svojou dlhoročnou priateľkou. Čakal síce trochu dlhšie, ako je zvykom (mal už 52), ale celkom mu rozumiem - manželka pochádza z jednovaječných trojčiat a musel sa poriadne naučiť, ktorá je tá jeho, aby si ich nepoplietol, keď sa sestry zídu pri rodinnom obede.
V telke v tom čase bežal seriál Môj priateľ Winnetou, ktorý síce nemal s Karlom Mayom nič spoločné, ale podľa kritiky zobrazoval život pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky reálnejšie. Pierre v ňom stvárnil... musím si spomenúť, aha, už viem, Winnetoua.
Obávam sa, že práve tento herec je obeťou jednej postavy. Ako sa k tomu staval samotný Brice?
Bulvárne plátky tvrdili, že podľa vlastných slov mu Winnetou zničil profesionálnu kariéru, dôkazom čoho mali byť aj priemerné neindiánske filmy, v ktorých tento sympatický pán neskôr hral.
Seriózna tlač prinášala nadšené rozhovory o tom, ak je šťastný, že môže aj po rokoch predvádzať indiánske kúsky na jednom z "pútnických" miest v nemeckom Bad Segebergu (bližšie informácie pre tých, ktorí by sa tam chceli vybrať, nájdete tu).
Presne tam sa už od päťdesiatych rokov konajú na prírodnom vápencovom štadióne letné festivaly, kde sa organizátori hrdia tým, aké hviezdy zohnali. V rokoch 1988 až 1991 získali hviezdu najväčšiu, práve Pierra Bricea. Nečudo, že Nemci svojmu obľúbenému francúzskemu hercovi následne udelili Nemecký kríž za zásluhy I. triedy.
Na úlohu Winnetoua sa Pierre dal prehovoriť ešte raz, vo veku 69 rokov nakrútil televízny film Winnetou sa vracia. Je logické, že nech by maskéri robili neviemaké zázraky, asi ťažko by z neho urobili mladíckeho náčelníka, a tak scenáristi urobili malé harakiri - vraj pred rokmi osudný smrteľný zásah prežil a zvyšok života sa ukrýval v horách. Tentoraz celkom súhlasím s kritikmi, ktorí tento zámer zniesli pod čiernu zem, myslím, že treba vedieť prestať včas. Ešte malá perlička, v tomto filme účinkoval aj slovenský herec Juraj Kukura.
Dnes má tento charizmatický fešák 83 rokov, angažuje sa v charite a propaguje svoju autobiografickú knihu Winnetou a ja. Býva s manželkou, koňmi, psami a inými zvermi blízko Paríža.

BarkerOld Shatterhand (Drviaca Ruka) je tvrdý muž. Dokáže omráčiť nepriateľa jedným úderom päste, ale keď ide o rodinu, toleruje Winnetouovi aj nežné pomenovanie Šárlí.
Obaja si dokážu povedať to podstatné púhym upreným pohľadom a poviem vám, niekedy sú poriadne "ukecaní".
K osobnostnému profilu fešného blonďáčika patrí ešte vraný kôň Hatátitla a nešťastná láska k Winnetouovej sestre Nšo-či.
Hádam som na nič podstatné nezabudla.

Američan Lex Barker bol od samého začiatku v úlohe dobrého bieleho muža jasný. Keď sa vtedy 43-ročnému hercovi ozvali producenti s ponukou, síce trošku strečkoval, ale manželka ho presvedčila, že je to dobrý nápad.
Aj predkovia Alexandra Crichlowa Barkera Jr. neboli len takí hocijakí hochštapleri. Jeden z nich založil Rhode Island a býval guvernérom Barbadosu, takže malý Alexander vyrastal na farme v bohatej rodine s množstvom služobníctva.
Bol zároveň výborným študentom, takže sa poľahky dostal na Princeton, odkiaľ však zdrhol k divadlu.
Viete si predstaviť, že tatko asi nebol dvakrát nadšený a viac-menej nátlakom donútil syna doštudovať za inžiniera. Ako slušne vychovaný muž si ešte stihol založiť rodinu, lenže nepokojná povaha mu nedovoľovala vysedávať pri rodinnom krbe, a tak sa dobrovoľne prihlásil do armády.
BarkerZ druhej svetovej vojny si doniesol pár suvenírov - zranenie hlavy, nohy a hodnosť majora. Keďže mu ocko už do života nekecal, konečne sa mohol vrátiť k herectvu a urobil dobre.
Výborný vzhľad ho priam predurčil na to, aby sa prihlásil na konkurz do filmu o mužovi z džungle. Stal sa desiatym predstaviteľom Tarzana v histórii a osvedčil sa tak dobre, že s ním uzavreli zmluvu na päť tarzanovských príbehov.
Sláva mu priniesla nespočetné množstvo žien, ktoré mu líhali k nohám, a tak zanechal manželku s dvoma deťmi svojmu osudu a oženil sa druhý raz.
Po roku sa opäť rozviedol a na tretí pokus si vzal herečku (nechoďte preč, ešte sme neskončili). Tento vzťah bol hádam najbúrlivejší - po tom, čo jeho žena potratila, obaja upadli do depresií a spoločnú krízu nezvládli.
Vtedy sa Lex rozhodol, že zmení svoj život a odsťahoval sa do Európy, kde ho zakrátko čakala malá úloha vo Felliniho Sladkom živote, a tiež vzťah so štvrtou osudovou ženou.
Mladá študentka herectva mu porodila syna a bola to práve ona, čo ho presvedčila, aby sa vymanil z tarzanovského imidžu novým dobrodružným filmom. Už-už to vyzeralo na súkromný happyend, ale to viete, život je niekedy strašná sviňa. Počas nakrúcania Pokladu na striebornom jazere zomiera mladá pani Barkerová na leukémiu...

Pán Barker bol však silný muž, pokračoval v úlohe statočného bojovníka aj naďalej a možno preto nebol jeho smútok za mŕtvou Nšo-či vôbec hraný. O tri roky neskôr sa oženil opäť - počarila mu bývalá Miss Španielska.
Po úspešnom indiánskom záťahu sa vrátil domov do Spojených štátov, opäť sa mu zapálili lýtka a zamiloval sa do ďalšej dámy. Rozvodové konanie so španielskou kráskou sa však trochu skomplikovalo, a tak zasiahol osud - jeho piate manželstvo ukončil infarkt.
Mal vtedy 54 rokov a tri dni.

Poďme teraz k ženám, ktoré okúzlili oboch filmových hlavných hrdinov.

VersiniIndiánska princezná Nšo-či (Krásny deň) sa zoznámi s Old Shatterhandom v okamihu, keď je ranený samotným Winnetouom. Biely muž sa vtedy ešte s jej bratom nekamaráti, ale veľa už k tomu nechýba.
Ako som už spomínala, úbohé dievča skoná zákernou rukou vraha Santera a ten si to samozrejme odskáče tiež.

Marie Versini je Francúzka, ktorá dostala od otca, profesora Sorbonskej univerzity, do vienka nielen vzdelanie (ovláda štyri jazyky), ale aj lásku k dobrodružným románom Karla Maya.
Keď šesťročnej Marii otec čítaval o odvážnej Nšo-či, už vtedy si zaumienila, že toto je presne úloha určená pre ňu.
Prvý raz ju predviedla o rok neskôr pozvaným hosťom na narodeninovej oslave, druhý pokus vo veku 23 rokov videlo už oveľa viac ľudí priamo v kine.
Keďže však jej postava pomerne skoro umrela, šupli milú krásku aj do iných úloh v ďalších mayovkách (Ingdža, Čita).
Marie išla za svojím cieľom rovnako cieľavedome ako jej idol z mladosti, už ako mladučká herečka hrala v známom parížskom divadle i vo filmoch s hviezdami tej doby.
Za manžela si vzala istého režiséra a scenáristu, ktorý ju z lásky veľmi rád obsadzoval do svojich diel, ale podľa všetkého bol tým dôvodom hlavne jej talent.
Celkom má na konte 33 celovečerných filmov a autobiografickú knihu "Bola som Winnetouovou sestrou" (veľmi originálny názov, že?). Okrem toho napísala detektívny román "Záhada okolo N-T", v ktorom jej fiktívna dcéra prenasleduje syna vraha svojej matky a zamiluje sa do apačského bojovníka menom Zvedavá veverička. Nečítala som ho, ale vyzerá to byť pekná paródia. Alebo nie?
Z Marie je dnes veselá sedemdesiatnička a herecké remeslo už dávno zavesila na klinec.
Oveľa radšej sa venuje dizajnu - navrhuje tričká s indiánskymi motívmi.

DorKarin Dor je Nemka, ktorá sa v mayovkách tiež používala ako multifunkčná herečka.
Jednotlivé filmy sa nenakrúcali v chronologickom poradí, a tak sme ju vo veku 25 rokov mohli vidieť v prvom Poklade na striebornom jazere ako Ellen Pattersonovú, hneď nato v druhom (ale z časového hľadiska vlastne prvom) Winnetouovi ako jeho platonickú lásku Ribannu.
Kto v tom má už teraz chaos, má smolu, lebo to bude ešte komplikovanejšie.
V poslednej jedenástej snímke s názvom Údolie smrti, ktorá vlastne ani nebola záverom, keďže Winnetou zomrel (a možno nezomrel) už v siedmom filme, predstavovala zase Mabel Kingsleyovú. Asi si filmári mysleli, že divák už na jej tvár zabudol, či čo... lenže povedzte, dá sa zabudnúť na krásnu Ribannu?

Karin (pôvodne Käthe Rose Derr) začala žiť ozajstný dospelácky život oveľa skôr ako iné dievčatá. Už v sedemnástich podpísala zmluvu na prvý film, vydala sa za režiséra staršieho o 27 rokov a hneď s ním počala syna. Bol to práve ten istý muž, ktorý má na svedomí Poklad na striebornom jazere, manželstvo však koncom 60-tych rokov stroskotalo. Na toto životné obdobie asi nespomína v dobrom, lebo okrem rozvodu ju postihla smrť oboch rodičov a vlastná rakovina, plus druhé nevydarené manželstvo. Až tretí oficiálny partnerský pokus jej pravdepodobne vyšiel, s istým producentom žila 19 rokov, kým neovdovela.
Čo sa týka kariéry, Karin hrávala často nielen v nemeckých kriminálkach, ale i v niekoľkých hollywoodskych produkciách (bondovka Žiješ len dvakrát a Hitchcockov Topaz).
V súčasnosti je možné túto 74-ročnú dámu zazrieť v drobných rolách v divadle, či romantických filmoch.

WolterAkoby sme mohli zabudnúť na strašiaka Sama Hawkensa?
Svojrázna postavička so zmyslom pre humor (a neviem, či aj nie jediná, lebo všetci ostatní brali svoje poslanie akosi príliš vážne) bola vždy mojou najobľúbenejšou.
Ani v ťažkých životných chvíľach, v ktorých mu išlo o skalp, nestrácal vtipnú slinu, a to milého strapáčika veru párkrát priviazali aj o kôl.

Ralf Wolter mal v tom čase len 36 rokov, no vyzeral oveľa staršie.
Pre túto úlohu sa v podstate narodil. Jeho tatko bol tiež humorista a spevák a často brával malého Ralfíka do práce so sebou - niet sa čo diviť, že syn skončil v rovnakom prostredí.
Kabarety, muzikály a približne 120 filmov - to je na herca celkom slušný pracovný životopis. Nepohŕdal malými úlohami, mihol sa v slávnom oscarovskom Kabarete, dal sa tiež nahovoriť do už spomínaného seriálu Môj priateľ Winnetou.
Dnes, keď má 86 rokov, ho už v aktívnej hereckej práci môžu vídať len tí diváci, ktorí sledujú nemecké televízne stanice.
A ešte jedna nepríjemná informácia, pred pár rokmi vraj neopatrnou jazdou spôsobil smrť troch ľudí, to už s ním ale raz bude musieť prediskutovať sám Veľký Manitou.

GirottiFilmy o Winnetouovi boli plné budúcich hereckých hviezd, ktoré sme neskôr obdivovali, a ktoré možno naštartovali kariéru práve vďaka tomu, že patrili do jednej zo skupín - hrdinov alebo banditov.
Začneme klaďasmi.

Prvý z nich, poručík Merrill, preberie Winnetouovi Ribannu a v skutočnosti sa volá Mario Girotti.
Nič vám to nehovorí? Prepána, len si spomeňte, ktorý Talian má najnebeskejšie modré oči na tejto planéte?
Veľký tučný a malý chudý.
Lucky Luke.
Detektív a kňaz v jednom Don Matteo.
No jasné, však je to starý známy Terence Hill. Ešte ste si nezvykli, že tu sa nikto nevolá tak, ako to mali v pláne jeho rodičia?
Mario Girotti mal vtedy 25 rokov a v rôznych mayovkách sa vyskytol celkom štyri razy (okrem Merrilla ešte ako Toby, Baker a Richard Forsythe). Dnes je z neho stále sympatický 73-ročný pán.

GotzTento 24-ročný krásny muž so širokým úsmevom sa schováva úlohe Freda Engela (Poklad na striebornom jazere), Martina Baumanna (Medzi supmi) a Jeffa (Miešanka Apanači).
Rodený Nemec, ktorého vraj pri natáčaní uhryzol kôň, na dobrodružstvo a likvidáciu zločincov nezanevrel a celý svoj profesionálny umelecký život zasvätil postave komisára Schimanskeho.
Áno, je to on, George Götz, primaľujte si k nemu fúzy a máte to.
Keď si k nemu dokreslíte aj pár vrások na čele, dostanete celkom reálny obrázok dnes 73-ročného kriminalistu.

MiticĎalší z večných Indiánov, ktorý bol taký presvedčivý, že na kultovom letnom festivale v nemeckom Bad Segebergu prevzal po Pierre Briceovi úlohu Winnetoua na celých štrnásť rokov, bol srbský herec a režisér Gojko Mitić.
V koprodukčnej nemecko-juhoslávskej  sérii filmov hral červenokožca Bieleho Havrana i Vokadehu, čo síce neboli veľké kúsky, ale zamietli mu cestičku k inému u nás populárnemu westernu Synovia Veľkej Medvedice.
Tam stvárnil úlohu úspešného biznismana v tmavom obleku, ktorý... nie, žartujem, ide o východonemeckú odpoveď na úspech Winnetoua z roku 1966 a Gojko bol, samozrejme, Indián ako vyšitý.
Monsieur Pierre Brice je od svojho kolegu o viac ako desaťročie starší, podľa mojej kalkulačky z Miletičky to teda vychádza, že gospodin Mitić má na čerstvej fotografii 72 rokov.

AdorfSkúsme aj nejakých záporákov, nech to tu nie príliš sladké.
Prvý v rade je "padouch" Santer, čo kradmou rukou zlikvidoval náčelníka Inču-čunu a jeho dcéru Nšo-či.
Hral ho 32-ročný charizmatický kus chlapa Mario Adorf, ktorému v krvi koluje mix taliansko-nemeckej krvi.
Ja si ho pamätám najmä z filmu, ktorý som milovala v knižnej i televíznej podobe - Via Mala, ale aj ako kráľa z rozprávkovej Princezny Fantaghiró.
Mario sa občas aj dnes posťažuje, že kam príde, všade mu vyčítajú "vražednú" hereckú minulosť, preto chcem apelovať na všetkých čitateľov:
"Ľudia, to nebolo naozaj! On ich zabil len akože."

BattagliaĎalší bastard, ktorý má na svedomí priamo hlavného hrdinu, sa volá... no, ani mu na meno neviem prísť, preto si radšej povedzme niečo o jeho predstaviteľovi.
Je to Talian Rik "Riccardo" Battaglia (rodným menom Caterino Bertaglia), ktorého režiséri používali takmer v každej časti série na tie najšpinavšie úlohy - s výnimkou Old Firehanda, ale diváci ho v kladnej pozícii vôbec neprijali, takže sa vrátil do tímu lotrov a sviniarov. Raz darmo, imidž nepustí.
On sa Riccardo tiež zvykol sťažovať, že odvtedy musel hrávať len v druhoradých produkciách, ale to viete, teraz sa to už preveruje ťažko. Pozrite sa radšej na to, ako vyzerá Winnetouov "vrah" Rollins (už som mu na meno prišla) vo veku 85 rokov.

LomPosledný herec, ktorého tu mám pripraveného, by sa s vami v pohode dohovoril aj bez tlmočníka, stále totiž výborne rozpráva po česky. Je to šľachtic narodený v Prahe a volá sa Herbert Charles Angelo Kucharevich z Schluderpacheru (dúfam, že som žiadne písmeno nevynechala).
Uznajte, že s takým dlhým sa herecká kariéra robiť nedá a preto ho skôr poznáte pod menom Herbert Lom.
Že vám to stále nič nehovorí?
A čo tak vrchný komisár Dreyfus z Ružového pantera? V Poklade na striebornom jazere šéfoval banditom ako Cornel Brinkley a neviem si pomôcť, mne bol nesmierne sympatický.
Herbert sa nechal počuť, že tento film videl prvý raz až v roku 2004, a že sa dokonca pri nakrúcaní s Pierreom Briceom ani nestretol.
Dnes má už nádherných 95 rokov a my mu budeme fandiť, aby to vydržal do okrúhlej stovky.

PS: Mrzí ma to, ale asi sme slabo fandili.
Herbert Lom už stovku oslavovať nebude.
Odišiel na večnosť 27. septembra 2012...

Uf, uf, som úplne vyčerpaná, ale téma - tá určite nie. Naložila som si na seba veľké bremeno a hádam som ho ustála aspoň s jednou nohou na zemi.
Ak by ste sa však chceli dozvedieť viac, veľmi peknú fanúšikovskú stránku vyrobili nadšenci na adrese http://karel-may.majerco.net/, odkiaľ som aj ja často ťahala informácie.

Aby ste nepovedali, že vás len surovo nažhavím a potom pošlem preč bez ukážky, ponúkam najdojímavejšie scény medzi oboma pokrvnými bratmi. Ak nechcete, aby vám táto krásna melódia nemeckého skladateľa Martin Böttchera znela v ušiach ešte dva dni ako mne, vypnite si radšej zvuk.
Je to totiž ako vírus...

Obligátna poznámka na záver:
Ak by sa v texte vyskytlo čokoľvek, čo trhá vašu indiánsku dušu na dve polovice, lebo viete, že to všetko bolo inak, netrápte ju a pustite dva-tri dymové signály do diskusie. Ja a ten-tam hore (ó, Veľký Manitou!) vám budeme naozaj vďační.
Za odmenu ponúkam veľmi starý vtip, ktorý sa mi aj po rokoch stále páči:

Winnetou, Inču-čuna a Old Shatterhand zastanú pred jaskyňou. Pozrú na seba a Winnetou bez slova vstúpi dnu. Zvnútra je počuť ostrý úder a tlmené nadávky. Po chvíli Winnetou vyjde s obrovským monoklom pod okom.
Pozrú na seba a Inču-čuna bez slova vstupuje do jaskyne. Zvnútra zase počuť ostrý úder a aj on vychádza s nadávkami a monoklom.
Všetci traja na seba spýtavo hľadia. Old Shatterhand pokrčí plecami, odpľuje si a rozhodne vstupuje do jaskyne. Zvnútra sa ozve ostrý úder, hlasné nadávky, potom ďalší ostrý úder a nepresné kliatby.
Po chvíli sa Old Shatterhand vracia z jaskyne a pod oboma očami má monokle dva.
Winnetou k nemu pristúpi, položí mu ruku na rameno a prehovorí:
"Môj pokrvný brat, aj ty si stúpil na hrable?
"


Nabudúce: Vlasy (nie Winnetouove, ale Formanove)


Zdroje a fotografie
:
moji nostalgickí priatelia z Facebooku
http://www.fdb.cz/film/16204-poklad-na-stribrnem-jezere-der-schatz-im-silbersee.html
http://de.wikipedia.org/wiki/Karl-May-Spiele_Bad_Segeberg
http://www.karl-may-spiele.de/frontend/index.php
http://www.handelsblatt.com/panorama/kultur-literatur/pierre-brice-im-interview-ich-habe-winnetou-viel-zu-verdanken/6453454.html
http://www.webmagazin.cz/index.php?id=8069&stype=all
http://nachgebloggt.de/2012/03/27/legenden-pierre-brice/
http://www.swaton.sk/index.php?go=autogramy/svet/herci1
http://www.lex-barker.com/index.php?med=scr&lang=eng&menu=bio
http://www.cyranos.ch/winne-e.htm
http://www.rottentomatoes.com/mobile/celebrity/marie_versini/
http://www.marie-versini.de/
http://einestages.spiegel.de/static/topicalbumbackground/3003/der_ritt_durch_die_zensur.html
http://www.bitman.nl/three/
http://www.rundschau-online.de/html/artikel/1237549981947.shtml
http://www.mentiply.de/photos.html
http://www.spaghetti-western.net/index.php/Category:Ralf_Wolter
http://www.format-filmkunstverleih.de/cgi-bin/suchen.pl?personId=18755
http://www.berlinale.de/en/das_festival/im_fokus/boulevard/05_boulevard_tage_2012.html#item=23095
http://redheadje.blog.cz/1006
http://www.ourdisappearingplanet.com/node/5727
http://www.fdb.cz/lidi-fotogalerie/28561-rick-battaglia.html
http://www.monstersandcritics.de/artikel/201026/article_179472.php/Themenabend-Western-made-in-Europe-01-08-2010-20-15-ARTE
http://www.hna.de/nachrichten/kultur/kultur-lokal/gesichter-mario-adorf-schauspieler-feiert-geburtstag-fs-909405.html
http://www.evangelisch.de/themen/galerie/55683?page=7

brice2012.jpgBarker.jpgBarkermaly.jpgVersini2012.jpgDordnes.jpgWolterdnes.jpgMitic2012.jpgGirottidnes.jpgGoetz.JPGLom2012.jpgAdorfdnes.jpgBattaglia2010.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.


Už ste čítali?